Archívnictvo

Štandardná dĺžka denného štúdia: 4

Štandardná dĺžka externého štúdia:

Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa

Absolventi študijného odboru Archívnictvo (1. stupeň) sú v súlade s § 52, ods. 1 zák. č. 131/2002 Z. z. schopní spravovať registratúry štátnych, verejných a súkromných organizácií, spoločností a podnikov. Ako odborní pracovníci archívov môžu zabezpečovať predarchívnu starostlivosť a preberanie archívnych dokumentov od pôvodcov registratúr. Ďalej evidujú archívne dokumenty, starajú sa o ich ochranu, vyhotovujú archívne pomôcky a pripravujú archívne dokumenty na ich využívanie bádateľmi a ostatnými záujemcami.

Absolventi študijného odboru Archívnictvo (1. stupeň) majú znalosti o archívnej teórii a praxi,o archívnej terminológii a legislatíve, uplatňujú vedomosti z pomocných vied historických, histórie, využívajú špeciálne jazykové školenie.

Absolventi študijného odboru Archívnictvo (1. stupeň) majú tendenciu uplatniť sa vo všetkých typoch archívov, v registratúrach rozličných inštitúcií, ale sú kvalifikovaní aj pre výkon iných administratívno-správnych činností vo verejnej a súkromnej sfére súčasnej spoločnosti.

(a) Teoretické vedomosti

Absolvent študijného odboru  Archívnictvo (1. stupeň):

• má prehľad vo všeobecných a slovenských dejinách,
• je oboznámený s metodológiou a súčasným stavom poznania v oblasti pomocných vied historických a dejín správy,
• je zorientovaný v ťažiskových problémoch archivistiky a archívnej praxe.

(b) Praktické schopnosti a zručnosti

Absolvent študijného odboru Archívnictvo (1. stupeň) je schopný:

• získané teoretické vedomosti tvorivo uplatňovať vo svojej pracovnej činnosti,
• vypracovať návrh na registratúrny poriadok a registratúrny plán,
• zabezpečiť správu registratúry a trvanlivosť registratúrneho záznamu,
• urobiť prípravu a realizáciu vyraďovania registratúrnych záznamov v súlade s platnou legislatívou[1],
• v rámci predarchívnej starostlivosti kontrolovať stav registratúry, hodnotiť ho a navrhovať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
• zakladať a viesť evidenciu archívnych dokumentov,
• manipulovať s archívnym fondom a vyhotovovať k nemu inventár, katalóg, prípadne iné archívne pomôcky.

(c) Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti

Absolvent študijného odboru  Archívnictvo (1. stupeň) dokáže:

• zvyšovať svoje vedomosti ďalším samoštúdiom odbornej literatúry,
• organizovať si vlastnú prácu v rámci stanovených úloh,
• oboznamovať majiteľov a pôvodcov registratúr s ich významom a povinnosťami súvisiacimi s ich správou, vrátane zmyslu a podmienok vyraďovania registratúrnych záznamov,
• predkladať návrhy na viacúčelové reprodukovanie a technické konzervovanie vybraných archívnych dokumentov,
• publikovať získané poznatky zo správy registratúr a archívnych fondov,
• konzultovať pri administratívno-správnom využívaní registratúrnych záznamov a archívnych dokumentov,
• autorsky spolupracovať pri bádateľskom využívaní registratúrnych záznamov a archívnych dokumentov.

