Religionistika
Zobrazuje sa opis platný do 19.02.2017. Nahrádza ho odbor historické vedy.
Skupina:
humanitné vedy a umenieOblasť výskumu:
humanitné vedyObsah študijného odboru - všeobecná časť
Absolventi študijného odboru RELIGIONISTIKA sú spôsobilí vykonávať podľa dosiahnutého stupňa nasledovné profesie:
1. stupeň:
-redakčná a vydavateľská činnosť v oblasti náboženskej literatúry i literatúry, venujúcej sa náboženstvám odborným či populárnym spôsobom,
-kultúrno-náboženské vzdelávacie inštitúcie na štátnej i lokálnej úrovni,
-kultúrno-náboženské programy, relácie a sekcie v masmédiách,
-štátna správa, odbory pre záležitosti cirkví a náboženských združení,
-poradenstvo pre vládne, politické a spoločenské inštitúcie,
-múzeá a správa náboženských predmetov i objektov.
2. stupeň:
-pedagogická práca pri výučbe religionistiky,
-vedeckovýskumná činnosť,
-riadiaca a konzultačná činnosť v kultúrno-náboženských a vzdelávacích inštitúciách na štátnej i lokálnej úrovni,
-riadiaca a poradenská činnosť v štátnej správe, odboroch pre záležitosti cirkví a náboženských združení.
3. stupeň:
-výučba na VŠ,
-vedecká práce v ústavoch a inštitúciách SAV,
-riadiaca a organizačná práca v štátnych a spoločenských ustanovizniach.
Príklady podobných študijných odborov v zahraničí
-Veľká Británia - History of Religions, University of Oxford
-Nemecko - Religionswissenschaft, Marburg Universität
-Švédsko - Comparative Religions, University of Stockholm
-Poľsko - Religiologia, Jagelonská univerzita, Krakow
-Česká republika - Religionistika, Universita Karlova, Praha
Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi
- etnológia - prienikovou oblasťou výskumu je predovšetkým náboženský folklór, pričom etnológia skúma tento jav na základe svojich vlastných postupov a metód, zatiaľ čo religionistika uplatňuje špecifické teoretické hľadiská.
- sociálna antropológia - obe disciplíny používajú v niektorých oblastiach rovnaké metódy výskumu, no predmet ich výskumu je rozdielny: zatiaľ čo sociálna antropológia skúma sociálne javy všeobecne, religionistika sa sústreďuje na tie sociálne javy, ktoré sa dajú chápať ako náboženské.
- história - obe disciplíny používajú v niektorých oblastiach rovnaké metódy výskumu, no predmet ich výskumu je rozdielny: zatiaľ čo história skúma dejinné javy všeobecne, religionistika sa sústreďuje na tie z nich, ktoré sa dajú označiť za náboženské.
- sociológia - predovšetkým v oblasti sociológie náboženstva má táto disciplína k religionistike blízko. Mimo túto oblasť má však odlišné ciele a metódy práce.
Štandardná dĺžka denného štúdia: 3
Štandardná dĺžka externého štúdia:
Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa
Absolvent študijného odboru RELIGIONISTIKA by mal zvládnuť teoretické základy religionistiky, jej históriu, metodológiu a pomocné disciplíny. Získať kvalitný prehľad o mytológiách a jednotlivých svetových náboženských systémoch, naučiť sa rozumieť ich špecifickým podmienkam vývoja i iným osobitostiam. Zachovať a rozvíjať základný metodologický predpoklad nezainteresovaného štúdia s chápaním a vysvetľovaním náboženstiev bez hodnotiacich hľadísk v konfesionálnej či teologickej rovine. Dôkladne si osvojiť súčasnú problematiku náboženstva a jeho funkcie v modernej spoločnosti, politické a sociálne aspekty náboženských hnutí a smerov s dôrazom najmä na islam, judaizmus a kresťanstvo. Získať prehľad o nových náboženských smeroch a ich pôsobení v súčasnosti.
Teoretické vedomosti
Absolvent študijného odboru RELIGIONISTIKA by si mal osvojiť základy práce s odbornou literatúrou, minimálne na úrovni orientácie v literatúre, zhromažďovaní a kompilovaní potrebných údajov. Zo špecifických odborových teoretických vedomostí je to predovšetkým orientácia v dejinách teoretických prístupov v rámci religionistiky ako vedy až po súčasnosť.
