Sociálna antropológia
Zobrazuje sa opis platný do 31.8.2019. Nahrádza ho odbor sociológia a sociálna antropológia.
Skupina:
sociálne, ekonomické a právne vedyOblasť výskumu:
spoločenské a behaviorálne vedyAnglický názov študijného odboru:
Social AnthropologyStupne - popis
Študijný odbor SOCIÁLNA ANTROPOLÓGIA sa môže podľa Sústavy študijných odborov vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva SR č. 2090/2002-sekr. zo dňa 16. decembra 2002 študovať v:
- prvom stupni vysokoškolského štúdia (Bc.) so štandardnou dÍžkou 3 roky.
- druhom stupni vysokoškolského štúdia (Mgr.) so štandardnou dĺžkou 2 roky.
Predpokladá sa, že absolvent ukončil prvostupňové štúdium v študijnom odbore Sociálna antropológia alebo v niektorom príbuznom študijnom odbore. Pre uchádzačov, ktorí ukončili prvostupňové štúdium v niektorom inom študijnom odbore, možno navrhnúť študijný program so štandardnou dÍžkou štúdia až 3 roky.
- treťom stupni vysokoškolského štúdia (PhD.) so štandardnou dĺžkou 3 roky (v dennej forme štúdia) alebo 5 rokov (v externej forme štúdia).
Obsah študijného odboru - všeobecná časť
Absolventi študijného odboru SOCIÁLNA ANTROPOLÓGIA sú spôsobilí vykonávať podľa dosiahnutého stupňa celý rad profesií v sociálnej i kultúrnej sfére:
- pracovná, poradenská a konzultačná činnosť v oblasti štátnej správy a samosprávy, najmä v sociálnej, kultúrnej a ekonomickej oblasti, pokiaľ ide o implementáciu opatrení s dosahom na každodenný život
- pracovná, poradenská a konzultačná činnosť pre mimovládne organizácie, zameriavajúce sa na konkrétne lokálne komunity
- pracovná, poradenská a konzultačná činnosť pre agentúry regionálneho rozvoja a verejnej správy
- redakčná a vydavateľská činnosť v oblasti kultúrnych a sociálnych programov a sekcií v masmédiách, a to aj na regionálnej úrovni
- vzdelávacia a osvetová činnosť v rámci kultúrnych organizácií (štátnych, samosprávnych i súkromných), zameraná na konkrétne komunity či kultúrne skupiny
- poradenstvo a konzultácie pri špecifických kultúrnych problémoch, spojených s dlhodobými pobytmi v zahraničí (napr. diplomatická služba, humanitárne misie, atď.): konzultácie a informácie o špecifických sociokultúrnych podmienkach danej lokality
- výučba predmetu sociálna antropológia na vysokých školách
- vedecká a výskumná činnosť na univerzitných i mimouniverzitných pracoviskách
- riadiaca činnosť pri skúmaní a riešení problémov so sociokultúrnym pozadím a dôvodmi v oblasti štátnej správy a samosprávy
- vedenie a implementácia programov v rámci mimovládnych a charitatívnych organizácií, vyžadujúcich si špecifické sociokultúrne poznatky
Zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru
Sociálna antropológia skúma ľudské spoločnosti, spoločenstvá a kultúry v ich najrôznejších prejavoch, ich fungovanie, evolúciu a interakcie. Usiluje sa odhaliť princípy sociálneho správania, platné pre každé spoločenstvo v jeho prirodzenom sociálnom a kultúrnom prostredí. Základným metodickým nástrojom je zúčastnené pozorovanie v konkrétnom ľudskom spoločenstve, ktoré trvá niekoľko mesiacov a usiluje sa pochopiť vnútornú logiku tohto spoločenstva, t. j. sociálne a kultúrne správanie jeho členov. Špecialisti zo sociálnej antropológie zásadným spôsobom prispievajú k poznaniu a riešeniu sociálnych a kultúrnych problémov.
Príklady podobných študijných odborov v zahraničí
Antropológia sa v USA študuje asi na 440 univerzitných inštitúciách. Ak ponecháme stranou biologickú antropológiu a archeológiu (v USA patria do antropológie), sociálna/kultúrna antropológia sa študuje asi na 175 univerzitách (zdroj: American Anthropological Association, 1998), z ktorých vymenujeme tri:
Massachusets Institute of Technology, Cambridge, Mass.
Columbia University, New York, NY
University of California, Berkeley, CA
Vo Veľkej Británii sa sociálna antropológia študuje na 21 univerzitách (zdroj: The Royal Anthropological Institute of Great Britain and North Ireland, 1998). Vymenujeme tri:
London School of Economics
University of Cambridge
Oxford University
Vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Rusku, Austrálii, Českej republike a iných krajinách sú ďalšie univerzitné inštitúcie, na ktorých sa študuje sociálna antropológia (zdroj: European Association of Social Anthropologists). Vymenujeme iba dve geograficky najbližšie:
Universität Wien, Rakúsko
Masarykova Univerzita, Brno, Česká republika
Západočeská universita, Plzeň, Česká republika
Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi
Príbuznými študijnými odbormi sú:
- etnológia (3.1.3.)
