Chemická fyzika

Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa

Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa

Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa

Štandardná dĺžka denného štúdia: 3

Štandardná dĺžka externého štúdia: 5

Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa

Absolventi študijného odboru chemická fyzika sú schopní vykonávať profesiu:

• Vedeckého pracovníka - PhD, vedúceho špecializovaného pracoviska.
• Sú schopní zaujímať kompetentné stanovisko ku problematike materiálového inžinierstva a k problematike nanoštruktúr a pod.

Absolvent doktorandského štúdia chemickej fyziky (ďalej len „absolvent") ovláda rozsiahly matematický aparát a fyzikálne metódy na riešenie komplexných problémov v oblasti fyziky atómov a molekulových systémov. Matematický aparát a použité metódy nachádzajú uplatnenie nielen na štúdium fyzikálnych systémov, ale aj v širokej oblasti ľudskej činnosti, ktorá vyžaduje vysoký stupeň abstrakcie.

Teoretické vedomosti

Absolvent dokáže vedecky pracovať a prinášať originálne riešenia zložitých problémov v oblastiach:

• kvantovej teórie atómov a molekúl
• modelovania chemických a biologických systémov
• vybraných problémov fyziky plazmy
• modelovania komplexných molekulových systémov so zameraním na nanoštruktúry
• vaplikáciách matematických a fyzikálnych metód aj viných vedných disciplínách.

Doplňujúce vedomosti a schopnosti

Absolvent si okrem teoretických vedomostí osvojí:

• metódy vedeckej práce, t.j. identifikáciu a predvídanie nových javov,
• využitie náročných numerických a analyticko-numerických postupov pri riešení problémov voblasti kvantovej teórie atómov a molekúl
• implikácie nových javov vširších súvislostiach až po ich prípadné technologické využitie,
• prezentáciu dosiahnutých vedeckých výsledkov vodborných periodikách a monografiách ako i na medzinárodných konferenciách.

Vymedzenie jadra znalostí (3. stupeň)

Nosné témy jadra znalostí študijného odboru.

Študijná časť

Vedný odbor chemická fyzika zahrňuje v sebe veľmi široký okruh prírodovedných a fyzikálnych zameraní. Z tohoto dôvodu študijná časť má spoločný teoretický základ a špeciálne prednášky a pracovné semináre podľa záujmu doktoranda.

• Spoločný teoretický základ nadväzuje na vedné disciplíny magisterského štúdia a tvoria ho pokročilejšie state kvantovej mechaniky, štatistickej fyziky, kvantovej teórie systémov mnohých častíc.
• Špeciálne predmety. Absolvent sa môže poľa zamerania a vlastného záujmu orientovať na detailné štúdium najnovších výsledkov vedeckého výskumu voblastiach:

-          kvantovej teórie atómov a molekúl,

-          kvantovej teórie systémov mnohých častíc,

-          teórie atómových a molekulových zrážok,

-          molekulovej dynamiky biofyzikálnych systémov,

-          molekulovej spektroskopie

Vedecká časť

• Identifikácia a riešenie konkrétneho aktuálneho vedeckého problému podľa špeciálnych predmetov uvedených vštudijnej časti.
• Spracovanie dosiahnutých výsledkov do organicky ucelených vedeckých článkov akceptovateľných vpopredných odborných periodikách.

Študijná časť tvorí asi 1/3 a vedecká časť asi 2/3 pracovného zaťaženia doktoranda. Dizertačná skúška musí preukázať, že doktorand sa vie orientovať vo vedeckej problematike, dokáže formulovať problémy a stanoviť cesty k ich riešeniu. Dizertačná práca musí preukázať schopnosť doktoranda dopracovať sa k originálnym vedeckým výsledkom.

INDIKÁTORY ŠTUDIJNÉHO ODBORU

• Študijné programy 3. stupňa vysokoškolského vzdelávania obsahujú pomer študijnej a vedeckej časti študijného programu 1:2.
• Medziodborové štúdiá v kombinácii dvoch študijných odborov (§ 51 ods. 5) musia obsahovať v dostačujúcom rozsahu jadrá oboch študijných odborov a obe musia byť zastúpené približne rovnako. Aby sa toto dosiahlo, môže byť nevyhnutné navrhnúť študijný program s väčšou dĺžkou, než je štandardná dĺžka študijných programov v ľubovoľnom z oboch študijných odborov.
• Študijné programy v kombinácii hlavného a vedľajšieho študijného odboru (§ 51 ods. 5) musia obsahovať úplné jadro hlavného študijného odboru a v primeranom rozsahu jadro vedľajšieho študijného odboru. Pri posudzovaní primeranosti rozsahu zastúpenia jadra vedľajšieho študijného odboru sa sleduje, či dostačuje na získanie ucelenej časti vzdelania v tomto odbore.
• Špecifické prípady nastavenia iných indikátorov posudzuje Akreditačná komisia ako výnimočnú reláciu s Štruktúre študijných odborov mimo ISCED (International Standard of Classifícation of Education Documents)