Zoológia

Zobrazuje sa opis platný do 31.8.2019. Nahrádza ho odbor biológia.

Skupina:

prírodné vedy

Oblasť výskumu:

vedy o živej prírode

Anglický názov študijného odboru:

Zoology

Stupne - popis

Študijný odbor ZOOLÓGIA sa môže v zmysle Sústavy študijných odborov vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva SR č. 2090/2002-sekr. zo dňa 16.12.02 študovať v:

  • treťom stupni vysokoškolského štúdia so štandardnou dĺžkou 3-4 rokov v dennej a 5 rokov v externej forme štúdia.

Obsah študijného odboru - všeobecná časť

Študijný odbor zoológia obsahuje poznatky o biodiverzite, telesnej stavbe a funkcii, rozmnožovaní a vývine, systematike a klasifikácii, šírení a rozšírení, evolúcii a fylogenéze živočíchov, o vzájomných vzťahoch živočíchov, ich vzťahoch k rastlinám, ako aj k neživému prostrediu.

Zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru

Zoológia patrí k základným biologickým disciplínám, nevyhnutným pre poznanie zákonitostí života na Zemi. Pojednáva o biodiverzite, telesnej stavbe a funkcii, rozmnožovaní a vývine, systematike a klasifikácii, šírení a rozšírení, evolúcii a fylogenéze živočíchov, o vzájomných vzťahoch živočíchov, ich vzťahoch k rastlinám, ako aj k neživému prostrediu. Má zásadný význam pri ochrane prostredia a aplikácia jej výsledkov, okrem tradičných biologických odborov zasahuje aj do environmentálnych, poľnohospodárskych, lesníckych, veterinárnych, lekárskych, farmaceutických a sociálnych vied.

Príklady podobných študijných odborov v zahraničí

Zoológia sa študuje v magisterskom i doktorandskom stupni na väčšine prírodovedne, prípadne biologicky orientovaných univerzít všetkých kontinentov. K takýmto univerzitám patria napríklad: Univerzita Karlova, Masarykova univerzita (Česká republika), Uniwersytet Jagiełłoński (Poľsko), Universität Wien, Universität Salzburg (Rakúsko), Humboldt Universität, Universität Hamburg, Johann Wofgang Goethe-Universität (Nemecko), University of Cambridge, University of Oxford, University of Aberdeen (Veľká Británia), University of Stellenbosch (Južná Afrika), University of Guelph, University of Alberta (Kanada), University of Hawaii, Michigan State University, Oklahoma State University (USA), University of Melbourne (Austrália), Universidad São Paulo (Brazília) a mnohé ďalšie.

Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi

Zoológia je sa zaoberá skúmaním telesnej stavby, funkcie a životných prejavov živočíchov na všetkých úrovniach (od molekulárnej a bunkovej až po populačnú a cenotickú), ako aj ich vzájomných vzťahov, vzťahov k rastlinám a k prostrediu. V tomto širokospektrálnom zábere sa čiastočne prelína s nasledujúcimi odbormi:

-         Fyziológia živočíchov (veda o životných pochodoch v telách živočíchov)

-         Etológia (veda o správaní sa živočíchov)

-         Ekológia (veda o vzájomných vzťahoch organizmov a ich vzťahoch k prostrediu)

-         Parazitológia (veda o vzťahoch medzi parazitmi a ich hostiteľmi)

-         Molekulárna cytológia (veda o bunke, jej stavbe, funkcii a životných prejavoch)

-         Molekulárna biológia (veda skúmajúca organizmy na molekulárnej úrovni)

-         Genetika (veda o dedičnosti)

Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa

Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa

Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa

Štandardná dĺžka denného štúdia: 3-4

Štandardná dĺžka externého štúdia: 5

 

Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa

Absolvent študijného programu pre tretí doktorandský stupeň v odbore Zoológia má teoretické znalosti o biodiverzite, telesnej stavbe a funkcii, rozmnožovaní a vývine, systematike a klasifikácii, šírení a rozšírení, evolúcii a fylogenéze živočíchov, o vzájomných vzťahoch živočíchov, ich vzťahoch k rastlinám, ako aj k neživému prostrediu, a tiež ovláda vedecké metódy zoologického výskumu, ktoré je schopný tvorivo aplikovať vo svojej vedeckej práci a tak prispievať k rozvoju vedy a vedeckého poznania. Má predpoklady pre úspešné uplatnenie sa v širokom spektre vedeckých a výskumných inštitúcií zameraných na biologické, poľnohospodárske, lesnícke, environmentálne, medicínske alebo farmaceutické vedy. Je odborne pripravený vykonávať výskum s vysokou mierou tvorivosti a samostatnosti, riadiť tímy pracovníkov a samostatne viesť projekty vo vedeckých ústavov SAV, na rôznych stupňoch výskumu a riadenia rezortov životného prostredia, pôdohospodárstva, potravinárskeho priemyslu alebo zdravotníctva, je pripravený na úspešnú prácu na všetkých typoch univerzít, prírodovedných múzeí a v inštitúciách na ochranu prírody.



Študijná časť:

Obsahuje rámcové témy zamerané na získanie najnovších vedeckých poznatkov v zoológii a príbuzných vedách, založených na súčasnom stave vedeckého poznania, ktoré sú predpokladom pre úspešné zvládnutie dizertačnej skúšky. Táto sa skladá z predmetov: Systematika živočíchov a zoogeografia, Morfológia živočíchov, Ekológia živočíchov a jedného z voliteľných predmetov špecializácie (Protozoológia, Helmintológia, Malakológia, Kancerológia, Arachnológia, Ichtyológia, Batrachológia, Herpetológia, Ornitológia alebo Teriológia).

Vedecká časť:

Je zameraná na samostatné a tvorivé riešenie vybraných problémov moderného zoologického výskumu. Jej cieľom je vypracovanie, predloženie a obhajoba dizertačnej práce, ktorá musí spĺňať náročné kritériá v rovine teoretickej, metodickej i formálnej, a má priniesť vedecky hodnotné výsledky. Doktorand musí tiež preukázať schopnosť publikovať výsledky svojej práce v recenzovaných, resp. karentovaných vedeckých časopisoch, a tiež ich prezentovať vo forme vedeckej prednášky alebo vedeckého plagátu na domácich alebo medzinárodných podujatiach.

INDIKÁTORY ŠTUDIJNÉHO ODBORU

(1)     Študijné programy 3. stupňa vysokoškolského vzdelávania obsahujú pomer študijnej a vedeckej časti študijného programu 1:2.

(2)     Medziodborové štúdiá v kombinácii dvoch študijných odborov (§ 51 ods. 5) musia obsahovať v dostačujúcom rozsahu jadrá oboch študijných odborov a obe musia byť zastúpené približne rovnako. Aby sa toto dosiahlo, môže byť nevyhnutné navrhnúť študijný program s väčšou dĺžkou, než je štandardná dĺžka študijných programov v ľubovoľnom z oboch študijných odborov.

(3)     Študijné programy v kombinácii hlavného a vedľajšieho študijného odboru (§ 51 ods. 5) musia obsahovať úplné jadro hlavného študijného odboru a v primeranom rozsahu jadro vedľajšieho študijného odboru. Pri posudzovaní primeranosti rozsahu zastúpenia jadra vedľajšieho študijného odboru sa sleduje, či dostačuje na získanie ucelenej časti vzdelania v tomto odbore.

(4)     Špecifické prípady nastavenia iných indikátorov posudzuje Akreditačná komisia ako výnimočnú reláciu k Štruktúre študijných odborov mimo ISCED (International Standard of Classifícation of Education Documents)

História opisov

Späť