Etnológia sa vzhľadom na dlhoročnú tradíciu sústreďuje skôr na skúmanie sociálnych a kultúrnych javov v rámci konkrétneho geografického teritória, pričom preferuje skôr krátkodobé výskumné pobyty, rekonštrukciu historického vývinu danej populácie pomocou iných než písomných prameňov (odtiaľ úzke vzťahy etnológie s históriou). Zameriava sa na skúmanie materiálnej a duchovnej kultúry určitého etnika (jeho folklór, tradície a zmeny), a zároveň medzietnické vzťahy. Býva štandardne považovaná za subdisciplínu sociálnej antropológie. Hlavným rozdielom je užší objekt výskumu, čiastočne iná metóda výskumu a interpretácie a iné vzťahy k ostatným disciplínam (napr. k histórii).
- sociológia (3.1.1.)
Sociológia skúma sociálne javy úplne odlišnou metódou, s oveľa výraznejším využitím kvantitatívnych metód a so zameraním sa na sociálne procesy najmä v komplexných západných spoločnostiach. Hlavným rozdielom je to, že sociológia nepoužíva dlhodobé participačné pozorovanie lokálnej komunity a snaží sa zhromažďovať a interpretovať údaje na základe reprezentatívnych vzoriek širších populácií. V súčasnosti sa sociálnej antropológii približuje kvalitatívna sociológia. (Poznámka: Príbuzným študijným odborom je zároveň nadväzujúca disciplína 3.1.4. Teória a metodológia sociológie).
- história (2.1.7.)
Sociálna antropológia spolupracuje najmä so sociálnou históriou (aj keď nie v takej miere ako etnológia), s historickými disciplínami, usilujúcimi sa skúmať a rekonštruovať každodenný život v minulosti, v najnovšej dobe s tzv. „oral history“, teda disciplínou, usilujúcou sa zhromaždiť spomienky ľudí na historické udalosti. (Poznámka: Príbuznými študijnými odbormi sú zároveň nadväzujúce disciplíny 2.1.8. Všeobecné dejiny, 2.1.9. Slovenské dejiny, 2.1.24. Muzeológia, 2.1.25. Archeológia).
- (biologická) antropológia (4.2.8.)
Biologická antropológia je prírodná veda, skúmajúca biológiu a evolúciu človeka. Sociálna antropológia s ňou spolupracuje pri výskume takých otázok, ako sú evolúcia sociálnych javov a kultúry, interpretácia evolučného vzniku komplexných sociálnych schopností (napr. symbolizmu či kooperácie).
Štandardná dĺžka denného štúdia:
Štandardná dĺžka externého štúdia:
Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa
Absolvent 1. stupňa vysokoškolského štúdia (bakalár) sociálnej antropológie
- si osvojí odborné poznatky sociálnej antropológie, bude schopný ich aplikovať pri analýze a vysvetlení konkrétnych sociálnych a kultúrnych javov a problémov konkrétnej lokálnej komunity, bude schopný komunikovať tak s lokálnymi autoritami im prístupným jazykom, ako aj so štátnymi, samosprávnymi a mimovládnymi inštitúciami.
- bude schopný samostatne si pripraviť a viesť dlhodobý výskumný projekt, pri ktorom uplatní svoj antropologický výcvik, určený na odhalenie, vysvetlenie a návrh prípadných riešení, týkajúcich sa sociálnych a kultúrnych javov a správaní.
- bude schopný komunikovať s lokálnou komunitou a príslušnými štátnymi, samosprávnymi a mimovládnymi inštitúciami takým spôsobom, aby ich presvedčil o tom, že mnohé sociálne, kultúrne i ekonomické problémy sa dajú riešiť iba poznaním príčin a princípov fungovania sociálnych a kultúrnych javov a správaní.
