Klasická archeológia

Zobrazuje sa opis platný do 19.02.2017. Nahrádza ho odbor historické vedy.

Skupina:

humanitné vedy a umenie

Oblasť výskumu:

historické vedy a etnológia

Anglický názov študijného odboru:

Classical Archaeology

Obsah študijného odboru - všeobecná časť

Absolventi študijného odboru KLASICKÁ ARCHEOLÓGIA sú v závislosti od dosiahnutého stupňa štúdia spôsobilí vykonávať profesiu

1. stupeň

-zamestnanec rôznych kultúrnych a spoločenských ustanovizní

-muzeálny pracovník

-zamestnanec pamiatkových úradov

2. stupeň

-muzeálny pracovník

-zamestnanec pamiatkových úradov

-pôsobenie v štátnej správe

-klasický archeológ (vedecko-výskumné a pedagogické pôsobenie)

-archeológ (vedecko-výskumné a pedagogické pôsobenie)

3.stupeň

-muzeálny pracovník

-zamestnanec pamiatkových úradov

-pôsobenie v štátnej správe

-klasický archeológ (vedecko-výskumné a pedagogické pôsobenie)

-archeológ (vedecko-výskumné a pedagogické pôsobenie)

Zamestnanec kultúrnych a spoločenských ustanovizní – Základy z klasickej archeológie a príbuzných odborov nadobudnutých na 1. stupni štúdia umožňujú široké uplatnenie v bližšie nešpecifikovaných kultúrnych a spoločenských inštitúciách ako sú rôzne nadácie, občianske združenia, ale napr. aj ustanovizne typu TASR, či redakcie periodickej tlače.

Muzeálny pracovník a zamestnanec pamiatkových úradov – Tieto dve profesie sú jedny z hlavných kde by sa absolventi odboru mohli uplatniť, a to po skončení ktoréhokoľvek stupňa. S rastúcim stupňom vzdelania bude možné aj vyššie a zodpovednejšie zaradenie pracovníka od funkcie asistenta vedúceho výskumu po samostatného vedeckého pracovníka.

Klasický archeológ, archeológ– pozícia vedeckého pracovníka pracujúceho pre SAV alebo v školstve. Vedie archeologický výskum, alebo spracúva stanovenú vedeckú problematiku, pričom obe profesie sa môžu prelínať. Rozdiel je v ťažisku záujmov a čiastočne aj v metodológii: klasická archeológia je zameraná na antický svet a dôležitým pilierom jej poznania je štýlová analýza umenia, zatiaľ čo praveká a stredoveká archeológia sa prevažne zaoberá európskymi kultúrami mimo antického sveta.

Príklady podobných študijných odborov v zahraničí

Klasická archeológia, aspoň na bakalárskom stupni,sa študuje prakticky na každej humanitne zameranej európskej a severoamerickej univerzite. Vzhľadom na mierne odlišný edukačný systém a terminologický posun sa klasická archeológia v USA väčšinou študuje pod hlavičkou Department of Classics, spolu s klasickými jazykmi a dejinami antiky.

-Nemecko - Archäologisches Institut, Ruprecht-Karls Universität, Heidelberg, Institut für Klassische Archäologie, Ludwig-Maximilians-Universität München, Institut für Klassische Archäologie, Freie Universität Berlin

-Rakúsko - Institut für Klassische Archäologie, Universität Wien

-Anglicko - Department of Archaeology, University of Cambridge, Institute of Archaeology, University of Oxford

-Česká republika - Ústav pro klasickou archaeologii, Universita Karlova, Praha

-USA - Department of Classics, University of Cincinnati, Ohio, Department of Classical and Near Eastern Archaeology Bryn Mawr College, Pennsylvania

Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi

-archeológia – je najbližšia klasickej archeológii, ale venuje sa kultúram mimo antického sveta, pracuje s inými prameňmi a umenovedné hľadisko nezohráva až takú ústrednú úlohu, ako je tomu u klasických archeológov.