Vymedzenie jadra znalostí

(a) Nosné témy jadra znalostí študijného odboru

Nosné témy jadra znalostí študijného odboru Archívnictvo(1. stupeň) sú viazané predovšetkým na pomocné vedy historické, dejiny správy a archívnictvo, a to konkrétne:

-chronológia (kalendárne systémy; rímsky kalendár; kresťanský kalendár; praktické prevádzanie dátumov)

-paleografia, epigrafia, kodikológia (systém skratiek v latinskom písme; čítanie originálnych prameňov; dejiny historických svetových systémov písma; dejiny a vývoj latinského písma; vybrané problémy z epigrafie; zhotovovanie a štruktúra rukopisov; jednotlivé druhy rukopisov; popis kódexov; dejiny našich a európskych rukopisných zbierok)

-diplomatika (základné diplomatické kategórie; metódy diplomatiky; diplomatická kritika; analýza uhorských listín z 12. – 19. storočia; základy všeobecnej diplomatiky; preduhorský diplomatický vývoj; uhorská diplomatika; diplomatická kritika a analýza písomností; diplomatická produkcia po vzniku Československa; písomnosti slovenských národných orgánov)

-heraldika, sfragistika, genealógia (heraldika, sfragistika a genealógia v minulosti ako vedľajší produkt profesionálneho historického bádania; renesancia heraldiky za ostatných 30 rokov; dosiahnuté výsledky v rozvoji dotyčných vied; osobitosti mestskej a obecnej heraldickej tvorby na Slovensku; uhorská rodová heraldika – nevyhnutnosť jej skúmania v bezprostrednej závislosti na genealógii; ciele genealogického výskumu na Slovensku)

-metrológia (všeobecný historický vývoj mier a váh; poľnohospodárske miery a váhy na Slovensku; snahy o unifikáciu mier a váh pred rokom 1874)

-numizmatika (počiatky mincí vo všeobecnosti; denárové, grošové a toliarové obdobie na Slovensku; zavedenie a vývoj korunovej meny od 1892 do súčasnosti; ostatné (nemincové) platidlá)

-historická geografia (osídlenie Slovenska; historicko-geografický vývoj územia Slovenska od9. do 20. storočia; úvod do hospodárskej geografie)

-historická demografia (vývoj populácie a štruktúra obyvateľstva na Slovensku do roku 1848; vývoj populácie a štruktúra obyvateľstva na Slovensku od roku 1848 do 1945)

-historická štatistika (základy ekonomickej štatistiky; štatistika a jej využitie ako pomocnej vedy historickej; tvorba štatistických dát v historickej vede; základy ekonomickej štatistiky)

-dejiny správy (metodológia a terminológia dejín správy; periodizácia dejín správy Slovenska; verejná správa v preduhorskom období; verejná správa v Uhorskom kráľovstve; verejná správa v Habsburskej monarchii; verejná správa v Rakúsko-Uhorsku; verejná správa v Československu a na Slovensku v 20. storočí; regionálna a lokálna správa a samospráva na Slovensku od stredoveku do súčasnosti; zemepanská správa; banská, vojenská a turecká okupačná správa; cirkevná správa)

-archívnictvo (archívnictvo a archivistika vo vzťahu k PVH; vznik a vývoj archívnej teórie. základná archívna terminológia; dejiny archívov vo všeobecnosti; archívna legislatíva; archívna organizácia na území dnešného Slovenska; predarchívna starostlivosť a správa registratúr)

-ochrana archívnych dokumentov (základy aktívnej starostlivosti o archívny materiál; degradácia nosičov archívnych informácií a jej prevencia; konzervačné metódy archívnych dokumentov; reštaurovanie archívnych dokumentov.)

-odborná archívna prax (základy archívnej praxe; archívna technika; preberanie a akvizícia archívneho materiálu; sprístupňovanie archívnych dokumentov;archívna technika)

(b) Ďalšie témy jadra znalostí študijného odboru

-stará slovenčina a čeština (slovenský a český jazyk v predspisovnom období)

-maďarčina (morfologické a syntaktické základy maďarského jazyka, jeho stredoveká a novoveká podoba v písomných pamiatkach)

-nemčina (moderné a stredoveké varianty nemeckého jazyka a historické záznamy v nemčine)

-latinčina (morfológia, syntax a historické texty v klasickej, stredovekej a novovekej latinčine)

-všeobecné dejiny (dejiny praveku, staroveku, stredoveku, novoveku a najnovšie dejiny s ťažiskom na smerodajné činitele svetového vývoja v jednotlivých historických etapách)