- bude schopný v spolupráci s lokálnou komunitou a príslušnými inštitúciami implementovať svoje navrhnuté riešenia v praxi
Teoretické vedomosti (1. stupeň)
Absolvent sociálnej antropológie (1. stupeň)
- si osvojí podstatné fakty, pojmy, a teórie vzťahujúce sa na skúmanie sociálnych a kultúrnych javov
- vie ich použiť pri navrhovaní konkrétneho terénneho výskumu tak, aby preukázal pochopenie súvislostí a dôsledkov problému i alternatívnych rozhodnutí pri navrhovaní riešenia
- vie použiť primeranú teóriu a navrhnúť postupy a nástroje na riešenie jednotlivých praktických problémov
Praktické schopností a zručnosti (1. stupeň)
Absolvent sociálnej antropológie (1. stupeň) je schopný
- pripraviť a uskutočniť dlhodobý (niekoľkomesačný) terénny výskum v konkrétnej lokalite
- aplikovať výsledky terénneho výskumu v praxi
- zvládnuť jazyk (alebo dialekt) danej komunity, prispôsobiť sa jej zvyklostiam a podieľať sa na nich, zúčastňovať sa ich každodenného života, správaní a podujatí, sledovať konflikty a ich riešenia
- dodržovať etické a vedecké zásady sociálno-antropologického výskumu a rešpektovať dôstojnosť a aj prípadnú sociálnu, kultúrnu a ekonomickú odlišnosť členov komunity, ktorej hosťom je.
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti (1. stupeň)
Absolvent sociálnej antropológie (1. stupeň) dokáže
- prezentovať sociálne a kultúrne problémy a ich riešenia,
- pracovať efektívne ako člen terénneho alebo výskumného tímu,
- účinne komunikovať s lokálnymi autoritami, ako aj s miestnou a štátnou správou či médiami
- pomáhať pri identifikácii a získavaní zdrojov na riešenie sociálnych problémov
- udržiavať kontakt s vývojom vo svojej disciplíne a pokračovať vo vlastnom profesionálnom vývoji.
Vymedzenie jadra znalostí (1. stupeň)
Nosné témy jadra znalostí študijného odboru (1. stupeň)
- Metódy sociálnych vied
- Antropologické teórie
- Ekonomická antropológia
- Aplikovaná antropológia
- Politická antropológia
- Terénne metódy a techniky
- Terénny výskum
- Antropológia a psychológia
- Antropológia náboženstva
- Antropológia postsocialistických spoločností
- Rómske štúdie
- Záverečná práca – štátna skúška Bc.
Odporúča sa, aby tieto znalosti tvorili aspoň 3/5 ECTS kreditov študijného programu.
Ďalšie témy jadra znalostí študijného odboru (1. stupeň)
- Etnicita a nacionalizmus
- Základy sociálnej práce
- Antropológia a filozofia
Znalosti uvedené v korpuse nosných tém musia byt' súčasťou obsahu každého študijného programu v tomto študijnom odbore. Študijný program teda musí pokrývať celý obsah nosných tém študijného odboru! HÍbka rozpracovania však môže byť rôzna, nie však menej, ako sa vymedzuje v jadre.
Inštitúcia je spôsobilá priznávať akademicky titul „bakalár“ v odbore sociálna antropológia, ak kumulatívna hodnota kreditov študijného programu, priznaných za predmety zodpovedajúce nosným témam, je na úrovni minimálne 3/5 celkového počtu ECTS kreditov celého študijného programu.
štátna skúška (1. stupeň)
- obhajoba záverečnej práce (abstrakt v jazyku anglickom), rozsah práce študenta v kreditovom vyjadrení musí byť úmerný významu z hľadiska príspevku k profilu absolventa
- praktické overenie spôsobilosti riešiť sociálne problémy: zvládnutie modelovej situácie a načrtnutie projektu terénneho výskumu (NIE ťahanie otázok!)
- kolokviálna skúška z vybranej oblasti poznania študijného odboru sociálna antropológia, súvisiacej s témou záverečnej práce.
Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa
Štandardná dĺžka denného štúdia:
Štandardná dĺžka externého štúdia:
Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa
Absolvent 2. stupňa vysokoškolského štúdia (magister) sociálnej antropológie
- bude schopný zostaviť a viesť odborný tím, určený na riešenie dlhodobého výskumného projektu, pri ktorom uplatní vedecké znalosti i svoj antropologický výcvik, určený na komplexné a sofistikované riešenia problémov, spojených so sociokultúrnym pozadím.
- bude schopný komunikovať s lokálnou komunitou a príslušnými štátnymi, samosprávnymi a mimovládnymi inštitúciami a ponúkať im komplexné projekty a riešenia zložitých sociokultúrnych problémov.
- bude schopný samostatne vedecky a výskumne pracovať vo zvolenej oblasti sociálnej antropológie
Teoretické vedomosti (2. stupeň)
Absolvent sociálnej antropológie (2. stupeň)
- si osvojí špeciálne odborné poznatky niektorého z aktuálnych vedeckých smerovaní sociálnej antropológie, bude schopný ich aplikovať pri analýze a vysvetlení konkrétnych sociálnych a kultúrnych javov, vyvodzovať syntetické a zhrnujúce závery s výskumnou platnosťou.
Praktické schopnosti a zručnosti (2. stupeň)
Absolvent sociálnej antropológie (2. stupeň)
- bude schopný komunikovať s lokálnou komunitou a príslušnými štátnymi, samosprávnymi a mimovládnymi inštitúciami a ponúkať im komplexné projekty a riešenia zložitých sociokultúrnych problémov.
- bude schopný kompletne naplánovať špecializovaný terénny výskum, samostatne alebo tímovo, vybrať a zorganizovať jeho členov, zabezpečiť zdroje i konkrétne sociálne a vedecké výstupy
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti (2. stupeň)
Absolvent sociálnej antropológie (2. stupeň) je schopný
- pracovať efektívne ako jednotlivec, ako člen a ako vedúci tímu,
- kontinuálne sa vzdelávať a napredovať vo svojom odbore
- sledovať najnovší vývoj vo svojej disciplíne,
- striktne sa riadiť etickým rámcom svojej disciplíny a dodržovať ho.
Vymedzenie jadra znalostí (2. stupeň)
Nosné témy jadra znalostí študijného odboru (2. stupeň)
- Urbánna antropológia
- Psychologická antropológia
- Humánna ekológia
- Terénne metódy
- Terénny výskum
- Lingvistická antropológia
- Evolučná antropológia
- Záverečná práca – založená na dlhodobom antropologickom terénnom výskume
Odporúča sa, aby tieto znalosti tvorili aspoň 1/2 ECTS kreditov študijného programu.
Znalosti uvedené v korpuse nosných tém musia byt' súčasťou obsahu každého študijného programu v tomto študijnom odbore. Študijný program teda musí pokrývať celý obsah nosných tém študijného odboru! HÍbka rozpracovania však môže byť rôzna, nie však menej, ako sa vymedzuje v jadre.
Inštitúcia je spôsobilá priznávať akademicky titul „magister“ v odbore sociálna antropológia, ak kumulatívna hodnota kreditov študijného programu, priznaných za predmety zodpovedajúce nosným témam, je na úrovni minimálne 1/2 celkového počtu ECTS kreditov celého študijného programu.
štátna skúška (2. stupeň)
- obhajoba záverečnej práce (abstrakt v jazyku anglickom), práca musí byť produktom dlhodobého terénneho výskumu
- kolokviálna skúška z vybranej oblasti poznania študijného odboru sociálna antropológia, súvisiacej s témou záverečnej práce
Štandardná dĺžka denného štúdia:
Štandardná dĺžka externého štúdia:
Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa
Absolvent ovláda vedecké metódy antropologického výskumu, je schopný v plnej šírke riešiť škálu sociálnych a kultúrnych problémov, uskutočňovať poradenskú a konzultačnú činnosť pre štátne, samosprávne i mimovládne inštitúcie, je schopný prednášať na vysokých školách sociálnu antropológiu
Teoretické vedomosti (3. stupeň)
Absolvent odboru Sociálna antropológia (3. stupeň)
- vedecky báda a prináša vlastné riešenia problémov v oblasti sociálnych a kultúrnych javov a konfliktov
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti (3. stupeň)
Absolvent odboru Sociálna antropológia (3. stupeň) si osvojí
- zásady vedeckej práce, vedecké formulovanie problému (s príslušným terénnym výskumom), vie posúdiť sociálne, kultúrne, ekonomické, právne a environmentálne aspekty svojich riešení, etické stránky vedeckej práce, prezentácia výsledkov, rozvoj študijného odboru, pedagogická činnosť
Vymedzenie jadra znalostí (3. stupeň)
Nosné témy jadra znalostí študijného odboru (3. stupeň)
Jadro obsahuje len rámcové témy, zodpovedajúce hlavným profilovým predmetom sociálnej a kultúrnej antropológie:
Študijná časť:
Teoretické základy, metodológia terénneho výskumu, špecializácia: Kognitívna antropológia, Evolúcia kultúry a sociálneho správania, Symbolická antropológia, Antropológia komunikácie, Historická antropológia, Postmoderná a interpretatívna antropológia, Antropológia bývania, Antropológia práce, Feministická antropológia, Antropológia migrácie, Antropológia a multikulturalizmus
Vedecká časť:
- výskum aktuálneho otvoreného vedeckého problému z odboru
- zásady vedeckej práce, vedecké formulovanie problému (s príslušným terénnym výskumom), vie posúdiť sociálne, kultúrne, ekonomické, právne a environmentálne aspekty svojich riešení, etické stránky vedeckej práce, prezentácia výsledkov, rozvoj študijného odboru, pedagogická činnosť, publikačná činnosť
Znalosti uvedené v jadre majú rozsah 1/3 v študijnej časti a 2/3 vo vedeckej časti. Dizertačná skúška a obhajoba dizertačnej práce (záverečná práca) musí spĺňať kritérium, aby študent preukázal schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky.