Napĺňanie dlhodobého zámeru TnUAD prostredníctvom zvyšovania kvality a prepojiteľnosti vzdelávania na prax

Dlhodobý strategický cieľ, ktorý by sa mal naplniť týmto projektom je zapojenie odborníkov z verejného a súkromného sektora do vzdelávacieho procesu prednáškovej činnosti a vedenia odborných seminárov. Ďalej sa uvádza oblasť zlepšovania kvality študijných programov v rámci harmonizácie študijných programov s národným kvalifikačným rámcom. Projekt definuje nasledovné aktivity:
• Zvýšenie účasti odborníkov z praxe na vzdelávaní a podpora flexibných foriem vzdelávania v spolupráci s praxou
• Zlepšovanie kvality študijných programov v rámci harmonizácie vybraných študijných programov s národným kvalifikaným rámcom a požiadavkami praxe

Navrhované aktivity sú v súlade s DZ.

V časti Súčasný stav sa uvádza, že sa v rámci univerzity rozhodlo dopracovať vymedzenie vedomostí, zručností a kompetencií absolventov zodpovedajúcej príslušnej úrovni národného kvalifikačného rámca ako súčas pravidelného hodnotenia študijných štandardov. Druhou aktivitou je zapájanie odborníkov z praxe, pričom nie je uvedené, či v súčasnosti existuje nejaká spolupráca s praxou (zapojenie odborníkov) a do akej miery táto absencia negatívne ovplyvňuje existujúci stav. Žiadalo by sa uviesť konkrétne, v ktorých odboroch je táto absencia (ak existuje úplná absencia) najpálčivejšia. Do projektu by mali byť zapojené tri fakulty, neuvádza sa akým kritériom sa výber riadil.
Výstupy pre prvú aktivitu obsahujú realizáciu prednášok, cvičeni a pod. odborníkmi z praxe, nadviazanie reálnej (?) spolupráce s podnikateľskými subjektami, informačné materiály, vytvorenie udržateľného rámca na spoluprácu s odborníkmi z praxe. Druhá aktivita má za výstupy uvedené analýzu vybraných kľúčových programov troch fakúlt v prepojení na národný kvalifikačný rámec, ktorý vyústi do dokumentu analyzujúcom informácii ohľadom smerovania vývoja potrieb trhu práce a v oblasti celoživotného vzdelávania. Druhým výstupom je aktívna účasť na konferenciách za účelom získania kontaktov na jednotlivé profesijné združenia a odborníkov z praxe.

Viď nižšie.

Viď nižšie.

V porovnaní s niektorými inými návrhmi projektov je tento projekt dôkladne spracovaný, aj keď vyvstáva zásadná otázka a to, do akej miery je tento projekt aktivitou jedného projektového riešiteľa, prípadne jeho malého tímu. Aj keď problematika, ktorú daný projekt navrhuje riešiť je dôležitá a zmysluplná pre zlepšenie výkonu univerzity, nie je z projektu cítiť konsensus viacerých interných stakeholderov na tvorbe projektu, ale opäť toto je porovnanie s inými projektami. Projekt je ambiciózny v stanovení si výstupov pre tento typ aktivity (napr. 85 prednášok externými odborníkmi). Väčšiu dôveru vyvoláva druhá aktivita a to zosúladenie programov s národným kvalifikačným rámcom. Odporúčame aktivitu 1 skúsiť ako pilot v menšom rozsahu s menej ambícioznym čiastkovým cieľom a v prípade úspešnosti uvažovať o rozšírení spolupráce s odborníkmi z praxe a uviesť ako sa dá táto aktivita udržať vo vhodnej forme po skončení projektu. Vo všeobecnosti sa dá tvrdiť, že zapájanie odborníkov z praxe je problematické a to nielen z hľadiska odmeňovania, ale hlavne z hľadiska času nevyhnutného na zmysluplnú prípravu pre vyučovanie pre ľudí z praxe. Takisto nie je zrejmé, prečo odborníci z praxe nie sú už zapojení do vzdelávacieho procesu, a či by nemohli pracovať na dohodu v budúcnosti ako externí zamestnanci školy v prípade výučby. Hodinová sadzba pre prednášky externých odborníkov je nízka (18 eur na hodinu) pri zohľadnení ich opportunity cost. Odporúčam pouvažovať aj nad inými formami spolupráce s praxou, ako napríklad Business breakfast, Roundtable discussions, Panel discussions a pod.
Tento projekt do 65 percent financuje interných zamestnancov školy, pre výzvu tohto druhu by sa dalo očakávať, ako pri iných predložených projektoch, väčšia potreba financovania externých zdrojov. Projekt nepopisuje akúkoľvek doterajšiu snahu v tomto smere, prípadne bariéry ktoré by mohli v rámci definovaného cieľa v súčasnosti existovať a ako by ich tento projekt mohol adresne riešiť. Z týchto dôvodov projekt neodporúčam financovať aktivitu 1. , aj keď spoločenská hodnota prepájania vzdelávania a praxe je vysoká. Takisto neodporúčam financovať aktivtu 2, keďže ju považujem za súčasť pracovnej náplne zodpovedných interných zamestnanocov (Až 12 percent nákladov predstavuje hrubá mzda hlavného riešiteľa ako dodatok k jeho existujúcej mzde uvažujúci o 1224 hodinách pre projekt a zapojenie druhého riešiteľa predstavuje 1220 hodin pri celkových nákladoch 9 760 eur – ďaľších 12 percent z celkového rozpočtu projektu. Toto považujem za neprimeranú dotáciu k ich existujúcim mzdám a vyvstáva otázka, či pri takomto počte hodín venovaných projektu nezanedbávajú bežnú pracovnú náplň ako zamestnanci univerzity, prípadne, či riešenie projektu nespadá pod ich bežnú pracovnú náplň).

