Rozvoj výskumnej a technickej infraštruktúry Prešovskej univerzity, II. etapa

Základom pre predložený projekt je dokument DDZ, ktorý je relatívne rozsiahly a obsažný, obsahuje veľa užitočných informácií aj o motivácii pre aktivity, ktoré sú navrhované v tomto projekte. Špecificky sa zameriava na priority B.2 a E.2, ktoré sa sústredia na zlepšenie infraštruktúry pre IKT aj širšiu výskumnú agendu univerzity. Pozitívny je vzťah predloženého projektu k aktivite, ktorá bola v minulosti podporená v kontexte VTP Technicom.

Projekt cieli na dovybavenie laboratórií v piatich centrách univerzity - čo predstavuje značnú rôznorodosť. Na jednej strane je to v súlade so širším DDZ, na druhej strane je to relatívne široký záber, kde je mierne problematické nájsť synergie a akési strategické jadro = prečo práve tieto centrá? Je to samozrejme voľba univerzity, ale bolo by vhodné to v návrhu projektu uviesť a vysvetliť, argumentačne. Taktiež by bolo vhodné v rámci cieľovej situácie uviesť nejaké kvantifikované pohľady na očakávané zlepšenia - v zmysle kvality výskumu, rozsahu výskumu, efektívnosti, a pod.

Druhou časťou projektu je zlepšenie IKT infraštruktúry smerom k moderným virtuálnym riešeniam, k zabezpečeniu siete ako aj integrácii univerzitných informačných systémov. Podobne ako pri prvom cieli by bolo vhodné uviesť ako kvantitatívne sa zlepší situácia pri realizácii. Náznaky v kvalitatívnej podobe tu sú, pomohlo by trochu viac detailov ohľadom ambície.

Projekt predkladá ako aktivitu č.1 samotné verejné obstarávanie, je to dobré riešenie, kde sa dajú nájsť synergie medzi subcieľmi. Avšak obstarávaniu by mala predchádzať finalizácia samotného riešenia, návrhu, architektúry. Je možné, že čosi také už existuje, avšak v projekte o tom nie je zmienka - takže len pragmatické doporučenie. Indikátor o využití 100% zdrojov je v poriadku, možno by bolo vhodné uvažovať aj o indikátore v zmysle efektívnosti samotného VO smerom k ušetreniu, dosiahnutiu najekonomickejšieho riešenia a pod?

Aktivita č.2 pozostáva z dobudovania štyroch laboratórií, v samostatných podaktivitách. V tejto sekcii by bolo z môjho pohľadu žiadúce ísť do hlbších detailov - v ako zmysle sa očakáva rozšírenie, dobudovanie labov? Aktivita sa skôr venuje popisu výskumu v jednotlivých laboch, menej o konkrétnych rozšíreniach a očakávanej hodnote týchto rozšírení... Ambícia merať úspešnosť počtom reálnych publikácií z výskumu je veľmi vhodná, avšak považujem za otázne uvedenie pokroku z nula na X. Laboratória sú funkčné, teda už publikujú - priemerne Y publikácií ročne (počiatočný stav) a po realizácii dovybavenia bude lab schopný vydať (povedzme) priemerne o 5 viac. Takto by to bolo vhodnejšie merať než umelo zaviesť počiatočnú nulu... Osobne nie som veľmi za to merať aktivity počtom kúpených zariadení - je možné to vyjadriť v zmysle vytvorenia nejakej kompetencie, schopnosti, a pod?

Popis aktivity č.3 sa prekrýva s informáciami uvedenými v skorších častiach dokumentu a neprináša väčšiu hĺbku, čo konkrétne a prečo sa má udiať. To vnímam ako hendikep, pretože principiálne sú zmienené témy vhodné, žiadalo by sa o nich dozvedieť čosi viac. Takto je popis aktivity o čosi vágnejší než by bolo žiaduce... Oceňujem spotrebu energiu a ušetrenie ako indikátor úspechu. Avšak merať výkonnosť počtom jadier je nie veľmi štandardné. Mix indikátorov je relatívne dobrý, osobne by som navrhol zredukovať ich počet a sústrediť sa na tie, ktoré prinesú kvantitatívnu aj systémovú zmenu. Technické zmeny typu počty jadier, RAM, batérie a pod nie sú podľa mňa z hľadiska strategického podstatné (samozrejme všímať si ich môžete, ale asi nie sú to kľúčové indikátory...)