-slovenské dejiny (dejiny osídlenia Slovenska od najstarších čias s ťažiskom na Slovanov, dejiny Nitrianskeho kniežatstva, Veľkej Moravy, Uhorského kráľovstva, Habsburskej monarchie, Rakúsko-Uhorska, slovenského národného obrodenia, Československa a  Slovenska ako samostatného štátu)

(c) Štátna skúška

-záverečná bakalárska písomná práca a jej obhajoba(téma alternatívne:z archívnictva - napríklad rozbor archívneho fondu; alebo z pomocných vied historických – tematicky vymedzená v rámci jednej alebo príbuznej skupiny niekoľkých previazaných tradičných, prípadne tzv. moderných pomocných vied historických)

-štátna (bakalárska) skúška - ústna skúška z oblasti dejín archívnictva, archívnej praxe a pomocných vied historických

Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa

Štandardná dĺžka denného štúdia: 1

Štandardná dĺžka externého štúdia:

Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa

Absolventi študijného odboruArchívnictvo sú v súlade s § 53, ods. 1 zák. č. 131/2002 Z. z. schopní pracovať najmä ako vedúci pracovníci v archívoch pri riešení vedecko-praktických úloh archívnictva a pomocných vied historických, ale aj vo vedeckých, muzeálnych, osvetových a podobných inštitúciách, v masmédiách a pod. Ako odborní pracovníci môžu zneusporiadaných registratúr prevzatýchdo archívu vytvárať nové archívne fondy, rekonštruovať zle usporiadané alebo inak poškodené staršie archívne fondy. Ďalej vedia vytvárať archívne pomôcky vyššej úrovne (systematické katalógy, počítačové databázy apod.), robiť z nich špeciálne výstupy a poskytovať fundované poradenstvo pre historikov a ďalších vedecko-výskumných užívateľov príslušných archívnych fondov.

Absolventi študijného odboru Archívnictvo majú prehĺbené znalosti z archívnej teórie a praxe, ovládajú a precizujú archívnu terminológiu, svojimi odporučeniami môžu prispievať k skvalitňovaniu archívnej legislatívy. Výskumom archívnych fondov ako predmetu ich vedeckého záujmu obohacujú o nové teoretické poznatky predovšetkým archívnu vedu (archivistiku), dejiny správy (konkrétne inštitucionálnych pôvodcov jednotlivých archívnych fondov), ale aj niektoré pomocné vedy historické (hlavne diplomatiku, sfragistiku, heraldiku, genealógiu), v neposlednom rade tiež lokálne, regionálne či celoštátne dejiny Slovenska.

Absolventi študijného odboruArchívnictvo majú tendenciu uplatniť sa najmä v štátnych, verejných, cirkevných a iných relatívne významnejších archívoch, ale aj v ďalších hospodársky a kultúrno-spoločensky dôležitejších organizáciách, spoločnostiach a podnikoch, a to v pozícii vedúci archivár, vedecký bádateľ, manažér, redaktor, odborný poradca a pod.

(a) Teoretické vedomosti

Absolvent študijného odboru Archívnictvo (2. stupeň):

-má podrobnejší prehľad vo všeobecných a slovenských dejinách,

-je dobre zorientovaný v oblasti  metodológie pomocných vied historických a pozná najnovšie výsledky dosiahnuté v jednotlivých špecializáciách,

-ovláda dejiny správy s ťažiskom na osobitosti slovenského vývoja od stredoveku až do súčasnosti,

-disponuje vedomosťami o aktuálnych problémoch archívnej vedy a úlohách archívnej praxe v slovenskom i medzinárodnom meradle.

