Virológia

Zobrazuje sa opis platný do 31.8.2019. Nahrádza ho odbor biológia.

Skupina:

prírodné vedy

Oblasť výskumu:

vedy o živej prírode

Anglický názov študijného odboru:

Virology

Stupne - popis

Študijný odbor VIROLÓGIA sa môže podľa Sústavy študijných odborov vydanej rozhodnutím MInisterstva školstva SR č. 2090/2002 -sekr. zo dňa 16.decembra 2002 študovať:

  • v treťom stupni vysokoškolského štúdia so štandardnou dĺžkou študijných programov v dennej forme 3 roky (v externej forme 5 rokov).

Zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru

Virológia patrí v súčasnosti k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim disciplínám, ktoré majú veľký význam v medicínskej, veterinárnej ,poľnohospodárskej praxi s potenciálne vážnym dopadom na človeka.

Príklady podobných študijných odborov v zahraničí

Identické, resp. podobné študijné odbory sa nachádzajú na väčšine univerzít prírodovedného charakteru v Európe, Amerike a väčšine štátov celého sveta. Ako samostatný odbor môže byť súčasťou štúdia biológie, ( v rámci medicínsky zameraných pracovísk) môže byť aj súčasťou mikrobiológie alebo patológie.

Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi

  • mikrobiológia
  • molekulárna biológia
  • biotechnológie
  • biochémia

Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa

Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa

Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa

Štandardná dĺžka denného štúdia: 3

Štandardná dĺžka externého štúdia: 5

 

Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa

Absolvent študijného odboru virológia je schopný vykonávať profesiu experta v oblasti virológie, resp. Virology Principle Expert Philosophiae doctor -PhD.  - 3.stupeň.

Virology Principle Expert Philoshophiae doctor -PhD.-  má znalosti  získané predchádzajúcim vysokoškolským štúdiom na prírodovedeckých, lekárskych, farmaceutických, veterinárnych, príp. iných fakultách, ktoré tvoria bázu, na ktorú nasadajú vedomosti z teoretickej i aplikovanej virológie. Ovláda vedecké metódy výskumu v oblasti experimentálnej virológie, ktoré tvorivo realizuje na rôznych modelových objektoch (bunkové kultúry, kuracie embryá, laboratórne zvieratá v prípade rastlinných vírusov - testovacie rastlinky). Zameriava sa na získavanie najnovších teoretických poznatkov v oblasti virológie a molekulárnej biológie. Skúma procesy vírusovej infekcie na rôznych úrovniach, využívajúc pri tom najprogresívnejšie metodické postupy s cieľom získať nové, doposiaľ nepublikované výsledky. Výsledkami tvorivej experimentálnej práce prispieva nielen k rozvoju samotného odboru , ale aj vedeckého poznania vo všeobecnosti. Vedecká hodnota výsledkov umožňuje ich aplikáciu v medicíne, veterinárnej ako aj poľnohospodárskej praxi.

Nachádzajú  uplatnenie na všetkých univerzitách, kde sa v rámci biologických disciplín vyučuje  virológia. Na výskumných ústavoch, kde sa využíva vírus ako model. V rezorte zdravotníctva - v oblasti diagnostiky vírusov, imunológie ,onkológie, epidemiológie, mikrobiológie, prípravy sér a očkovacích látok. V rezorte poľnohospodárstva, v oblasti rastlinnej, živočíšnej výroby.



JADRO  ZNALOSTÍ  - 3. STUPEŇ

Študijná časť: jadro obsahuje rámcové témy zamerané na získavanie najnovších vedeckých poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého poznania, ktoré sú predpokladom pre úspešné zvládnutie dizertačnej skúšky z povinného a voliteľného predmetu. Povinný predmet: virológia. Voliteľný predmet podľa zamerania dizertačnej práce jeden z predmetov: mikrobiológia, molekulárna, biológia, Imunológia.

Vedecká časť: je zameraná na samostatné a tvorivé riešenie vedeckých  problémov z oblasti moderného virologického výskumu, ktorých zakončením je obhajoba dizertačnej práce. Táto musí spĺňať náročné kritériá , napr. preukázanie schopnosti samostatne získavať teoretické a praktické poznatky. Doktorand musí byť schopný publikovať svoje výsledky v karentovaných časopisoch a prezentovať ich vo forme prednášky alebo posteru na vedeckom podujatí.

 

INDIKÁTORY ŠTUDIJNÉHO ODBORU

  • Študijné programy 3. stupňa vysokoškolského vzdelávania obsahujú pomer študijnej a vedeckej časti študijného programu 1:2.
  • Medziodborové štúdiá v kombinácii dvoch študijných odborov (§ 51 ods. 5) musia obsahovať v dostačujúcom rozsahu jadrá oboch študijných odborov a obe musia byť zastúpené približne rovnako. Aby sa toto dosiahlo, môže byť nevyhnutné navrhnúť študijný program s väčšou dĺžkou, než je štandardná dĺžka študijných programov v ľubovoľnom z oboch študijných odborov.
  • Študijné programy v kombinácii hlavného a vedľajšieho študijného odboru (§ 51 ods. 5) musia obsahovať úplné jadro hlavného študijného odboru a v primeranom rozsahu jadro vedľajšieho študijného odboru. Pri posudzovaní primeranosti rozsahu zastúpenia jadra vedľajšieho študijného odboru sa sleduje, či dostačuje na získanie ucelenej časti vzdelania v tomto odbore.
  • Špecifické prípady nastavenia iných indikátorov posudzuje Akreditačná komisia ako výnimočnú reláciu s Štruktúre študijných odborov mimo ISCED (International Standard of Classifícation of Education Documents)

História opisov

Späť