Parazitológia
Zobrazuje sa opis platný do 21.02.2017. Nahrádza ho odbor biológia.
Skupina:
prírodné vedyOblasť výskumu:
vedy o živej prírodeAnglický názov študijného odboru:
ParasitologyObsah študijného odboru - všeobecná časť
Nosnou problematikou študijného odboru parazitológia je všestranné poznanie vzťahu parazit - hostiteľ a patogénne pôsobenie parazita na hostiteľa. Súčasťou obsahu študijného odboru je poznanie stavby tela parazitov, rozmnožovanie, často ich veľmi zložité vývinové cykly spojené so striedaním hostiteľov, morfologické a fyziologické adaptácie súvisiace s parazitickým spôsobom života a v neposlednom rade biológia vektorov (prenášačov) patogénov. Parazitológia intenzívne využíva poznatky a metódy genetiky, imunológie, molekulárnej biológie a biochémie.
Napriek tomu, že paraziticky (na úkor iných organizmov) žijú zástupcovia mnohých skupín organizmov (baktérie, huby, niektoré rastliny, tiež vírusy) za vlastné či pravé parazity považujeme len živočíchy.
Študijný program 3. stupňa vysokoškolského štúdia sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom samostatnej tvorivej práce v oblasti vedy.
Predpokladom pre prijatie na tretí stupeň (doktorandský) vysokoškolského štúdia je absolvovanie druhého stupňa (magisterský) vysokoškolského štúdia v študijnom odbore Zoológia alebo v príbuzných odboroch so štandardnou dĺžkou štúdia dva roky.
Príklady podobných študijných odborov v zahraničí
Blízke či podobné študijné odbory sú na väčšine univerzitných fakúlt prírodovedného charakteru, na vysokých školách verejného zdravotníctva, hygieny, na vysokých školách tropickej medicíny, na veterinárskych univerzitách v Európe a Severnej Amerike (USA, Kanada). Napríklad - Masarykova Univerzita v Brne; Karlova Univerzita v Prahe; London School of Hygiene & Tropical Medicine; The Johns Hopkins University, School of Public Health; University of California, School of Public Health, Berkeley; Liverpool School of Tropical Medicine a i.
Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi
Zoológia - študuje všetky skupiny živočíšnych organizmov, ich morfológiu, ontogenézu, evolúciu a systematické usporiadanie. Parazitológia len vybrané skupiny živočíchov, ich antagonistický vzťah k hostiteľským organizmom, patogénne pôsobenie, prenos patogénov.
Entomológia - študuje všetky skupiny hmyzu (trieda Insecta), ich morfológiu, ontogenézu, evolúciu a systematické usporiadanie. Parazitológia len tie skupiny, ktoré sú pôvodcami ochorení, prenášačmi alebo trápičmi človeka, hospodárskych i voľne žijúcich zvierat. Tlmenie výskytu parazitických druhov hmyzu (dezinsekcia).
Mikrobiológia - štúdium jednobunkových organizmov v širokom chápaní, často vrátane prvokov (protozoológia). Parazitológia študuje druhy prvokov spôsobujúce ochorenia človeka, hospodárskych i voľne žijúcich zvierat, z prokaryotických jednobunkových organizmov tie, ktoré sú prenášané živočíšnymi mnohobunkovými vektormi, najčastejšie článkonožcami.
Virológia - všestranné štúdium najjednoduchších živých organizmov (systémov s vlastnosťami živej hmoty) obsahujúcich kyselinu nukleovú, schopných sa reprodukovať v rastlinnej alebo živočíšnej bunke. Parazitológia venuje bližšiu pozornosť len niektorým, napr. arbovírusom, ktoré sú prenášané článkonožcami a spôsobujú ochorenie svojho hostiteľa.
Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa
Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa
Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa
Štandardná dĺžka denného štúdia: 3
Štandardná dĺžka externého štúdia: 5
Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa
Absolvent študijného programu 3. stupňa vysokoškolského štúdia odboru Parazitológia z hľadiska teoretického i z hľadiska praktickej zručnosti ovláda vedecké metódy výskumu, ktoré je schopný tvorivo uplatňovať a rozvíjať v experimentálnej a ekologickej parazitológii na rôznych modelových objektoch (prvoky, helminty, článkonožce). Osvojuje si najnovšie poznatky z biochémie, imunológie, genetiky, ktoré sú využiteľné v parazitológii pri riešení aktuálnych teoretických i praktických problémov dotvárajúcich obraz súčasného stavu vedeckého poznania v biochémii, imunológii a genetike parazitov. Študuje základný objekt parazitológie- vzťah parazit-hostiteľ (host - parasite relationship) najprogresívnejšími metodickými postupmi na organizmickej, celulárnej i subcelulárnej úrovni. Výsledky jeho tvorivej experimentálnej práce prispievajú k rozvoju vedy a vedeckého poznania, využívajú sa vo farmakológii (poznávanie účinkov liekov na organizmus), v humánnej i veterinárskej medicíne, pri ochrane človeka a hospodárskych zvierat, pri ochrane prostredia a v konečnom dôsledku i pri ochrane genofondu samotného človeka a mnohých živočíšnych druhov.
Absolventi doktorandského štúdia parazitológie sa uplatňujú v širokom spektre oblastí, ktoré pokrývajú rezorty zdravotníctva a poľnohospodárstva, vo farmácii (vývoj, výroba a distribúcia liečiv), v ochrane genofondov v rámci ochrany a tvorby životného prostredia. Svoje miesto majú vo výskumných ústavoch SAV, ako aj v špecializovaných zariadeniach a ústavoch rezortov zdravotníctva a poľnohospodárstva, na vysokých školách orientovaných na prírodné vedy, humánnu i veterinársku medicínu a poľnohospodárstvo. Nachádzajú uplatnenie i v špeciálnom výskume rezortov vnútra a obrany.
Vymedzenie jadra znalostí (3. stupeň)
Študijná časť. Jadro znalostí obsahuje rámcové témy zamerané na získavanie najnovších poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého poznania, ktoré sú predpokladom pre úspešné zvládnutie dizertačnej skúšky z nasledujúcich predmetov: všeobecná parazitológia, lekárska parazitológia, veterinárska parazitológia, ekológia, imunológia, genetika, taxonómia (systematika) vírusov a mikroorganizmov.
Vedecká časť. Je zameraná na samostatné a tvorivé riešenie vedeckých problémov z oblasti moderného, základného i aplikovaného, parazitologického výskumu. Záver vzdelávania v treťom stupni je vypracovanie a obhajoba dizertačnej práce. Táto musí spĺňať požadované kritériá, musí preukázať schopnosť doktoranda samostatne získavať teoretické a praktické poznatky. Musí prinášať konkrétne nové poznatky prispievajúce k rozvoju istej oblasti parazitológie. Je nutné aby doktorand preukázal schopnosť publikovať výsledky svojej práce v periodikách (odborných, vedeckých, doma i v zahraničí) a prezentovať ich v podobe prednášky alebo posteru na vedeckom podujatí.