Analytická chémia
Zobrazuje sa opis platný do 31.8.2019. Nahrádza ho odbor chémia.
Skupina:
prírodné vedyOblasť výskumu:
chémia, chemická technológia a biotechnológieAnglický názov študijného odboru:
Analytical ChemistryStupne - popis
Študijný odbor ANALYTICKÁ CHÉMIA sa môže podľa Sústavy študijných odborov vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva SR č. 2090/2002-sekr. zo dňa 16. decembra 2002 študovať v:
- treťom stupni vysokoškolského štúdia (PhD.) so štandardnom dĺžkou študijných programov v dennej forme štúdia 3 roky (v externej forme 5 rokov).
Zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru
Analytická chémia je súčasťou trendu orientovaného na kontrolné systémy v rôznych oblastiach ľudskej spoločnosti. Úzko súvisí s potrebou experimentálneho získavania pravdivých a relevantných informácií o chemických, biochemických a iných materiálových systémoch podľa definície jej obsahu prijatej WPAC FECS (Pracovná skupina pre analytickú chémiu Federácie európskych chemických spoločností) 5.9.1993: „Vyvíjať a aplikovať metódy, meracie prístroje a stratégie pre získavanie informácií o zložení a podstate látok v pozorovanej časti reality.“ Svojou činnosťou zasahuje, ovplyvňuje a reguluje prakticky všetky oblasti nášho života (zdravie, nové materiály a technológie, životné prostredie, normy, kontrola kvality a pod.). Pre štandardizáciu a zjednotenie jej výučby bolo prijaté tzv. Eurocurriculum on Analytical Chemistry (1993, WPAC FECS). Študijné programy vypracované na tomto základe uľahčia mobilitu študentov a vzájomné uznávanie študijných výsledkov medzi rôznymi univerzitami v rámci EU.
Príklady podobných študijných odborov v zahraničí
Analytická chémia sa vyučuje na podstatnej časti univerzít v EU, U.S.A. a Japonsku. Ako príklad uvádzame niektoré z veľkého počtu inštitúcií, na ktorých je študijný odbor Analytická chémia prioritným študijným odborom:
UK- Imperial College of Science, London , Holandsko - University Twente, Dánsko – TU Denmark, Belgicko – University Antwerpen, Fínsko – Helsinki University of Technology, Francúzsko – University Orléans, University Claude Bernard Lyon, Nemecko -TU Mníchov, University Ulm, University Bochum, Freiberg University Technology and Mining , University Mainz, Švédsko – Stokholm University, University Uppsala, University Umea, University Lund, Švajčiarsko – ZFIT Zurich, ETH Zurich, University Geneva, Rakúsko – TU Wien, Inst. Analytische Chemie University Wien, KFU Graz, University Leoben, Španielsko – University Cordoba, Taliansko – Campus University Bari, Maďarsko – TU Budapest, Univerzita Pecs, Poľsko – Univesity Warsaw, University Toruň, Česko – Karlova Univerzita Praha, Palackého Univerzita Olomouc, Masarykova Univerzita Brno, Rusko – MGU Moscow.
Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi
- Anorganická chémia – zameriava sa na syntézu anorganických látok a materiálov a objasnenie ich štruktúry
- Biochémia – zameriava sa na výskum a modelovanie biochemických procesov v živých organizmoch
- Fyzikálna chémia – zameriava sa na teoretické objasňovanie modelov správania sa chemických sústav na podklade experimentálnych údajov a teoretických výpočtov
- Organická chémia – zameriava sa na syntézu organických látok a materiálov, objasnenie ich štruktúry a biologickej aktivity
- Jadrová chémia – zameriava sa na výskum a využitie rádioaktívnych látok a výskum vplyvu rádioaktívneho žiarenia na chemické látky, metrológia jadrového žiarenia
- Environmentálna chémia - zameriava sa na výskum a modelovanie procesov v chemických systémoch životného prostredia
Všetky príbuzné odbory majú s odborom analytická chémia spoločnú teoretickú bázu, líšia sa však úzkym zameraním.
Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa
Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa
Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa
Štandardná dĺžka denného štúdia: 3
Štandardná dĺžka externého štúdia: 5
Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa
Absolventi študijného odboru ANALYTICKÁ CHÉMIA sú spôsobilí vykonávať profesiu
- Analytický chemik - Philosophiae doctor-PhD, ( PhD. ), vedecký pracovník alebo vysokoškolský učiteľ.
Analytický chemik (Philosophiae doctor-PhD.) je samostatný a tvorivý odborník v oblasti analytickej chémie, ovláda vedecké metódy chemického výskumu a vývoja analytických metód pre chemickú analýzu s orientáciou napr. na vývoj analytických prístrojov a zariadení (napr.inštrumentácia separačných metód v mikromierke v rámci koncepcie lab-on-chip), návrh prostriedkov a postupov pre validáciu metód a pod. Obyčajne je špecializovaný užšie ako Mgr. so zameraním sa na také špecifické oblasti analytickej chémie ako sú problémovo orientované oblasti (štruktúrna analýza, analýza vysokočistých materiálov, stopová a ultrastopová analýza látok v komplexných multikomponentných vzorkách, špeciačná analýza, analýza chirálnych látok a pod.), aplikačne orientované oblasti (klinická analýza, environmentálna analýza, farmaceutická analýza a pod.) a metódovo orientované oblasti (separačné metódy, identifikačné a detekčné metódy, metódy štruktúrnej analýzy a pod.).
Absolvent ovláda vedecké metódy výskumu v oblasti analytickej chémie a vývoja analytických metód s orientáciou na aktuálne problémové okruhy. Je schopný cielene a s využitím moderných poznatkov a prostriedkov riešiť náročné problémy analýzy extrémne nízkych koncentrácií, alebo množstiev látok v komplexných matriciach, navrhovať a vyvíjať novú analytickú inštrumentáciu pre potreby analytickej chémie a uplatniť ju pri riešení požiadaviek spoločenskej praxe. Má všetky predpoklady vykonávať expertíznu a poradenskú činnosť v takých oblastiach spoločenskej praxe ako napríklad kontrola kvality, klinická analýza, legislatíva odpadového hospodárstva a pod.
Teoretické vedomosti
Absolvent odboru analytická chémia
- vedecky báda a prináša vlastné riešenia problémov v oblasti analytickej chémie a chemickej analýzy,
- má hlboké poznatky pre vývoj analytických metód a postupov, ako aj pre vývoj inštrumentácie analytickej chémie,
- má schopnosť analytického a syntetického myslenia pre riešenie najnáročnejších problémov spoločenskej praxe riešiteľných prostriedkami a postupmi analytickej chémie
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti
Absolvent odboru analytická chémia si osvojí
- zásady vedeckej práce, vedeckého formulovanie problému a väzby výskum – vývoj - aplikácia- interpretácia ,
- etické a spoločenské stránky vedeckej práce,
- prezentáciu a publikovanie výsledkov v oblasti analytickej chémie ako vedy (Analytical Chemistry Science),
- potrebné vedomosti pre rozvoj vedného a študijného odboru a zhodnotenie vlastného prínosu pre prax..
Vymedzenie jadra znalostí
Nosné témy jadra znalostí študijného odboru (3. stupeň)
Nosné témy jadra znalostí študijných programov 3. stupňa vysokoškolského štúdia sú viazané na vedu o analytickej chémii (Analytical Chemistry Science).
Jadro obsahuje len rámcové témy :
Teoretické základy analytickej chémie v kombinácii s jednou až dvomi témami z nasledujúceho súboru:
- Atómová a molekulová spektroskopia
- Elektroanalytická chémia
- Chromatografické separačné metódy
- Elektroseparačné metódy
- Metodológia chemickej analýzy environmentálnych systémov a biologických systémov
- Miniaturizované analytické systémy
- Chemometria a metodika experimentu
Študijná časť:
Teoretický fundament, metodologický aparát, špecializácia:
Študijná časť pozostáva z teoretických základov analytickej chémie v kombinácii s jednou až dvomi témami z uvedeného súboru.
Vedecká časť:
Zásady vedeckej práce, väzby výskum – aplikácia - interpretácia, vedecké formulovanie problému, etické a spoločenské stránky vedeckej práce, prezentácia a publikovanie výsledkov, rozvoj študijného odboru a prínos pre prax..
Znalosti uvedené v jadre majú rozsah 1/3 v študijnej časti a 2/3 vo vedeckej časti. Dizertačná skúška a obhajoba dizertačnej práce (záverečná práca) musí spĺňať kritérium, aby študent preukázal schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky.
INDIKÁTORY ŠTUDIJNÉHO ODBORU
(1) Študijné programy 3. stupňa vysokoškolského vzdelávania obsahujú pomer študijnej a vedeckej časti študijného programu 1:2.
(2) Medziodborové štúdiá v kombinácii dvoch študijných odborov (§ 51 ods. 5) musia obsahovať v dostačujúcom rozsahu jadrá oboch študijných odborov a obe musia byť zastúpené približne rovnako. Aby sa toto dosiahlo, môže byť nevyhnutné navrhnúť študijný program s väčšou dĺžkou, než je štandardná dĺžka študijných programov v ľubovoľnom z oboch študijných odborov.
(3) Študijné programy v kombinácii hlavného a vedľajšieho študijného odboru (§ 51 ods. 5) musia obsahovať úplné jadro hlavného študijného odboru a v primeranom rozsahu jadro vedľajšieho študijného odboru. Pri posudzovaní primeranosti rozsahu zastúpenia jadra vedľajšieho študijného odboru sa sleduje, či dostačuje na získanie ucelenej časti vzdelania v tomto odbore.
(4) Špecifické prípady nastavenia iných indikátorov posudzuje Akreditačná komisia ako výnimočnú reláciu s Štruktúre študijných odborov mimo ISCED (International Standard of Classifícation of Education Documents)