(b) Praktické schopnosti a zručnosti

Absolvent študijného odboru Archívnictvo (2. stupeň) je schopný:

-získané teoretické vedomosti iniciatívne a tvorivo uplatňovať vo svojej vlastnej pracovnej činnosti i v práci kolektívu, ktorý vedie,

-vykonávať úlohy štátneho dozoru nad správou registratúry,

-schvaľovať registratúrne plány a návrhy na vyraďovanie registratúrnych záznamov,

-plánovať a zabezpečovať preberanie archívnych dokumentov a fondov od ich pôvodcov, respektíve majiteľov do archívu,

-organizačne zabezpečovať evidovanie, ochraňovanie a sprístupňovanie archívnych dokumentov,

-navrhovať bádateľský poriadok, prípadne ďalšie vnútroarchívne predpisy v súlade s platnou legislatívou [1],

-umožňovať, prípadne realizovať výkon štátneho odborného dozoru v oblasti archívnictva,

-vypracovávať program vyhotovovania konzervačných kópií archívnych dokumentov,

-zabezpečovať plnohodnotnú účasť archívu na Archívnom informačnom systéme,

-organizovať medziarchívnu spoluprácu a výmenu informácií.

(c) Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti

Absolvent študijného odboru Archívnictvo (2. stupeň) dokáže:

-systematicky študovať a prijímať nové poznatky z archívnictva, pomocných vied historických a histórie, kriticky na ne reagovať a aplikovať ich vo svojej vedeckej a odbornej činnosti,

-samostatne vedecky bádať a publikovať v oblasti dejín archívnictva, archivistiky, archívnej terminológie, vybraných pomocných vied historických, lokálnej, regionálnej a celoslovenskej histórie a vlastivedy,

-pripravovať a prednášať referáty, koreferáty alebo diskusné príspevky z oblasti archívnictva, pomocných vied historických, dejín správy a histórie na vedeckých konferenciách, sympóziách a podobných podujatiach,

-vykonávať prednáškovú a propagačnú činnosť o archívoch, archívnictve, pomocných vedách historických, dejinách správy atď. pre odbornú i laickú verejnosť,

-zúčastňovať sa (aj ako vedúci riešiteľ) na uskutočňovaní plánovaných úloh vedeckého výskumu v oblasti archívnictva, pomocných vied historických, dejín správy a histórie,

-zapájať sa a aktívne sa podieľať na ochrane historického dedičstva (najmä archívnych dokumentov) Slovenskej republiky a účinne prispievať k obohacovaniu a upevňovaniu historického povedomia slovenského národa.

Vymedzenie jadra znalostí

(a) Nosné témy jadra znalostí študijného odboru

Nosné témy jadra znalostí študijného odboru Archívnictvo(2. stupeň) sú viazané predovšetkým na špecializované kurzy z  pomocných vied historických a archívnictva.

- špeciálne otázky pomocných vied historických (aktuálne metodologické problémy, najnovšie poznatky a perspektívy riešenia ťažiskových úloh jednotlivých pomocných vied historických, a totzv. klasických, ako aj tzv. moderných, vrátane dejín správy)

-špeciálne otázky archívnictva (aktuálne metodologické problémy, najnovšie poznatky a perspektívy riešenia ťažiskových úloh archívnej vedy, terminológie, organizácie a legislatívy)

-informatika pre archivárov (výpočtová technika v archívnictve; tvorba a využitie databanky, internet, intranet, informačné systémy v archívnictve)

-odborná archívna prax (riadiace aktivity vedúceho archivára; vedecko – bádateľské činnosti archivára; orientácia vo vybranom archívnom fonde a jeho výskumné využívanie; vyhľadávaniea excerpovanie archívnych dokumentov; tvorba vedeckého diela)

(b) Ďalšie témy jadra znalostí študijného odboru

-špeciálne otázky z histórie (vybrané problémy zo všeobecných a slovenských dejín)

(c) Štátna skúška

-diplomová písomná práca a jej obhajoba (téma alternatívne: z archivistiky, pomocných vied historických, dejín správy, alebo z histórie s priamym vzťahom k archívnictvu, pomocným vedám historickým, alebo k dejinám správy)

-štátna (magisterská) skúška - ústna skúška z oblasti archívnej teórie,  dejín správy a histórie

Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa