Hydrológia

Skupina:

prírodné vedy

Oblasť výskumu:

vedy o Zemi a vesmíre

Anglický názov študijného odboru:

Hydrology

---

Stupne - popis

Študijný odbor hydrológia sa môže podľa Sústavy študijných odborov vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva SR č. 2090/2002-sekr. zo dňa 16. decembra 2002 študovať v treťom stupni vysokoškolského štúdia (PhD). Požaduje sa, aby uchádzač o štúdium v odbore hydrológia mal ukončené druhostupňové magisterské alebo inžinierske štúdium v študijnom odbore obsahujúcom dostatok vedomostí o kolobehu vody v prírode. Takými odbormi sú najmä študijné odbory fyzická meteorológia a klimatológia, geografia a geoekológia, hydrogeológia, lesníctvo, vodné hospodárstvo, hydromeliorácie, vodné stavby a environmentálne inžinierstvo.

Obsah študijného odboru - všeobecná časť

Absolventi študijného odboru Hydrológia sú spôsobilí vykonávať profesiu Hydrológ, philosophiae doctor hydrológie PhD, (Hydrologist, Doctor of Philosophy in Hydrology).

Zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru

Investície spoločnosti do rozvoja vodného hospodárstva umožnili v krajinách tzv. rozvinutej časti sveta dosiahnuť vysokú úroveň ochrany obyvateľstva pred extrémnymi hydrologickými situáciami, zásobovania obyvateľstva, priemyslu a poľnohospodárstva vodou, rozvoja hydroenergetiky, vodnej dopravy a ďalších oblastí. K spoločenskej objednávke pre hospodárenie s vodou sa v súčasnosti, vychádzajúc z posunu spoločenských priorít od bezvýhradnej podpory ekonomického rozvoja k uvedomovaniu si jeho širších súvislostí so životným prostredím, priradila požiadavka integrovane manažovať vodné zdroje.

Svetové konferencie o životnom prostredí a o vode konané pod záštitou OSN, vlád a mimovládnych organizácií (Mar del Plata (1972), Dublin a  Rio de Janeiro (1992), Maroko (1997), Haag (2000), Bonn (2001), Johannesburg (2002), Kyoto (2003)) sa považujú za míľniky v starostlivosti spoločnosti o vodu. Deklarovali sa na nich aj požiadavky, aby si každá krajina vytvorila a sledovala politiku trvalo udržateľného využívania, manažmentu a ochrany vôd a budovala systém výchovy špecialistov schopných zabezpečovať takéto integrované hospodárenie s vodou.

Voda sa v celosvetovej mierke stáva jedným z kontrolných mechanizmov ďalšieho rozvoja. Vyrovnať sa s problémami interakcie medzi živou prírodou, ľudskou činnosťou a kolobehom vody v nestacionárnom, premenlivom prostredí si vyžaduje poznatky o kauzalite javov spojených s obehom vody v prírode. Jeden zo základných  pilierov týchto vedomostí tvorí hydrológia.

Vychádzajúc z uvedenej spoločenskej objednávky sa hydrológia už 19. storočí etablovala ako samostatná vedná disciplína. V súčasnom období pokračuje jej vnútorná diferenciácia  a dobudovávanie vedomostnej základne mnohých oblastí hydrologických vied. Hydrológia má široko etablované medzivládne, národné a mimovládne koordinačné štruktúry, ako Medzinárodný hydrologický program UNESCO (IHP UNESCO) a naň naviazaný Slovenský výbor pre hydrológiu (SVH), Medzinárodnú asociáciu hydrologických vied (IAHS) činnú v rámci Medzinárodnej únie geodézie a geofyziky (IUGG) a na ňu naviazaný systém národných komitétov a korešpondentov IAHS, samostatnú hydrologickú sekcie v rámci Európskej geofyzikálnej spoločnosti (EGS) a Americkej geofyzikálnej únie (AGU).

Na území SR sa od roku 1953 inštitucionalizovane pestuje základný výskum v hydrológii a vychovávajú sa ašpiranti, resp. doktorandi hlavne na Ústave hydrológie SAV, na Stavebnej fakulte STU a na Prírodovedeckej fakulte UK. Čiastkové problémy sa riešia na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva PU v Nitre, Fakulte ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene a na mnohých ďalších pracoviskách aplikovaného výskumu, medzi ktorými sú napr. Výskumný ústav vodného hospodárstva, Slovenský hydrometeorologický ústav, OZ Hydromeliorácie Slovenského vodohospodárskeho podniku (bývalý Výskumný ústav meliorácií a krajinného inžinierstva), Výskumný ústav pôdnej úrodnosti a mnohé ďalšie.

