Geochémia

Zobrazuje sa opis platný do 31.8.2019. Nahrádza ho odbor vedy o Zemi.

Skupina:

prírodné vedy

Oblasť výskumu:

vedy o Zemi a vesmíre

Anglický názov študijného odboru:

Geochemistry

Stupne - popis

Študijný odbor GEOCHÉMIA sa môže podľa Sústavy študijných odborov vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva SR č. 2090/2002-sekr. zo dňa 16. decembra 2002 (číslo študijného odboru 4.1.28) študovať v:

  • V treťom stupni vysokoškolského štúdia (PhD.) so štandardnou dĺžkou štúdia v dennej forme najmenej 3 roky a najviac 4 roky, v externej forme najviac 5 rokov.

Zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru

Geochémia je nezastupiteľnou súčasťou vied o Zemi, ktoré sa zaoberajú všestranným výskumom anorganickej prírody s cieľom využiť jej bohatstvo pre spoločnosť. Je  aplikovanou a súčasne hraničnou disciplínou využívajúcou poznatky základných geologických študijných odborov, ako aj poznatky ďalších, najmä chemických disciplín na riešenie problémov základného i aplikovaného geovedného výskumu. Je zameraná na štúdium procesov a zmien prebiehajúcich v najvrchnejšej časti zemskej kôry z aspektu ich endogénnej či exogénnej (i antropogénne podmienenej) proveniencie. Významne sa uplatňuje pri vyhľadávaní ložísk nerastných surovín (rudy, nerudy i fosílne palivá), základnom výskume (napr. rekonštrukcia geodynamického vývoja) a v ostatnej dobe i pri ochrane a tvorbe životného prostredia. Pre najbližších desať rokov možno predpokladať primeranú potrebu geochemikov pre základný i aplikovaný výskum, a to najmä pri detailizácii orientačných poznatkov o strategických ložiskách v SR i v environmentálno-geochemickom výskume v znečistených oblastiach.

Príklady podobných študijných odborov v zahraničí

Nemecko -  Lehrstuhl fur Angewandte Mineralogie und Geochemie TU Bergakademie Freiberg, Universität Heidelberg, Geochemistry and Hydrology Division University Bremen, TU Munchen, Rakúsko - TU Vienna, Dánsko - Environmental Geochemistry Laboratory University of Aalborg, Grécko - National Kapodistrian University of Athens, UK - Royal School of Mines, Imperial College of Science London, USA - Chemistry and Geochemistry Department Montana Technical University, Rusko - Lomonosovova Univerzita Moskva, Francúzsko - Le laboratoire de Geochronologie et Géochimie de l´Université de Montpellier II., Laboratoire d´Hydrologie et de Géochemie Isotopique UMR Orsay Terre - Université Paris Sud, Laboratoire de Géochimie des Eaux Université Paris 7, Sciences de la Terre l´Université Pierre et Marie Curie, Laboratoire de géophysique interne et tectonophysique, géochimie de l´environment Université Grenoble, Česká republika - Přírodovědecká fakulta, Karlova Universita Praha, Přírodovědecká fakulta Masarykova Universita Brno.

Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi

  • Mineralógia sa síce okrem opisu vonkajších vlastností avnútornej štruktúry zaoberá aj chemickým zložením minerálov, geochémia však študuje aj funkciu ich stopových prímesí a zákonitosti rozmiestnenia týchto prvkov vjednotlivých geologických formáciách zemskej kôry, ďalej zákonitosti tejto distribúcie vpriestore ičase, vostatnej dobe izaspektu životného prostredia človeka.
  • Petrológia študuje zákonitosti vzniku hornín aich premien, vzájomné genetické vzťahy minerálov, zktorých sa skladajú atiež závislosti vzniku hornín vo všeobecnom vývoji zemskej kôry. Práve ktomuto nevyhnutne využíva geochemické poznatky ato najmä zgeochémie hornín ageochémie geologických procesov, ako aj výsledky výskumov analytickej geochémie.
  • Ložisková geológia predstavuje komplexné štúdium ložísk nerastných surovín (vyhľadávanie, prieskum, podmienky ich vzniku vzemskej kôre). Ktomuto štúdiu vhojnej miere využíva geochemické zákonitosti anajmä stopové prvky ako súčasť geochemických metód vyhľadávania aprieskumu ložísk (litogeochemické, hydrogeo­chemické, biogeochemická aatmogeochemické metódy).
  • Environmentálna geológia hodnotí prírodné aantropogénne faktory životného prostredia najmä zaspektu geohazardov (napr. zosuvy, vplyvy poddolovania, vplyv odkalísk banských diel, seizmicita území), environmentálna geochémia komplexne skúma zhľadiska abiogénnych a biogénnych procesov vyvolávajúcich mobilitu chemických prvkov a ich zlúčenín. Skúma ich vrámci interakcií systému hornina-pôda-voda-ovzdušie-biota až po vplyv geochemického prostredia (prirodzeného iantropogénne podmieneného) na ľudské zdravie.

Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa

Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa

Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa

Štandardná dĺžka denného štúdia: najmenej 3 a najviac 4 roky

Štandardná dĺžka externého štúdia: 5

 

Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa

Absolventi študijného odboru GEOCHÉMIA sú spôsobilí vykonávať profesiu:

geochemik/environmentálny geochemik (Geochemistry/Environmetal Geochemistry Scientist)

Geochemik ovláda vedecké metódy geochemického výskumu s orientáciou na základný a aplikovaný výskum v anorganickej prírode.

Environmetálny geochemik ovláda vedecké metódy riadenia v oblasti environmentálno-geochemického výskumu so zameraním na abiotické zložky životného prostredia a ich interakciu s biotou.

Absolvent ovláda vedecké metódy výskumu v geochémii i príbuzných geologických odboroch, vrátane najnovších konceptov, princípov a techník zameraných na základný výskum (geochemik PhD - napr. rekonštrukcia geodynamického vývoja pomocou geochemických údajov) alebo aplikovaný výskum (environmentálny geochemik PhD - napr environmetálno - geochemický výskum v znečistených oblastiach).  Absolvent tretieho stupňa študijného odboru Geochémie v príslušných študijných programoch má uplatenie vo vedecko-výskumných pracoviskách geologického zamerania, ako aj pracoviskách takého druhu zameraných na štúdium problematiky životného prostredia ako sú napr. univerzity, výskumné organizácie, analytické laboratóriá zamerané na analýzu geologických a environmentálnych vzoriek. V neposlednej rade takíto absolventi sa uplatnia i v komerčných firmách, ktoré vyžadujú akademický titul PhD napr. pri vyhľadávaní a kontrole vodných zdrojov či konzultačnej a expertíznej činnosti geologického a environmentálneho zamerania.



Teoretické vedomosti:

Absolvent študijného odboru geochémia

-          vykonáva vedecký výskum a prináša vlastné riešenia problémov v oblasti geochémie

-          má teoretické vedomosti presahujúce po obsahovej stránke úroveň jadra znalosti 2.

stupňa a ktoré sú spravidla zamerané na riešenie aktuálnych odborných problémov

modernej geochémie

-          plynulo ovláda odbornú angličtinu.

Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti:

Absolvent študijného odboru  geochémia (3. stupeň) si osvojí

-          zásady vedeckej práce vo svojom odbore

-          vyhľadanie a vedecké formulovanie problému v geochemickom, resp. environmentálno-geochemickom zameraní a efektívnu voľbu výberu a využitia metodiky jeho riešenia

-          efektívne spôsoby prezentácie výsledkov svojej vedeckej práce

-          využitie získaných výsledkov pre rozvoj študijného odboru geochémia a pre prax

-          etickú a spoločenskú stránku vedeckej práce.