Absolvent študijného odboru RELIGIONISTIKA by mal byť presne schopný spätne identifikovať jednotlivé prístupy pri narábaní s odbornou literatúrou. K základnej vedomostnej výbave absolventa patrí tiež orientácia v prvotných a starovekých náboženských systémoch, znalosť európskych mytológií, orientácia v tzv. veľkých monoteistických systémoch (kresťanstvo, judaizmus, islam), indiánskych náboženstvách Ameriky a Ázie a napokon i orientácia v súčasných náboženských smeroch a hnutiach.
Praktické schopnosti a zručnosti
Absolvent študijného odboru REGILIONISTIKA by mal byť schopný pripraviť a uskutočniť konkrétny prieskum náboženského javu v konkrétnej komunite a aplikovať jeho výsledky v praxi. Musí vedieť zvládnuť jazyk a zvyklosti danej komunity, zúčastniť sa na jej každodennom živote i náboženských podujatiach, oboznámiť sa s príčinami prípadných náboženských konfliktov a podieľať sa na ich riešení. Je schopný samostatne analyzovať pramenné texty a archívne s nimi pracovať, vyhľadávať ich a vyhodnocovať.
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti
Už na prvom stupni ide o rozvíjanie a podnecovanie samostatného myslenia, pestovanie paralelnosti prístupov pri skúmaní náboženských javov, skúmaných ako rovnocenných prejavov všeobecného prejavu ľudskej zbožnosti v rozličných časových a geografických celkoch. Absolvent zvládne pravidlá odbornej práce s literatúrou a správneho citovania. Tieto zručnosti by sa mohli zúročiť pri príprave odborných komentárov, článkov, pri príprave výstav, hodnotiacich prác, študijných programov atď.
Vymedzenie jadra znalostí
(a)Nosné témy jadra znalostí študijného odboru
-dejiny a teória religionistiky
-prvotné a staroveké náboženské systémy
-svetové a európske mytológie
-geografia náboženstva
Odporúča sa, aby tieto znalosti tvorili aspoň 3/5 ECTS kreditov študijného programu 1. roku štúdia.
-náboženstvá Ázie a Ameriky
-islam
-judaizmus
Odporúča sa, aby tieto znalosti tvorili aspoň 3/5 ECTS kreditov študijného programu 2. roku štúdia.
-dejiny kresťanstva
-nové náboženské smery a hnutia
-záverečná práca
Odporúča sa, aby tieto znalosti tvorili aspoň 3/5 ECTS kreditov študijného programu 3. roku štúdia.
(b)Štátna skúška
-obhajoba záverečnej práce (abstrakt v anglickom jazyku)
-teórie, metódy a dejiny religionistiky
-dejiny svetových náboženstiev
Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa
Štandardná dĺžka denného štúdia: 2
Štandardná dĺžka externého štúdia:
Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa
Študent by mal zvládnuť základy konkrétnej religionistickej koncepcie, jej históriu, metodológiu a pomocné disciplíny. Získať rozširujúce a špecializované vedomosti o jednotlivých svetových náboženských systémoch. Zvládnuť jednotlivé modely prístupov k náboženstvu od psychológie, filozofie, sociológie, archeológie, ikonografie až po antropológiu náboženstva. Prehĺbiť a vedecky rozvinúť súčasnú problematiku náboženstva a jeho funkcie v modernej spoločnosti, politické a sociálne aspekty náboženských hnutí a smerov.
Získať podrobné znalosti o nových náboženských smeroch a o náboženskej situácii na Slovensku.
Teoretické vedomosti
Študent musí byť schopný presne identifikovať konkrétny teoretický prístup pri práci s odbornou a vedeckou literatúrou (pasívne teoretické zručnosti). Okrem toho sa od neho vyžaduje, aby bol schopný konkrétny prístup uplatniť na konkrétnom materiály či téme (aktívne teoretické zručnosti). Pri ústnych i písomných výstupoch sú študenti vedení k vytváraniu simulačných situácií, problémov a tém a následnému voleniu vhodných prístupov.