Celkovo vnímam aktivitu č.3 rozpracovanú o čosi detailnejšie a riadenú aj o čosi viac smerom k strategickým cieľom než aktivitu č.2... ale to je možno dané rôznym charakterom aktivít

Rozpočet predstavuje relatívne ambicióznu sumu 278 tisíc, z čoho je takmer 200 tisíc vo forme dotácie a zvyšok z vlastných zdrojov. Rozpočet je uvedený položkovo, na jednotlivé podaktivity, z popisu položiek je možné dozvedieť sa viac o zámere, než zo samotného popisu aktivít. Položky je možné považovať za navrhnuté v súlade s bežnými trhovými cenami, aj keď sa v mnohých prípadoch jedná o vysoko špecializovaný materiál, ktorý nie je úplne bežný (a teda je ťažšie porovnávať viacerých dodávateľov).

Položka na dobudovanie virtuálneho centra je relatívne vysoká, vyjadrenie sa k nej trochu sťažuje fakt, že v dokumente chýba aspoň náznak možnej konfigurácie a počty, ale dôverujem existujúcej rámcovej zmluve, ktorá už asi bola preverovaná. POdobne pri WiFi by sa žiadalo aspoň v komentároch uviesť o ako množstve zariadení projekt uvažuje... Položky týkajúce sa integrácie informačných systémov sú uvedené ako "black box", teda bez akýchkoľvek špecifickejších vyjadrení, čo nie je najlepšia prax. Pri týchto položkách nedochádza k spolufinancovaniu, takže by bolo vhodné popísať odhadovaný rozsah prác na zmienených systémoch = inak je takmer nemožné sa vyjadriť k efektívnosti takýchto položiek akokoľvek sú dobre myslené.

Sponzorom projektu je , v pozícii prorektora pre rozvoj vhodný človek pre tento typ projektov, ktorý zároveň vie projektu zabezpečiť dostatočnú manažérsku pozornosť. Sekcia o riadení je spracovaná profesionálne, uvádza aspoň prehľadovo možné riziká, ich elimináciu a snaží sa dodať výstupy internými zdrojmi univerzity, čo je tiež podpora strategických priorít z DDZ.

Jednotlivé aktivity a podaktivity majú svojich koordinátorov, čo zvyšuje šancu na transparentné a dedikované riadenie relatívne rôznorodých tém. Je to vhodný prístup, hoci zvyšuje nároky (a náklady) na personál... Personálna matica je relatívne rozsiahla, niektoré položky by si vyžadovali hlbšie vysvetlenie - napr. pri aktivite 2b je dosť veľký čas venovaný podpore samotných výskumníkov, ale aktivita je prezentovaná ako dovybavenie labov. Mne z toho vyplýva, že projekt by mal podporiť skôr tú výbavu, jej prípravu, zaškolenia a podobne - samotný výskum nie je infraštruktúra. Ak som nepochopil, nie je to uvedené dostatočne jasne!

Projekt sa snaží naplniť dvojicu priorít z DDZ a osobne oceňujem, že je zahrnutá nielen IKT infraštruktúra a jej aktualizácia ale aj výskumná základňa a jej rozvoj vo vybraných odvetviach. Z tohto pohľadu je teda projekt relatívne dobre nastavený, aby priniesol zmenu nielen v používateľskom komforte (najmä IKT zariadení), ale vytvoril aspoň v princípe možnosť vytvoriť nové kompetencie a zručnosti vo výskume, ktoré sú pre univerzitu kľúčovejšie. Zmena, o ktorú sa projekt snaží, je v oblasti IKT skôr kvalitatívna, nepovažoval by som ju však za systémovú. Zmena z dovybavenia laboratórií je omnoho systémovejšia a má šancu prinášať benefity dlhodobo. Tu asi jediná kritika je to, čo som už zmienil = prečo práve tieto témy, aký je ich strategický vplyv na celkovú výskumnú kapacitu univerzity?