Vymedzenie jadra znalostí

Nosné témy jadra znalostí študijného odboru:

Nosné témy jadra znalostí 3. stupňa, t.j. PhD stupňa vysokoškolského štúdia sú viazané na podskupinu študijných odborov 4.1 Vedy o neživej prírode (Abiotic Sciences) a podskupinu skupinu študijných odborov 4.3 Ekologické a  environmentálne vedy - (Ecological and Evironmental Sciences).

Jadro obsahuje len rámcové témy (state):

Študijná časť:

Teoretický fundament, metodologický aparát, špecializácia: aktuálne problémy geológie Západných Karpát, aplikácie termodynamiky v geochémii (energia, entrópia, základné termodynamické koncepty, roztoky, viackomponentné systémy), stopové prvky v geologických procesoch (ich  migrácia, rozptyl a koncentrácia v globálnych planetárnych systémoch), mikroskopické a iné identifikačné metódy v geochémii (vzťah minerálov a chemického zloženia), izotopová geochémia (využitie pre riešenie genetických otázok tvorby hornín a vývoja zemskej kôry), reakcie na zemskom povrchu (zvetrávanie, redox reakcie atď.), organická geochémia (dôležité biochemické procesy, organická hmota v pôdach a prírodných vodách, sedimentárna organická hmota a tvorba uhlia a ropy), vplyv geochemického prostredia na ľudské zdravie, hydrogeochemické problémy, environmentálna analytická geochémia, konštrukcia environmentálnych a geochemických máp, ťažké kovy v životnom prostredí, náuka o krajine a jej ochrane, ekologické aspekty environmentálnej geochémie, posudzovanie vplyvov činností na životné prostredie, environmentálne právo, geologická legislatíva, štatistické metódy, metódy písania kvalifikačných prác.

Vedecká časť:

-          výskum aktuálneho, otvoreného vedeckého problému z odboru geochémia podľa témy dizertačnej práce

-          efektívna aplikácia naučených zásad vedeckej práce

-          spracovanie výsledkov,  formulovanie, prezentovanie záverov čiastkových výsledkov formou publikovania v domácich a zahraničných publikáciách ako aj vystúpeniami na vedeckých podujatiach na domácej a zahraničnej úrovni

-          vypracovanie dizertačnej práce za dodržania všetkých aspektov (vedecké, právne, etické).

Znalosti uvedené v jadre majú rozsah 1/3 v študijnej časti a 2/3 vo vedeckej časti. Dizertačná skúška a obhajoba dizertačnej (záverečnej) práce musí spĺňať kritérium, aby študent preukázal schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky.

 

INDIKÁTORY ŠTUDIJNÉHO ODBORU

Študijné programy 3. stupňa vysokoškolského vzdelávania obsahujú pomer študijnej a vedeckej časti študijného programu 1:2.

  • Medziodborové štúdiá v kombinácii dvoch študijných odborov (§ 51 ods. 5) musia obsahovať v dostačujúcom rozsahu jadrá oboch študijných odborov a obe musia byť zastúpené približne rovnako. Aby sa toto dosiahlo, môže byť nevyhnutné navrhnúť študijný program s väčšou dĺžkou, než je štandardná dĺžka študijných programov v ľubovoľnom z oboch študijných odborov.
  • Študijné programy v kombinácii hlavného a vedľajšieho študijného odboru (§ 51 ods. 5) musia obsahovať úplné jadro hlavného študijného odboru a v primeranom rozsahu jadro vedľajšieho študijného odboru. Pri posudzovaní primeranosti rozsahu zastúpenia jadra vedľajšieho študijného odboru sa sleduje, či dostačuje na získanie ucelenej časti vzdelania v tomto odbore.
  • Špecifické prípady nastavenia iných indikátorov posudzuje Akreditačná komisia ako výnimočnú reláciu k Štruktúre študijných odborov mimo ISCED (International Standard of Classifícation of Education Documents)

História opisov

Späť