Praktické schopnosti a zručnosti
Absolvent 2. stupňa religionistiky by mal byť schopný:
- pripraviť a uskutočniť komplexný dlhodobý terénny výskum náboženského javu v konkrétnej komunite a aplikovať jeho výsledky v praxi v podobe uceleného projektu a návrhu na riešenie,
- vyhľadávať, archívne spracovávať a odborne analyzovať pramenné texty a vyvodzovať z nich syntetické závery s vedeckou validitou.
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti
Študent je vedený k tomu, aby sa v určitej oblasti, ktorú si sám zvolí, ďalej špecializoval a vzdelával. Preto okrem uplatnenia všeobecného rozhľadu sa môže k určitým vybratým otázkam religiozity vyjadrovať špecializovane a s vyšším stupňom odbornosti. Dokáže písať odborné články a štúdie do odborných a vedeckých časopisov. Svoje teoretické vedomosti dokáže prezentovať v písomnej i ústnej forme pred laickou i odbornou verejnosťou.
Vymedzenie jadra znalostí
(a) Nosné témy jadra znalostí študijného odboru
- psychológia náboženstva
- filozofia náboženstva
- sociológia náboženstva
- antropológia náboženstva
Odporúča sa, aby tieto znalosti tvorili aspoň 1/2 ECTS kreditov študijného programu 1. roku štúdia.
- náboženská symbolika
- cirkvi a náboženské združenia na Slovensku
- diplomový seminár
Odporúča sa, aby tieto znalosti tvorili aspoň 1/2 ECTS kreditov študijného programu 2. roku štúdia.
(b) Štátna skúška
- obhajoba záverečnej práce (abstrakt v anglickom jazyku)
- súčasné smery teórie religionistiky dejiny a kultúra konkrétneho náboženstva
Štandardná dĺžka denného štúdia: 3
Štandardná dĺžka externého štúdia:
Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa
Študent 3. stupňa získava detailné znalosti z konkrétnej oblasti skúmania náboženských fenoménov. V tejto oblasti sa od neho očakáva zvládnutie doteraz publikovanej odbornej a vedeckej literatúry. Mal by byť schopný recenzovať uvedenú literatúru v odborných a vedeckých časopisoch.
Absolvent je schopný stanoviť si v tejto oblasti konkrétny špecifický problém. Jeho riešenie prezentuje v počas štúdia v písomných i ústnych výstupoch a to i formou účasti na konferenciách alebo formou publikovania odborných výstupov vo vedeckých a odborných časopisoch.
Teoretické vedomosti
Študent sa detailne orientuje v najnovších teoretických prístupoch a koncepciách. Dokáže tieto prístupy analyticky zhodnotiť, aplikovať, prípadne podrobiť ich vedeckej kritike. Je schopný pracovať interdisciplinárne, nakoľko sa orientuje aj v teórii a metodológii príbuzných vedeckých odborov a disciplín. Je schopný tvorivo tieto teoretické prístupy aplikovať na konkrétne náboženské fenomény, témy, a problémy.
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti
Absolvent je schopný podávať odborné informácie a špecializované konzultácie pre médiá. Je schopný byť kurátorom špecializovaných výstav, odborným garantom terénnych výskumov, zostavovateľom odborných dotazníkov, a pod.
Vymedzenie jadra znalostí
(a) Nosné témy jadra znalostí študijného odboru
(b) Študijná časť
Aktuálne problémy metodológie religionistiky, špeciálne výskumné témy z dejín náboženstiev, konkrétny výskum vybraných náboženských javov, problémy náboženských konfliktov a ich riešenia, náboženstvá v súčasných spoločnostiach.
(c) Vedecká časť
Výskum aktuálneho problému v oblasti, zásady vedeckej práce, publikačná činnosť, pedagogická činnosť, účasť na konferenciách a seminároch, etické aspekty vedeckej práce v religionistike
Znalosti uvedené v jadre majú rozsah 1/3 v študijnej časti a 2/3 vo vedeckej časti. Dizertačná skúška a obhajoba dizertačnej práce musí spĺňať kritérium, aby študent preukázal schopnosť samostatne vedecky pracovať a zo svojej práce vyvodiť teoretické uzávery.