Fyziológia živočíchov
Zobrazuje sa opis platný do 21.02.2017. Nahrádza ho odbor biológia.
Skupina:
prírodné vedyOblasť výskumu:
vedy o živej prírodeAnglický názov študijného odboru:
Animal PhysiologyPríklady podobných študijných odborov v zahraničí
Odbor Fyziológia živočíchov patrí medzi základné študijné odbory na prírodovedeckých alebo biologických fakultách väčšiny európskych (Nemecko, Francúzsko, UK, Škandinávske štáty, Belgicko, Holandsko) i amerických univerzít. Je zaradený na všetkých prírodovedeckých fakultách klasických univerzít aj v Českej republike (Karlová Univerzita, Masaryková Univerzita) i v ostatných štátoch V4 (Waršava, Krakov, Budapešť).
Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi
- Etológia,
- Zoológia,
- Biochémia a ďalšie
Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa
Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa
Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa
Štandardná dĺžka denného štúdia: 3
Štandardná dĺžka externého štúdia: 5
Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa
Absolvent študijného odboru FYZIOLÓGIA ŽIVOČÍCHOV je schopný vykonávať profesiu experta v oblasti fyziológia živočíchov, resp. Animal Physiology Expert Philosophiae doctor-PhD- 3. stupeň.
Physiologic Principle Expert Philosophiae doctor-PhD – ovláda vedecké metódy výskumu v oblasti experimentálnej fyziológie, ktoré tvorivo realizuje na rôznych fyziologických modelových objektoch (živočíchy – vyššie a nižšie stavovce). Zameriava sa na získanie najnovších teoretických fyziologických poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého poznania vo fyziológii, etológii, biochémii, molekulovej biológii a cytológii. Skúma funkčné prepojenie jednotlivých sústav a fyziologických procesov z hľadiska ich integrácie i regulácie správania modelových živočíšnych organizmov. Výsledkami tvorivej experimentálnej práce prispieva nielen k rozvoju vedy a vedeckého poznania, ale realizuje aj ich aplikáciu v humánnej a veterinárnej medicíne, poľnohospodárstve, farmakológii a biotechnológiách.
Absolventi odboru Živočíšna fyziológia sa uplatňujú v širokom spektre oblastí, akými sú humánna a veterinárna medicína, farmácia a poľnohospodárstvo. Sú žiadanými odborníkmi vo výskumných ústavoch SAV, rezortoch zdravotníctva, poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu, ako aj v špecializovaných zariadeniach týchto rezortov. Nachádzajú tiež uplatnenie na všetkých univerzitách, kde sa vyučujú biologické disciplíny.
Študijná časť: jadro obsahuje rámcové témy zamerané na získavanie najnovších vedeckých poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého poznania, ktoré sú predpokladom pre úspešné zvládnutie dizertačnej skúšky z nasledujúcich predmetov: fyziológia živočíchov a človeka, biochémia, etológia, environmentálna fyziológia, molekulová biológia, endokrinologia, genetika, neurobiológia, imunológia a biofyzika.
Vedecká časť: je zameraná na samostatné a tvorivé riešenie vedeckých problémov z oblasti moderného fyziologického výskumu. Experimentálne prístupy sa realizujú na viacerých úrovniach, počínajúc analýzou interakcií biologicky účinných látok na molekulárnej a bunkovej úrovni a končiac hodnotením komplexných vzťahov na úrovni regulácie správania. Akcentuje sa systémový prístup, interakcia fyziologických mechanizmov s faktormi prostredia a experimentálne usmerňovanie skúmaných javov podmienkami prostredia a farmakologicky účinnými látkami. Zakončením experimentálnej časti je obhajoba dizertačnej práce. Táto musí spĺňať náročné kritériá, vrátane preukázania schopnosti samostatne získavať teoretické a praktické poznatky. Doktorand musí byť schopný publikovať svoje výsledky v karentovaných časopisoch a prezentovať ich vo forme prednášok alebo posterov na vedeckých podujatiach.
INDIKÁTORY ŠTUDIJNÉHO ODBORU
(1) Študijné programy 3. stupňa vysokoškolského vzdelávania obsahujú pomer študijnej a vedeckej časti študijného programu 1:2.
(2) Medziodborové štúdiá v kombinácii dvoch študijných odborov (§ 51 ods. 5) musia obsahovať v dostačujúcom rozsahu jadrá oboch študijných odborov a obe musia byť zastúpené približne rovnako. Aby sa toto dosiahlo, môže byť nevyhnutné navrhnúť študijný program s väčšou dĺžkou, než je štandardná dĺžka študijných programov v ľubovoľnom z oboch študijných odborov.
(3) Študijné programy v kombinácii hlavného a vedľajšieho študijného odboru (§ 51 ods. 5) musia obsahovať úplné jadro hlavného študijného odboru a v primeranom rozsahu jadro vedľajšieho študijného odboru. Pri posudzovaní primeranosti rozsahu zastúpenia jadra vedľajšieho študijného odboru sa sleduje, či dostačuje na získanie ucelenej časti vzdelania v tomto odbore.
(4) Špecifické prípady nastavenia iných indikátorov posudzuje Akreditačná komisia ako výnimočnú reláciu s Štruktúre študijných odborov mimo ISCED (International Standard of Classifícation of Education Documents)