Inovatívne hudobno-edukačné modely akcentujúce etnopedagogické a muzikoterapeutické prístupy v ďalšom vzdelávaní učiteľov hudby

Základné informácie

Tematická oblasť: komisia č. 1 pre program rozvoja materského, základného a stredného školstva (perspektívy)

Názov projektu (slovenský): Inovatívne hudobno-edukačné modely akcentujúce etnopedagogické a muzikoterapeutické prístupy v ďalšom vzdelávaní učiteľov hudby

Začiatok riešenia projektu: 2007

Koniec riešenia projektu: 2010

Stav projektu: Ukončený

Číslo projektu: 3/5251/07

Vedúci projektu: doc. Mgr. art. Jaroslava Gajdošíková Zeleiová, PhD.

Vysoká škola: Trnavská univerzita v Trnave

Pracovisko: Pedagogická fakulta

Anotácia originálnych výsledkov riešenia projektu v slovenskom jazyku

Slovenské školstvo prešlo po roku 1989 viacerými zmenami, ktoré zasiahli aj hudobnoedukačnú štruktúru. Cieľom projektu bolo poukázať na zmeny vo výchovno-vzdelávacom systéme, vyjadrené v rôznych národných školských dokumentoch, v kontexte inovácií a zmien v hudobnom školstve. V projekte sa analyzuje predovšetkým kurikulum hudobnej výchovy a vzdelávanie v základnom školstve, a to v type všeobecnovzdelávacej školy a špecializovanej umeleckej školy.

Koncept estetickej gramotnosti vychádza z aktuálnych diskurzov pedagogického poznania, je kritickou reakciou na dominovanie technokratických prístupov a racionálny spôsob poznávania. Opiera sa totiž tak o intelektuálny diskurz, ako aj imaginatívno-intuitívne poznanie; pretože je orientované synesteticky a holisticky, prepája racionálne informácie i telesné, či senzuálne spôsoby konania ako dva rovnocenné a relevantné zdroje poznania.

Edukačná realita zostane vždy dynamická, bude oscilovať medzi polaritami verbálneho zdieľania (intelektualizmom) a performačného inscenovania (empirizmom). Koncept estetickej gramotnosti akcentuje a integruje oba póly, nepristupuje k skutočnosti len parciálne, ale celostne. V školskom systéme sa táto polarizácia prejavuje vyvažovaním deskriptívneho modelu, ktorý poznanie komunikuje len faktograficky, modelom významovo-orientovaným, kde je dôležité sprostredkovanie kontextu a nachádzanie tak individuálnych, subjektívnych významov (osobný zmysel), ako aj objektívnych významov, historicky a kultúrne preverených.

Konkrétnym prejavom estetickej gramotnosti v hudobno-umeleckej modalite je hudobná gramotnosť. Ide o schopnosť porozumieť spôsobom, akým sa kultúrne vedomie, komunikačné obsahy, správanie a prežívanie ľudí danej doby kóduje v hudbe. Hudobná gramotnosť predstavuje „schopnosť počuť, čo vidíme, a vidieť, čo počujeme“ (Feierabend, 2009). Hudobná gramotnosť je „kompetencia využívať notáciu k vlastným účelom a potrebám ako médium archivovania, vyhotovenia hudobných skíc, aranžovania či zladenie sa pri improvizácii, dešifrovania hudobnej predlohy, skúmania hudobných foriem, štruktúr, priebehu a pod.“ (Kaiser, 1995). V širšom význame ide o zvyšovanie využiteľnosti hudby pre seba samého, jej väčšiu disponibilitu pre pragmatický život.

Skúsenosť s hudbou je vedomým procesom vytvárania vzťahov, a súčasne i výsledkom tvorby vzťahov človeka ku konkrétnemu hudobno-akustickému okoliu. V skúsenosti sú spracúvané dojmy a zážitky, ktoré hudba vyvolala. Hudobnou skúsenosťou sa rozvíjajú potenciálne hudobné schopnosti, v skúsenostnom učení nadobúda človek znalosť, zručnosť alebo istý návyk týkajúci sa hudby. Tieto potom v rôznej miere angažovanosti sprostredkováva okoliu tým, že hudobne interaguje. V sociokultúrnom priestore komunikuje senzorické, emocionálne či inteligibilné (kognitívno-spirituálne) obsahy hudby.

Predkladaný projekt a hudobno-estetické obsahy plne podporujú tri základné kategórie kľúčových kompetencií stanovených v OECD-projekte  DeSeCo:

−     schopnosť interaktívne využívať médiá a nástroje, t. j. schopnosť využívania umeleckých nástrojov a vlastného tela ako komunikačného média (senzibilizáciou, senzualizáciou, reprezentatívnosť),

−     schopnosť interagovať v heteronómnych skupinách, t. j. schopnosť esteticky a tvorivo interagovať pri skupinovom zdieľaní a vysporiadavaní sa so sociálnym napätím prostredníctvom hudobného napätia (experimentovanie s dynamizmom v  elementárnej hudobnej kompozícii a porozumenie gradovaniu a stabilizácii v hudbe), schopnosť symbolického interagovania,

−     schopnosť autonómnych spôsobov konania, t. j. schopnosť podporovania autentického a tvorivého sebakonštituovania (používaním symbolického jazyka hudby v elementárnej kompozícii, verbalizáciou a metaforizáciou hudobných javov, ich kontextuálnym porozumením, cielenou tvorivosťou pri hre s tónmi a ich vzťahmi a pod.).

