Botanika

Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa

Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa

Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa

Štandardná dĺžka denného štúdia: 3

Štandardná dĺžka externého štúdia: 5

Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa

Ovláda vedecké metódy výskumu v oblasti systematickej botaniky, taxonómie, fytocenológie, ekológie rastlín environmentálnej botaniky, ktoré osobitne realizuje v systematických skupinách – sinice, riasy, huby, lichenizované huby, machy, cievnaté rastliny, tiež vo fytocenológii. Zameriava sa na získanie najnovších fylogenetických a florogenetických poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého poznania genetiky, molekulárnej biológie, fytocenológie, ekológie, paleobotaniky, fytogeografie. Skúma rastlinné systémy a procesy v bunkách, taxónoch a syntaxónoch najprogresívnejšími metodickými postupmi. Výsledkami tvorivej experimentálnej práce prispieva nielen k rozvoju vedy a vedeckého poznania, ale ich náležitá vedecká hodnota umožňuje aplikáciu v poľnohospodárstve, lesníctve, záhradníctve, v ochrane fytogenofondu, ochrane a manažmente prírody, ochrane a tvorbe životného prostredia.

Teoretické vedomosti (3. stupeň)

Absolvent odboru botanika (3. stupeň)

-       vedecky báda a prináša vlastné riešenia problémov v oblasti botaniky.

Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti (3. stupeň)

Absolvent odboru botanika (3. stupeň) si osvojí

-         zásady vedeckej práce, väzby výskum – vývoj - praktické aplikácie, vedecké formulovanie problému (tvorba vedeckého projektu), právne a environmentálne aspekty, etické a spoločenské stránky vedeckej práce, prezentácia výsledkov, rozvoj študijného odboru a prínos pre prax.

Vymedzenie jadra znalostí (3. stupeň)

Nosné témy jadra znalostí študijného odboru (3. stupeň)

Nosné témy jadra znalostí 3.stupňa tj. PhD.stupňa vysokoškolského štúdia sú viazané na  botaniku a jej disciplíny: systematická botanika, taxonómia, fytocenológia, ekológia rastlín, fytogeografia. Jadro obsahuje len rámcové témy ( vybrané state):

Študijná časť:

Jadro obsahuje rámcové témy zamerané na získanie najnovších vedeckých poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého poznania, ktoré sú predpokladom pre úspešné zvládnutie dizertačnej skúšky: z nasledujúcich predmetov: Systém a evolúcia nižších rastlín, metódy taxonómie nižších rastlín, systém a evolúcia vyšších rastlín, metódy taxonómie vyšších rastlín, ekológia rastlín, ochrana diverzity flóry a vegetácie, fytogeografia, fytocenológia, hydrobotanika, biológia rastlín, indikačná botanika.

Vedecká časť:

Vedecká časť je zameraná na výskum aktuálneho otvoreného vedeckého problému z odboru., na samostatné a tvorivé riešenie vedeckých problémov z oblasti aktuálneho a moderného botanického výskumu, ktorej zakončením je obhajoba dizertačnej práce. Táto musí spĺňať náročné kritériá, napr. preukázanie schopnosti samostatne získavať teoretické a praktické poznatky. Doktorand musí byť schopný publikovať svoje výsledky v karentovanom časopise a prezentovať vo forme prednášky alebo posteru na vedeckom podujatí.

Znalosti uvedené v jadre majú rozsah 1/3 v študijnej časti a 2/3 vo vedeckej časti. Dizertačná skúška a obhajoba dizertačnej práce (záverečná práca) musí spĺňať kritérium, aby študent preukázal schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky.

INDIKÁTORY ŠTUDIJNÉHO ODBORU

(1)     Študijné programy 3. stupňa vysokoškolského vzdelávania obsahujú pomer študijnej a vedeckej časti študijného programu 1:2.

(2)     Medziodborové štúdiá v kombinácii dvoch študijných odborov (§ 51 ods. 5) musia obsahovať v dostačujúcom rozsahu jadrá oboch študijných odborov a obe musia byť zastúpené približne rovnako. Aby sa toto dosiahlo, môže byť nevyhnutné navrhnúť študijný program s väčšou dĺžkou, než je štandardná dĺžka študijných programov v ľubovoľnom z oboch študijných odborov.

(3)     Študijné programy v kombinácii hlavného a vedľajšieho študijného odboru (§ 51 ods. 5) musia obsahovať úplné jadro hlavného študijného odboru a v primeranom rozsahu jadro vedľajšieho študijného odboru. Pri posudzovaní primeranosti rozsahu zastúpenia jadra vedľajšieho študijného odboru sa sleduje, či dostačuje na získanie ucelenej časti vzdelania v tomto odbore.

(4)     Špecifické prípady nastavenia iných indikátorov posudzuje Akreditačná komisia ako výnimočnú reláciu s Štruktúre študijných odborov mimo ISCED (International Standard of Classifícation of Education Documents)