Z uvedených dôvodov neodporúčam financovať.

V úvodnej časti Stratégie rozvoja Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne do roku 2020 sa uvádza „Hlavným cieľom rozvoja univerzity je skvalitnenie vzdelávacieho procesu zvyšovaním tvorivosti, podnikavosti, tímovosti a profesionality študentov s ohľadom na potreby a očakávania praxe“. Univerzita medzi hlavné strategické ciele univerzita zaraďuje „zvýšiť kvalitu vzdelania na univerzite na základe inovácii metód, nástrojov a princípov všetkých výchovných a vzdelávacích aktivít, študijných programov, jednotlivých študijných disciplín a vyučovacích predmetov, vrátane požiadaviek na vzdelanie, odbornú kvalifikáciu a ľudské vlastnosti budúcich absolventov, vyplývajúcich zo strategických cieľov rozvoja spoločnosti a jednotlivých regiónov a dlhodobých trendov v rozvoji spoločenskej a hospodárskej praxe“, pričom ďalej v strategických cieľoch v oblasti vzdelávania uvádza aj „do vzdelávacieho procesu, prednáškovej činnosti a vedenia odborných seminárov intenzívnejšie zapojiť odborníkov z verejného a súkromného sektora“.

Obe navrhované aktivity projektu tento rámec napĺňajú, pričom zameranie na reálnu a neformálnu spoluprácu univerzity so zamestnávateľmi priamo vo vzdelávaní (zvlášť v regióne) je vynikajúci zámer a môže byť pre budúcnosť univerzity, najmä pre uplatnenie absolventov a atraktívnosť u jej uchádzačov vysokou pridanou hodnotou.

Aktivity projektov sú celkovo spracované zrozumiteľne, až na niektoré dôležité časti:

Napríklad v rámci druhej aktivity sa uvádza „Príprava analýzy vybraných kľúčových študijných programov v prepojení na národný kvalifikačný rámec bude pozostávať z nasledovných postupných krokov : 1. stanovenie zodpovednosti a právomocí pre jednotlivé študijné programy (nemajú garantov?), 2. vytipovanie klasifikácie povolaní alebo sektorov v rámci kvalifikačného rámca, ktorý študijný program pripraví absolventov v akej oblasti (prečo vytipovanie?), 3. porovnanie kritérií pre jednotlivé povolania s existujúcimi študijnými programami a zistenie požiadaviek študentov a praxe na jednotlivé študijné programy.“, pričom dôležitá časť „zistenie požiadaviek študentov a praxe na jednotlivé študijné programy“ nie je špecifikované, ako sa bude realizovať a zaznamenávať, a ani nefiguruje vo výstupoch.

Projekt by mal tiež primárne vychádzať z už zmapovanej spolupráce s praxou na úrovni fakúlt a katedier a z poznania relevantných zamestnávateľov a ich požiadaviek a kontaktných osôb pre potenciálnu spoluprácu najmä v regióne. Ak taký prehľadový podklad univerzita ešte nemá, mal by byť zozbieraný ešte pred spustením projektu. „Distribuovanie informačného materiálu do firiem“ na ich získanie pre spoluprácu je len prvým krokom obvykle náročného a úmorného procesu vytvárania siete spolupráce univerzity s trhom práce, samotný však nebude dostačovať.