Potreba odborníkov v hydrológii bude narastať v súvislosti s narastajúcou globálnou krízou v dostupnosti vodných zdrojov, prebiehajúcou zmenou klímy a rastúcim spoločenským a politickým tlakom na rešpektovanie princípov trvalo udržateľného rozvoja. Smernica EÚ o vode a na ňu nadviazaná národná legislatíva o vode požaduje inštitucionálne riadené integrované hospodárenie s vodou v krajine, priemyselnom, poľnohospodárskom a komunálnom sektore, čo je nemysliteľné bez vedecky podloženého systému využívania zdrojov vody. Hydrológia ako vedná disciplína je súborom poznatkov a metód, ktoré umožňujú riešenie uvedených problémov a realizáciu uvedených požiadaviek.

Príklady podobných študijných odborov v zahraničí

Hydrológia a jej súčasti sa študujú na väčšine univerzít sveta. Vychádzajúc z lokálnej tradície sú etablované na prírodovedných fakultách, na stavebných fakultách a fakultách environmentálnych, lesníckych a poľnohospodárskych vied. Ako príklad významných univerzít a zároveň hydrologických centier uvádzame Massachusets Institute of Technology, Princeton University, University of Arizona, University of California – Davis, University of Washington, Oregon State University, Colorado State Univesity, INRS Quebec, University of Western Australia, University of Newcastle, University of Lancaster, ETH Zurich, TU Delft, Agricultural University Wageningen, TU Stuttgart, Universität fűr Bodenkultur Wien, TU Wien, Politecnico di Milano, Universita degli Studii di Bologna.

Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi

4.1.25      Hydrogeológia

4.1.36      Fyzická geografia a geoekológia - hydrogeografia

4.1.10      Meteorológia a klimatológia – hydrometeorológia

Hranice medzi uvedenými vednými a študijnými odbormi sú tradične dobre vymedzené. Ich jednotlivé súčasti sa môžu čiastočne prekrývať, hlavne  keď sa v špecifických prípadoch riešia medziodborové otázky na hranici uvedených odborov (hydrometeorológia, hydrogeografia).

Hydrológia je veda zaoberajúca sa skúmaním zákonitostí výskytu, obehu, časového a priestorového rozdelenia vody na Zemi, jej vzájomného pôsobenia s prostredím vrátane živej prírody, ako aj jej fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Dôraz je kladený hlavne na komplexné skúmanie obehu vody, pritom sa využívajú aj vedomosti získané v hydrometeorológii, hydrogeografii a hydrogeológii. Špecifickou vlastnosťou hydrológie ako vednej disciplíny je rozsiahla aplikácia matematických a fyzikálnych metód na kvantitatívne vyjadrenie procesov pohybu vody v hydrosfére, ktoré ústi do matematického modelovania hydrologických procesov a využíva sa na diagnózu a prognózu vybraných častí hydrologického cyklu, čo možno využívať v riadení vodného hospodárstva.

Hydrometeorológia ako vedný odbor zaoberajúci sa skúmaním zákonitostí výskytu a pohybu vody v ovzduší ako súčasti hydrologického cyklu sa niekedy pokladá za spoločnú časť vedných odborov hydrológie a meteorológie, pričom sa zaoberá len malou súčasťou hydrologického cyklu, používa pritom pracovné metódy meteorológie, ako aj hydrológie.

Hydrogeografia je vedný odbor zaoberajúci sa vzťahom medzi vodnými útvarmi na pevnine a ostatnými krajinotvornými prvkami; v systéme vied je dnes považovaná za súčasť fyzickej geografie. Jej výstupy, metódy regionalizácie a regionálnej typizácie sa vyskytujú aj v hydrológii povrchových vôd.

Hydrogeológia je veda o podzemných vodách. Skúma pôvod a tvorbu podzemných vôd, formy ich výskytu, ich rozšírenie, pohyb, režim, zdroje, vzťah k povrchovým vodám a prírodné podmienky využiteľnosti a regulácie, pričom prihliada na ich chemické, fyzikálne a biologické vlastnosti a na procesy vzájomného pôsobenia podzemných vôd s horninami, pôdami, plynmi a inými tekutinami. Jej metódy a výstupy smerujú viac do oblasti geologických vied. Nesústreďuje sa na celkový kolobeh vody v prírode, jej výstupy a niektoré metódy sa využívajú v hydrológii podzemných vôd.