Dojem hodnotnosti podporuje tiež snaha nájsť synergie medzi aktivitami, aj keď to nie je úplné. Stále sa jedná skôr o relatívne vybraný súbor výziev, príležitostí, ktoré sa dajú zriešiť takýmto rozvojovým projektom. V úvodných častiach projektu by pomohlo, keby sa autori pokúsili o poskytnutie tzv. "bigger picture", kde by aspoň krátko prezentovali potenciálne synergie medzi zvolenými témami.

Pozitívne hodnotím aj spoluúčasť na financovaní, čo dáva celému projektu dojem väčšej serióznosti, že aktivity naozaj sú vnímané strategicky a že sa nečaká len na štátnu dotáciu. Projektový tím aj rozpočet sú z väčšej časti popísané vcelku transparentne, čo zasa dáva dojem vyššej profesionality. To zasa zvyšuje šancu na úspech a na to, že projekt reálne dosiahne ambície, ktoré si stanovuje v dobudovaní výskumnej aj IKT infraštruktúry.

Jednotlivé komentáre a odporúčania sú uvedené v častiach s hodnotiacimi kritériami, nebudem ich teda tu opäť opakovať.

Dva zámery (Rozvoj vedy a výskumu univerzity a Rozvoj IKT infraštruktúry univerzity) sú obsiahnuté v niekoľkých strategických cieľoch, ktoré sú jednoznačné v zmysle definície krokov na ich splnenie. V tomto duchu súčasný stav uvádza absenciu väčších finančných schém, ktoré by umožnili univerzite rozvoj výskumnej infraštruktúry. Spomína sa, že napriek úspešnému výsledku v OP VaI, nedošlo k zazmluvneniu (ako je to možné?). Na základe interných konzultácií si univerzita vytipovala 5 oblastí IT, kde by prostriedky dokázali vygeneravať najvyššiu pridanú hodnotu (v rámci druhého zámeru). V rámci prvého zámeru sa oslovili všetky Centrá excelentnosti a aj ďaľšie súčasti univerzity a vybrali sa 4 projekty pre účely tejto výzvy.
Univerzita plánuje podporiť v rámci prvého zámeru:
• Projekt Technicom (podpora výskumnej infraštruktúry a prevádzky)
• Centrum excelentnosti ekológie živočíchov a človeka (doplnenie špecifického prístrojového vybavenia)
• Kompetenčné centrum znalostných technológií (výskum v oblasti geografie)
• Centrum excelentnosti sociohistorického a kutúrnohistorického výskumu (obnova 3D techniky)
V rámci druhého zámeru:
• Virtuálne centrum (nový server, jeden je už kúpený z vlastných zdrojov)
• Centrálny firewall
• Centrálne WIFI site
• Dochádzkový informačný system
• Automatická synchronizácia medzi IS, napríklad pre komunikáciu so študentmi, platby od študentov a pod.

Projekt predpokladá nadväznosť troch aktivít:
• Realizácia procesov VO
• Využitie výskumnej infraštruktúry pre excelentný výskum (dobudovania laboratória v Centre excelentnosti ekológie živočíchov a človeka, rozvoj laboratórií UnipoLab, infraštruktúra pre Kompetenčné centrum znalostných technológií, infraštruktúra pre Centrum excelentnosti soiohistorického a kultúrnohistorického výskumu)
• Využitie IT infraštruktúry pre plnenie rozvojových zámerov v oblasti informatizácie (virtuálne centrum, firewall, nova WIFI sieť, dochádzkový IS, integrácia IS univerzity)

Merateľné ukazovatele obsahujú nielen splnenie aktivity ale aj výstupy relevantné z hľadiska hodnotenia danej aktivity, ako napríklad publikačná činnosť, účasť na vedeckých podujatiach, čí výkon serverov, prenosová kapacita a pod.

Ropočet predpokladá realizáciu vo vlastnej réžii, vlastnými zamestnancami bez nároku na odmenu. Dominuje technické vybavenie. Dokument uvádza aj možné riziká jednotlivých aktivít a navrhuje elimináciu týchto rizík.

Viď nižšie.

Z formálneho hľadiska asi najlepší projekt. Zrozumiteľne napísaný s logickou náväznosťou, čo by malo byť prirodzené, ale vzhľadom na kvalitu niektorých ostatných projektov, tento sa dostáva do popredia už len pre svoju prehľadnosť. Je evidentná spolupráca jednotlivých organizačných zložiek pri stanovovaní priorít nehomogénnych pracovísk. Zapojenie vlastných zamestnancov do projektu bez nároku na odmenu vnímam ako prejav úprimnej snahy o zlepšenie stavu univerzity v navrhovaných oblastiach. Oceňuje sa aj definícia očakávaných výstupov nielen v nákupe infraštruktúry, ale aj jej dopad na výskumné aktivity jednotlivých centier, ktoré zahŕňajú doktorandov do riešenia. Projekt takisto dostatočne popisuje dopad súčasného stavu, ak by sa projekt nerealizoval a to hlavne pri zámere 2.
Nie je možné posúdiť výber jednotlivých zariadení pre obnovu infraštruktúry, čo ani nie je cieľom hodnotenia. Je možné, že obnova infraštruktúry môže zahŕňať aj zariadenia, ktoré majú relatívne nízke opodstatnenie, čo sa týka napríklad počtu užívateľov, prípadne prínosu objavov, ale ako hlavné kritérium beriem do úvahy alternatívne využitie zdrojov pre projekty iných univerzít. Keďže považujem obnovu IKT vo všetkých navrhovaných projektov za sekundárnu, ani v tomto projekte neodporúčam financovať aktivity pod bodom 2. Na druhej strance odporúčam financovať všetky čiastkové položky aktivity 1, čo predstavuje menej ako 50 percent rozpočtu. Ďalej odporúčam uviesť podiel očakávaných vstupov v karentovaných časopisoch pri publikáciách. Vzhľadom na to, že iné projekty považujú za splnenie aktivity zabezpečenie vstupov pre relatívnu jednoduchosť splnenia aktivity, odporúčam predĺžiť časovú hranicu pre uvedenú publikačnú činnosť a vo výstupoch aktivít, ktorých sa to týka, na viac ako dobu trvania projektu. Z hľadiska pridanej hodnoty nie je dôležité, či sa nakúpili zariadenia, vybudovali centrá, prípadne revitalizovali priestory, ale je dôležitá pridaná hodnota k existujúcim výstupom univerzity, vplyv na študentov a pod. Z časového hľadiska môže byť problematické dokumentovať tieto preferované merateľné ukazovatele do konca doby tejto výzvy. To sa týka nielen tohto projektu. Napriek svojej vysokej kvalite aj tento projekt nedefinuje dopad rozvoja IKT na zamestnancov a študentov cez merateľné ukazovatele ako meradlo úspešnosti projektov rozvoja infraštruktúry, čo je opäť odrazom dikutabilnej pridanej hodnoty, prípadne merateľnosti pridanej hodnoty rozvoja IKT (urobila nejaká univerzita prieskum spokojnosti študentov so službami v oblasti IKT? Prípadne do akej miery pre vzdelávací proces je nevyhnutná WIFI, vzdialený prístup do univerzitného systému a pod? )

Odprúčam financovať Aktivitu 1, neodporúčam financovať Aktivitu 2.

Projekt je v súlade s DZ VŠ a MŠVVaŠ.

Pozitívom je prepojenosť na centrá excelentnosti danej VŠ - rozvoj kľúčových kompetencií VŠ. Projekt tiež nadväzuje na už uskutočnené investície (prvý server zakúpený zo zdrojov univerzity). Projekt reflektuje problémy cyber security.

Negatívum: Merateľný ukazovateľ pri zámere č. 2 – počet procesorových jadier – nárast z 4- na 12-jadrové procesory nie je relevantný, meria vstupy projektu ako výstupy. Analogicky ďalšie merateľné ukazovatele, ktoré definujú skôr vstupy ako výstupy projektu.

Rozpočet projektu je primeraný definovaným aktivitám.
Pracovná činnosť interných zamestnancov na projekte je bez nároku na odmenu.

Zapojenie kľúčových aktérov v rámci vysokej školy prostredníctvom centier excelentnosti je prítomné. Ďalší aktéri by mohli byť tiež uvedení a zapojení.

Projekt má primeranú mieru spolufinancovania vysokou školou. Výška dotácie je relevantná vzhľadom na plánované výstupy všetkých aktivít projektu a celkovú vytvorenú hodnotu.

Odporúčam financovať všetky aktivity projektu.