Za nedostatok tiež považujem absenciu zastúpenia zamestnávateľov (najmä regionálnych) pri určovaní cieľov, príprave, koordinácii a verifikovaní výsledkov projektu. Pri druhej aktivite chýba, či a akým spôsobom sa budú prispôsobovať študijné programy potrebám vychádzajúcim z praxe. Univerzitám vo všeobecnosti chýba účinná spätná väzba od zamestnávateľov čiže „z praxe“ s možnosťou, aby garanti študijných programov, vedúci pracovníci fakúlt a katedier boli motivovaní tieto požiadavky praxe neustále a inovatívne zapracovávať do výučby a inovovať v rámci študijných programov. Avšak angažovanie prednášateľov do výučby univerzity je príležitosťou, aby sa spolupráce univerzity so zamestnávateľmi stále prehlbovala.

Inovácie študijných programov podľa potrieb praxe však nebudú reálne bez osobného zainteresovania a zapojenia garantov študijných programov, iniciatívnych vedúcich pracovníkov a pedagógov príslušných katedier, ktorí najlepšie poznajú význam a možnosti spolupráce so súkromným a verejným sektorom. V projekte sa nepíše, ako toto bude riešené a ako bude takto definovaných „stakeholderov“ projekt motivovať.

Projekt sa podľa rozpočtu sústreďuje najmä na "prednáškovú" činnosť a cvičenia, a len neurčito ako "iné formy vzdelávania" uvádza možnosti ďalších foriem vzdelávania (exkurzie, stáže - prax študentov v podnikoch u zamestnávateľov, zapojenie odborníkov z praxe do posudzovania študentských prác, vzdelávanie projektovým spôsobom za účasti zamestnávateľov (learning by doing). Tieto „iné formy vzdelávania“ mohli mať tiež uvedenú svoju minimálnu dotáciu hodín na projekte a vlastné merateľné ukazovatele (napr. koľko študentov absolvuje stáž v praxi atp.).

Projekt môže byť pre univerzitu i napriek uvedeným otázkam významným prínosom, najmä ak sa za jeho neformálnu realizáciu dostatočne postaví vedenie univerzity.

Rozpočet projektu je prehľadný a správne orientovaný na personálne výdavky vo vzdelávaní a prispôsobenie študijných programov potrebám praxe. Rozpočtu projektu však možno vyčítať nepomer medzi nákladmi na riadenie projektu a odborných riešiteľov za univerzitu (rozsah 1224 h + 2 koordinátori 1220 h + 750 h = 3 194 h) voči nákladom na prednášateľov z praxe (rozsah 926 h). Hoci sa v projekte uvádza, že podiel mzdových výdavkov na interných pracovníkov je cca 65 %, na externých cca 35 %, v skutočnosti podiel pripadajúci na externých prednášateľov z praxe krytých dotáciou pre projekt je skôr pod 25% z rozpočtu, pričom by som privítal obrátený pomer pre efektívnejšie využitie dotácie a akceleráciu spolupráce s praxou.

Drobné formálne nedostatky: V rozpočte sú „preklepy“ a gramatické chyby ako "jednotlivý odborníci z praxe" – ide o plurál, pri ktorom by malo byť mäkké "i" v slove "jednotliví" – formálna komunikácia by mala byť aj gramaticky správna.

Vzhľadom na obmedzené finančné možnosti projektu je riadenie a odborná garancia pokrytá primerane. Projekt neuvádza, či koordinátori prepájania vzdelávania s odbornými z praxe majú v spolupráci s praxou dostatočné skúsenosti, a či sa im budú venovať len počas trvania projektu, alebo dlhodobo a systematicky. Tiež z vedenia univerzity mohol byť určený zástupca (prorektor), ktorý by bol pre projekt „sponzorom“.

Je treba oceniť orientáciu univerzity na potreby zamestnávateľov v oblasti vzdelávania ako potenciál pre nastavenie správnych spätných väzieb univerzity vo vzdelávaní podľa potrieb trhu práce. Pre univerzitu je návrh projektu prejavom jej zodpovednosti za svoj rozvoj a predstavuje jej perspektívu do budúcnosti. Tiež je potvrdením „reformného“ zámeru súčasného vedenia univerzity pre skvalitnenie jej vzdelávania a výskumu.

Otáznou pre pridanú hodnotu projektu je prílišná miera "akademického analyzovania" obsahu kľúčových študijných programov s národným kvalifikačným rámcom (možnosť efektívneho využitia NSK za jeho súčasného stavu je otázna, pričom projekt typu „Práca 4.0“ bude rezortom práce ešte len implementovaný). Ak sa však tento „teoretický“ prístup prejaví aj v priamom prepojení na požiadavky zamestnávateľov (najmä regionálnych) na obsah výučby a inovácie študijných programov a následne do reálne nadobudnutej kvalifikácie absolventov a ich pripravenosti na uplatnenie v zamestnaní v súlade s požadovaným profilom, potom tento prístup bude môcť byť vzorom i pre iné univerzity. Preto je dôležité posúdiť tento aspekt realizácie projektu z hľadiska dosiahnutého výsledku.