-dejiny a teória umenia – dejiny umenia sa okrem iného zaoberajú aj umením antickým, keďže z neho vyrastá prakticky celé neskoršie európske umenie. Klasická archeológia však zohľadňuje aj materiálnu kultúru a iné výlučne archeologické aspekty vtedajšej doby.

-klasické jazyky– tento odbor sa zaoberá klasickými jazykmi (latinčina a staroveká gréčtina) a antickou literatúrou. Klasická archeológia sa v mnohom o klasickú filológiu opiera ohľadom antických písomných prameňov. Ku komplexnému poznaniu antického sveta v tomto prípade však chýba materiálna kultúra a umenie.

-religionistika – sa zaoberá systematicky náboženstvami celého sveta ako predmetom vedeckého skúmania. Jedným z ťažísk tohto odboru sú aj mediteránne náboženstvá a grécka mytológia. Jej vzťah ku klasickej archeológii je skôr voľný, ale v niektorých parciálnych otázkach pomerne zásadný.

-história – časť odboru sa venuje antickej histórii, ktorá je popri archeologických nálezoch, umeleckých dielach, antickej literatúre jedným z najdôležitejších prameňov o antickej civilizácii. Všetky tieto odbory prispievajú ku komplexnému pochopeniu antického sveta, každý s iného uhla pohľadu a s inou metodológiou.

Štandardná dĺžka denného štúdia: 3

Štandardná dĺžka externého štúdia:

 

Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa

Absolventi odboru Klasická archeológia:

-          nadobudnú základné vedomosti o umení antického Grécka a Ríma, ako aj o antickej architektúre. Získajú taktiež základný prehľad o archeológii podunajských rímskych provincií,

-          nadobudnú základné vedomosti o pravekej a ranostredovekej archeológii na území Slovenska a priľahlých krajinách,

-          nadobudnú celú škálu praktických znalostí o vedení archeologického výskumu v teréne ako aj o základnej dokumentácii archeologických nálezov.  Taktiež budú zaškolený v muzeálnej činnosti,

-          získajú prehľad o práci s odbornou literatúrou a budú vyškolení zo základov písania odborných textov, ich vnútornej štruktúry, jasnosti podania myšlienok, argumentácie a plnohodnotného použitia citačného indexu,

-          môžu nájsť uplatnenie v regionálnych múzeách a pamiatkových úradoch. Taktiež aj v iných obsahovo príbuzných inštitúciách, ako napr. v Treťom sektore, v redakciách periodickej tlače či priamo v tlačových agentúrach. Poradné funkcie v štátnej správe.



Teoretické vedomosti

Absolvent odboru Klasická archeológia:

-          získa a pochopí základy archeologickej periodizácie, typológie a štýlovej analýzy,

-          je schopný datovať, štýlovo priradiť a ideovo zhodnotiť širokú škálu umeleckých diel a predmetov materiálnej kultúry z obdobia antiky,

-          orientuje sa v antickom sochárstve, maliarstve, architektúre a drobnom umení,

-          má základnú predstavu o politických, ekonomických a náboženských pomeroch v starovekom Grécku a Rímskej ríši,

-          získa teoretické vedomosti o terénnom výskume a základných metódach práce s archeologickým materiálom.

Praktické schopnosti a zručnosti

Absolvent odboru Klasická archeológia získa schopnosť:

-          spoluorganizovať terénny archeologický výskum menšieho rozsahu, najmä záchranné akcie a základným spôsobom vyhodnotiť získaný materiál,

-          nadobudnuté poznatky o antických civilizáciách je schopný sprostredkovať v ucelenej písomnej i ústnej forme,

-          plnohodnotne pracovať z domácou a zahraničnou odbornou literatúrou a tvoriť odborné rešerše.

Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti

Absolvent odboru Klasická archeológia dokáže:

-          spracovať materiál aj z hľadiska muzeologického (evidencia a ochrana pamiatok),

-          pracovať efektívne ako člen pracovného tímu,

-          organizovať si vlastné učenie a ďalší vývoj,

-          dokáže využívať odborné informácie prístupné na internete a iných elektronických médiách.

Vymedzenie jadra znalostí

(a)  Nosné témy jadra znalostí študijného odboru

-         egejská archeológia

-         umenie a archeológia antického Grécka

-         antická architektúra

-         umenie a archeológia rímskej ríše

-         archeológia podunajských rímskych provincií

-         terénna teória a prax

-         záverečná práca, štátna skúška Bc.

(b)  Ďalšie témy jadra znalostí študijného odboru

-         praveká a ranostredoveká archeológia stredného Podunajska

-         klasické jazyky

Odporúča sa, aby tieto znalosti tvorili aspoň 3/5 ECTS kreditov študijného programu 1. stupňa štúdia.

(c)  Štátna skúška

-         obhajoba záverečnej práce

-         kolokviálna skúška z oblasti poznania študijného odboru Klasická archeológia

Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa

Štandardná dĺžka denného štúdia: 2

Štandardná dĺžka externého štúdia:

 

Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa

Absolventi druhého stupňa vysokoškolského štúdia odboru Klasická archeológia by mali byť schopní samostatne ďalej rozvíjať vedomosti nadobudnuté počas prvého stupňa. Dôraz vo výučbe sa presunie z kurzov prednáškového typu na kurzy seminárneho typu, s aktívnou účasťou študentov na vyučovacom procese. Tieto budú slúžiť na cielené prehĺbenie vybranej odbornej problematiky.

Absolventi druhého stupňa vysokoškolského štúdia odboru Klasická archeológia sú schopní samostatne vyhodnotiť vedecké informácie obsiahnuté v širokej škále domácich a vedeckých publikácií. Archeologický materiál sú schopní zaradiť do širších geografických a chronologických súvislostí. Ich interpretačné schopnosti presiahnu úroveň typologického, či štýlového priradenia artefaktov a na archeologický materiál budú schopní aplikovať najnovšie metódy spracovania.

Predpokladá sa, že absolvent ukončil prvostupňové štúdium ako klasický archeológ alebo v niektorom príbuznom študijnom odbore.



Teoretické vedomosti

Absolvent odboru Klasická archeológia:

-          dokáže samostatne a na vyššej úrovni riešiť zadaný problém za pomoci odbornej literatúry a dostupného archeologického materiálu,

-          získa špeciálne teoretické znalosti z oblasti nových trendov v archeologickom bádaní (terénny výskum + analýza materiálu),

-          dokáže na úrovni prezentovať výsledky svojej odbornej činnosti s dôrazom na prepracovanosť štruktúry a jasnosti podania ako aj na vizualizáciu problematiky (diaprojekcie, priesvitky, počítačová prezentácia)

Praktické schopnosti a zručnosti

Absolvent odboru Klasická archeológia  získa schopnosť:

-          viesť a organizačne zabezpečiť stredne veľké terénne výskumy,

-          vidieť spracovávaný materiál v širších geograficko-chronologických súvislostiach.

Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti

Absolvent odboru Klasická archeológia:

-          je vedený k tomu, aby sa v určitej oblasti, ktorú si sám zvolí, ďalej špecializoval a vzdelával,

-          okrem uplatnenia všeobecného rozhľadu sa preto môže k určitým vybratým klasickým archeologickým problémom vyjadrovať špecializovane a s vyšším stupňom odbornosti,

-          dokáže písať odborné články a štúdie do odborných a vedeckých časopisov,

-          svoje teoretické vedomosti dokáže prezentovať v písomnej i ústnej forme pred laickou i odbornou verejnosťou,

-          môže sa zúčastňovať interdisciplinárnych projektov, prípadne pôsobiť ako vedúci menších tímov.