Skúsenosť ukazuje, že individuálnym prístupom aj v skupinovej forme vyučovania je možné prirodzene, výlučným prístupom a efektívne podporovať jedinečné osobnostné a výkonové charakteristiky žiakov. Individuálny aspekt vo vyučovaní – ekonomicky najmenej výhodný a z finančného hľadiska svedčiaci proti efektivite – má vo vývine dieťa významné dôsledky, ktoré nie sú merateľné. Podporuje spontánnu a zdravú tvorbu identity mladého človeka, nepriamo ho učí otvorenej komunikácii, osobnému a angažovanému prístupu k javom okolo seba, podnecuje tvorbu jeho postojov a názorov, ktoré sa formujú priamo pod vplyvom emocionálneho aj personálneho vzťahovania sa k prežívaným skutočnostiam. Vzhľadom na aktuálnu, nedobrovoľne prioritnú kvantitu vo vzdelávaní základných, základných umeleckých, stredných i vysokých škôl na Slovensku, zostáva individuálny prístup vo vyučovaní pozitívnou výzvou. V celospoločensky vnímanej kríze identity mladých ľudí sú psychologické a sociologické ukazovatele výchovy a vzdelávania nezanedbateľné.

Napriek znižovaniu kvality vyučovania v základných umeleckých školách, Štátna školská inšpekcia v celkovom monitorovaní pozitívne hodnotí:

−     priaznivý vplyv umeleckého vzdelávania na cieľavedomé využívanie voľného času, v súvislosti s prevenciou spoločensky nežiaducich javov, jeho vplyv na plnohodnotné využívanie voľného času detí,

−     zachovávanie a šírenie prvkov regionálnej kultúry vo vzdelávaní a aktívna účasť na kultúrnom živote miest a obcí,

−     prezentáciu na kultúrnych podujatiach doma i v zahraničí,

−     činnosť rôznych komorných zoskupení, v ktorých žiaci využívajú a zlepšujú nadobudnuté zručnosti pri praktickom muzicírovaní v kolektíve.

Iné pozitívne vplyvy základných umeleckých škôl na formovanie národnej kultúrnosti sú:

−     sociálno-emocionálny rast osobností žiakov,

−     pozitívne vplývanie na orientáciu detí v morálnych i spoločenských hodnotách,

−     pôsobenie súborov a komorných zoskupení v lokálnom i širšom kultúrnom priestore a budovanie prirodzeného kultúrneho života v mestách a obciach,

−     základné umelecké školy ako školy estetického charakteru sú významným kultúrno-výchovným činiteľom spoločenského prostredia a vo výchove žiakov mimo vyučovania (najmä žiakov základných škôl).

V porovnaní s vyučovaním hudobnej výchovy a existenciou hudobných škôl v pôvodných západných krajinách Európskej únie, ktoré majú zabezpečené široké hudobné zázemie dostatočnou časovou dotáciou a obsahovou variabilitou vo všeobecnovzdelávacích školách, a čiastočne tým kompenzujú absenciu siete základných umeleckých škôl, na Slovensku túto všeobecnú umeleckú a špeciálne hudobnú gramotnosť vo vyučovaní všeobecnovzdelávacích škôl zabezpečiť zatiaľ nevieme. Nerešpektovanie na Slovensku vybudovanej umeleckej inštitucionálnej sústavy v európskom kontexte môže prispieť k národno-kultúrnemu zaostávaniu a nedostatočnej umeleckej gramotnosti nasledujúcich generácií.

V kontexte globalizačných či integračných trendov zaručujú práve špecifiká jednotlivých národov a etnických kultúr diferencovanú rozmanitosť a stabilitu Európskej únie. Intenzifikáciou jedinečnosti v pluralite iných národov sa buduje živý euro-kultúrny dynamizmus. Podporou slovenskej kultúrnej identity – prostredníctvom osvedčeného vzdelávania v základných umeleckých školách – môže Slovensko prispieť k tvorbe celosvetovej kultúry skutočnej slobody a dôstojnosti.

Anotácia originálnych výsledkov riešenia projektu v anglickom jazyku

Slovak educational system went through several changes after 1989, and these changes affected also the structure of musical education. The aim of this report is to point out the changes in educational system, stated in different national school documents, in the context of inovations and changes in musical education. The report analyzes predominantly musical education in the elementary school system, namely in comprehensive schools and specialized schools of art.

The conception of aesthetic literacy is grounded in actual discourses of pedagogical knowledge; it is a critical reaction towards domination of technocratic approaches and rational way of cognition. It is based both on intellectual discourse and imaginative-intuitive cognition; as it is oriented synthetically and holistically, it connects rational information and physical, or sensual ways of acting, both being equivalent and relevant sources of cognition.