Projekt je dobre nastavený. Pri úprimnej snahe vedenia univerzity o jeho neformálnu implementáciu univerzita získa neoceniteľné skúsenosti vo vzdelávaní pre potreby praxe a partnerov z praxe.

Analytické časti projektu by mali byť realizované len v rozsahu a za podmienok, že odporučené inovácie študijných programov sú potvrdené aj z praxe a aj sa v čo najkratšom čase preukázateľne premietnu do výučby. Samotný analytický výstup druhej activity ako “publikácia”, bez následného použitia na zlepšenie spolupráce s praxou, nebude mať žiadnu pridanú hodnotu pre univerzitu.

Popri realizácii projektu odporúčam, aby sa podpore spolupráce na trhu práce a pre overovanie správnej spätnej väzby na kvalitu vzdelávania (i z výskumných aktivít) univerzity alebo jednotlivej fakulty zo strany zamestnávateľov a odborníkov z praxe trvale venoval niektorý z prorektorov univerzity, ideálne, ak by aj sám mal bohatú prax v súkromnej sfére. Niektoré univerzity alebo fakulty si nástojčivosť spolupráce s praxou uvedomujú a zriaďujú „rady“ pre spoluprácu so zamestnávateľmi, pozostávajúce zo zástupcov spolupracujúcich zamestnávateľov a zodpovedných funkcionárov univerzity, ako poradné orgány rektora alebo dekana – myšlienka na zváženie i pre univerzitu. A napokon, účel projektu bude naplnený len ak sa v aktivitách projektu bude do budúcnosti pokračovať podľa aktuálnych potrieb a v duchu trvalej udržateľnosti.

Univerzita, vzhľadom na svoje skúsenosti z minulosti, rozhodné smerovanie súčasného vedenia v prospech kvality a regionálne pôsobenie, by mohla zvážiť ambíciu byť iniciátorom pri rozbehnutí funkčného profesijne orientovaného bakalárskeho študijného programu, ideálne v technickej oblasti (popri doteraz jedinom funkčnom bakalárskom programe na Strojníckej fakulte STU).

Projekt je v súlade s DZ VŠ. Súlad s DZ MŠVVaŠ je otázny.

Plánované aktivity rozvojového projektu by mali byť bežnou súčasťou uskutočňovania a aktualizácie študijných programov. Zámer uskutočňovať ich rozvojovým projektom vytvára dojem, že nie sú bežne vykonávané. Mám na mysli najmä zapájanie pracovníkov z praxe a aktualizáciu študijných programov vzhľadom na požiadavky profesií, v ktorých sa majú absolventi uplatniť a ktorých kvalifikačné štandardy by mali plniť.

Merateľný ukazovateľ: zvýšenie z nula na 85 (počet realizovaných prednášok odborníkmi z praxe). Teraz je teda daný ukazovateľ na hodnote nula, čo je nedostatočné. Analogicky počet spoluprác s podnikateľskými subjektmi.

Merateľný ukazovateľ „Analýza vybraných kľúčových študijných programov na FŠT, FPT, FSEV“ zmena z nula na 1. Je otázne, či ide o dostatočný počet študijných programov (aj vzhľadom na rozpočet projektu), aj vzhľadom na to, že sa jedná o tri fakulty.

Z pohľadu rozpočtu projekt obsahuje len mzdy a odvody do poisťovní. Do značnej miery existujúcich pracovníkov VŠ.

Navrhovaný postup v aktivite 1 (ZVÝŠENIE ÚČASTI ODBORNÍKOV Z PRAXE NA VZDELÁVANÍ A PODPORA FLEXIBILNÝCH FORIEM VZDELÁVANIA V SPOLUPRÁCI S PRAXOU), kde iniciatíva nevychádza od garantov predmetov, ale sú im ponúknuté návrhy/riešenia zapájania odborníkov z praxe, je otázny. Avšak uskutočnenie 85 prednášok externistami treba vnímať ako potenciálne relevantný výstup tejto aktivity.

Hodnota projektu je otázna, keďže aktivity projektu by mali byť bežnou súčasťou procesov na VŠ. Nie je dostatočne vysvetlené, ako by tieto aktivity zlepšili bežné procesy, resp. či by prispeli k udržateľnosti týchto procesov po ukončení projektu.

Odporúčam financovať len aktivitu č. 1. (ZVÝŠENIE ÚČASTI ODBORNÍKOV Z PRAXE NA VZDELÁVANÍ A PODPORA FLEXIBILNÝCH FORIEM VZDELÁVANIA V SPOLUPRÁCI S PRAXOU).