Vymedzenie jadra znalostí

(a) Nosné témy jadra znalostí študijného odboru

-         špecifické problémy gréckeho a rímskeho umenia, archeológie a architektúry

-         archeológia európskych rímskych provincií

-         archeologická teória a metodológia

-         praveká a ranostredoveká archeológia Európy

-         diplomová práca

-        štátna skúška Mgr.

Odporúča sa, aby tieto znalosti tvorili aspoň 1/2 ECTS kreditov študijného programu 2. stupňa štúdia.

(b) Štátna skúška

-         obhajoba diplomovej práce

-         kolokviálna skúška z oblasti poznania študijného odboru Klasická archeológia

Štandardná dĺžka denného štúdia:

Štandardná dĺžka externého štúdia:

 

Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa

Absolvent tretieho stupňa vysokoškolského štúdia odboru Klasická archeológia má hlboké teoretické a praktické znalosti v príslušnej špecializácii (podľa zvolenej témy doktorandskej práce) a má schopnosť ďalšieho vedeckého rastu. Tieto oblasti môžu pokrývať celú škálu problémov spojených s antickou civilizáciou a je vhodné, aby absolvent spolupracoval s príbuznými disciplínami spomenutými v úvode, bez ktorých nie je možné získať celkový obraz. Môže ísť o antickú plastiku, architektúru, materiálnu kultúru, ikonografiu, ranokresťanské umenie až po stredovekú a novovekú recepciu antického umenia.



Teoretické vedomosti

Absolvent odboru Klasická archeológia dokáže:

-samostatne a na vyššej úrovni riešiť zadaný problém za pomoci odbornej literatúry a dostupného archeologického materiálu,

-kriticky analyzuje a aplikuje celú paletu konceptov, princípov a praktík odboru v kontexte voľne definovaných problémov, pričom preukazuje efektívne rozhodovanie v súvislosti s výberom a použitím vhodnej metodológie,

-recenzovať odbornú literatúru.

Praktické schopnosti a zručnosti

Absolvent odboru Klasická archeológiazíska schopnosť:

-do hĺbky analyzovať zverený archeologický materiál na polivlastnej špecializácie, ale udržuje si prehľad aj iných témach v rámci klasickej archeológie,

-zúčastňovať sa zahraničných vedeckých konferencií,

-publikovať odborné články v domácich a zahraničných odborných periodikách,

-samostatne viesť dlhodobé/stacionárne výskumy.

Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti

Absolvent odboru Klasická archeológia:

-je schopný podávať odborné informácie a špecializované konzultácie pre médiá,

-je schopný byť kurátorom špecializovaných výstav, odborným garantom terénnych výskumov, zostavovateľom odborných dotazníkov, a pod.

Vymedzenie jadra znalostí

(a)Nosné témy jadra znalostí študijného odboru

Nosné témy jadra znalostí 3. stupňa, t.j. PhD. stupňa vysokoškolského štúdia sú príbuzné s odborom Klasická archeológia

(b)Študijná časť

-prehlbovanie vedomostí z oblasti teórie a metodológie odboru ako aj nových trendov v archeologickom bádaní,

-udržuje si prehľad o najnovšej odbornej literatúre,

-udržuje kontakt so zahraničnou vedeckou obcou.

(c)Vedecká časť

-výskum zvoleného vedeckého problému v rámci odboru,

-účasť na zahraničných a domácich vedeckých konferenciách,

-publikačná a pedagogická činnosť.

(d)Štátna skúška

-obhajoba dizertačnej práce

-kolokviálna skúška z oblasti poznania študijného odboru Klasická archeológia

Znalosti uvedené v jadre majú rozsah 1/3 v študijnej časti a 2/3 vo vedeckej časti. Dizertačná skúška a obhajoba dizertačnej práce musí spĺňať kritérium, aby študent preukázal schopnosť samostatne vedecky pracovať a zo svojej práce vyvodiť teoretické uzávery.

História opisov

Späť