Educational reality will always remain dynamic; it will oscillate between polarities of verbal sharing (intellectualism) and performance staging (empiricism). The conception of aesthetic literacy stresses and integrates both poles, it doesn`t approach reality only partially, but in a complex manner. In school system, this polarization is displayed in balancing of descriptive model, which communicates cognition only factographically, with the meaning-oriented model, where the interposition of context and the finding of both individual, subjective meanings (personal meaning), and objective meanings, historically and culturally verified, is of importance.

Musical literacy is a concrete manifestation of aesthetic literacy in musical-artistic modality. It is an ability to understand modes of coding of cultural awareness, communicative contents, behaviour and experience of people of a given period in music. Musical literacy represents “an ability to hear what we see and to see what we hear” (Feierabend, 2009). Musical literacy is “a competence to use notation for one`s own purposes and needs like a medium of archiving, creating musical sketches, arranging, or attuning at improvisation, decoding of musical model, examining musical forms, structures, course etc.” (Kaiser, 1995). In a broader sense it is about increasing the applicability of music for oneself, its greater disposability in pragmatic life.

Musical experience is a conscious process of creating relations and simultaneously, it is an outcome of man`s relationships toward concrete musical-acoustic surroundings. The impressions and adventures induced by music are processed in an experience. Potential musical abilities are developed by musical experience; in experiential learning we acquire knowledge, skill or certain habit concerned with music. These are later being intermediated in a various extent of involvement to the surroundings so that we musically interact. Sensory, emotional or intelligible (cognitive-spiritual) contents of music are communicated in socio-cultural space.

The concept of aesthetic literacy and the musical/aesthetic curriculum fully support  three fundamental categories of key competencies established in the OECD project DeSeCo:

−     ability to interactively use media and instruments, i.e. ability to use artistic instruments and one`s own body as communicative media (sensibilisation, sensualisation, representativeness),

−     ability to interact in heterogeneous groups, i.e. ability to interact aesthetically and creatively at group sharing and coping with social tension through musical tension (experimenting with dynamism in elementary musical composition and understanding of grading and stabilisation in music), ability of symbolic interacting,

−     ability of autonomous modes of performance, i.e. ability to support authentic and creative self-constituting (by using of symbolic musical language in elementary composition, by verbalisation and metaphorisation of musical phenomena, by their contextual understanding, by pointed creativity while playing with tones and their relationships etc.).

Experience shows that individual form of teaching can naturally, explicitly and effectively support unique peronal and efficient characteristics of pupils. Individual aspect in teaching – economically least advantageous and financially rather ineffective – has a significant measureless implication on child´s development. It supports spontaneous and healthy formation of young human´s identity, indirectly it gives him/her lessons of open communication, personal and committed approach to phenomena all around, it instigates cration of his/her attitudes and opinoions that are formed directly under the influence of emotional and personal relations to experienced facts. In regard to actual, involuntary preffered quantity of teaching in elementary schools, elementary schools of art, secondary schools and universities in Slovakia, individual approach remains a positive challenge in teaching. In whole-socially known crisis of young people´s identity, psychological and sociological indicators of education are plumbless.

In spite of decreasing of the quality of teaching in elementary schools of art, National school inspection in overall motitoring positively evaluates:

−     favourable influence of artistic education on meaningful exploitation of free-time, in connection with prevention of socially unwanted phenomena, its influence on full-value exploitation of children´s free-time

−     observation and extension of components of regional culture in teaching and active share on cultural life of cities or villages

−     presentation in cultural undertakings in Slovakia and abroad

−     activity of various chamber ensembles in which pupils exploit and improve acquired abilities when practically playing in collective

Other positive impacts of elementary school of art on formation of national culturality:

−     socio-emotional growth of pupils´ personalities

−     positive influence on children´s moral and social values orientation

−     operating of choirs and chamber ensembles in local and wider cultural space, and formation of  natural cultural life in cities and villages

−     elementary schools of art, representing school with aesthetical character, are a significant culturally-educational agent of social environment, and in education of pupils apart from classes (especially elementary school pupils).

In comparison to teaching musical education and existance of musical schools in original western countries of European Union that have secured wide musical hinterland by sufficient temporal dotation and contentual variability in comprehensive schools, through what they partly compensate the absence of network of elementary schools of art, in Slovakia we are not yet able to ensure a general artistic, and especially musical literacy in teaching in comprehensive schools. Dishonour of artistic institutional system, created in Slovakia, in the european context can contribute for national-cultural lag and insufficient artistic literacy of following generations.

Finančná dotácia z MŠVVaŠ SR v rámci KEGA

	Finančná dotácia z MŠVVaŠ SR v rámci KEGA	Kapitálové výdavky v €
Čerpané za celé obdobie riešenia projektu	25 347,80	1 991,64

Zoznam výstupov projektu za celé obdobie riešenia

Publikačná činnosť

Kód kategórie	Konkrétny výstup, názov (ISBN, počet strán a i.)
AAA	ZELEIOVