Geofyzika
Zobrazuje sa opis platný do 21.02.2017. Nahrádza ho odbor fyzika.
Skupina:
prírodné vedyOblasť výskumu:
fyzikaAnglický názov študijného odboru:
GeophysicsPríklady podobných študijných odborov v zahraničí
Geofyzika alebo, alternatívne, Fyzika Zeme a planét, je štandardnou súčasťou štúdia na všetkých významných univerzitách vo svete.
Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi
Fyzikálne odbory (4.1.1 až 4.1.3, 4.1.5 až 4.1.8 a 4.1.10) a geovedné odbory (4.1.23, 4.1.26, 4.1.28. 4.1.30 a 4.1.33).
Geofyziku možno charakterizovať ako aplikáciu fyziky na zemské teleso a okolitý priestor. Geofyzika skúma štruktúru Zeme a procesy v Zemi a na jej povrchu, čím je príbuzná s geovednými odbormi, avšak, žiadny iný geovedný odbor nie je schopný skúmať celé zemské teleso a procesy, ktorých výskum vyžaduje aplikáciu a rozvoj matematicko-fyzikálnych metód.
Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa
Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa
Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa
Štandardná dĺžka denného štúdia: 3
Štandardná dĺžka externého štúdia: 5
Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa
Absolventi ŠO Geofyzika sú spôsobilí vykonávať profesiu geofyzik, spočívajúcej v schopnosti vedecky rozvíjať metódy a poznatky geofyziky. Absolvent ovláda vedecké metódy fyzikálneho výskumu Zeme a blízkeho kozmického priestoru. Je schopný podieľať sa na riešení vedeckých problémov príbuzných geovedných odborov.
Teoretické vedomosti
Absolvent sa podieľa na formulovaní cieľov základného výskumu, vedecky rieši aktuálne problémy geofyziky, nachádza nové metódy riešenia problémov a prináša nové poznatky. Využíva pritom, alebo rozvíja relevantné matematicko-fyzikálne metódy výskumu.
Praktické schopnosti a zručnosti
Absolvent ovláda základné metódy merania a získavania údajov pri terénnych, observatórnych a laboratórnych meraniach.
Doplňujúce vedomosti a schopnosti
Absolvent je schopný podieľať sa na aplikáciách výsledkov základného výskumu v technickej a spoločenskej praxi. Je schopný začleniť sa do výskumných tímov príbuzných odborov.
Vymedzenie jadra znalostí
Študijná časť:
1. Teoretické metódy geofyziky
Klasické metódy matematickej fyziky, vybrané metódy riešenia nelineárnych geofyzikálnych problémov (fraktálová analýza, chaos, teória bifurkácií a stability, metóda neurónových sietí), poruchové a asymptotické metódy, analýza signálu a obrazu (spektrálna analýza, wavelet analýza, časovo-frekvenčná analýza), štatistické metódy analýzy súborov údajov, numerické metódy (metóda konečných prvkov, metóda konečných diferencií, metóda konečných objemov), programovanie a počítačová simulácia.
2. Predmety geofyzikálneho výskumu
Štruktúra Zeme, geodynamické procesy, tiažové pole Zeme, tvar Zeme, zemetrasenia, šírenie seizmických vĺn a seizmický pohyb, vlastné kmity Zeme, teplota a tepelný tok v Zemi, rádioaktivita Zeme, vývoj Zeme, generovanie a variácie magnetického poľa Zeme, procesy v ionosfére a magnetosfére, elektrické prúdy v Zemi.
Vedecká časť:
- Výskum aktuálneho otvoreného vedeckého problému.
- Tvorivá aplikácia vedeckých poznatkov z geofyziky v iných vedných disciplínách alebo v praxi.
- Prezentácia výsledkov vo vedeckých publikáciách a na konferenciách.
Znalosti uvedené v jadre majú rozsah 1/3 študijnej časti a 2/3 vo vedeckej časti. Dizertačná skúška a obhajoba dizertačnej práce musí spĺňať kritérium, aby študent preukázal schopnosť samostatne získavať a prezentovať teoretické a praktické poznatky vo svojom vednom odbore.
INDIKÁTORY ŠTUDIJNÉHO ODBORU
(1) Študijné programy 3. stupňa vysokoškolského vzdelávania obsahujú pomer študijnej a vedeckej časti študijného programu 1:2.
(2) Medziodborové štúdiá v kombinácii dvoch študijných odborov (§ 51 ods. 5) musia obsahovať v dostačujúcom rozsahu jadrá oboch študijných odborov a obe musia byť zastúpené približne rovnako. Aby sa toto dosiahlo, môže byť nevyhnutné navrhnúť študijný program s väčšou dĺžkou, než je štandardná dĺžka študijných programov v ľubovoľnom z oboch študijných odborov.
(3) Študijné programy v kombinácii hlavného a vedľajšieho študijného odboru (§ 51 ods. 5) musia obsahovať úplné jadro hlavného študijného odboru a v primeranom rozsahu jadro vedľajšieho študijného odboru. Pri posudzovaní primeranosti rozsahu zastúpenia jadra vedľajšieho študijného odboru sa sleduje, či dostačuje na získanie ucelenej časti vzdelania v tomto odbore.
Špecifické prípady nastavenia iných indikátorov posudzuje Akreditačná komisia ako výnimočnú reláciu s Štruktúre študijných odborov mimo ISCED (International Standard of Classifícation of Education Documents)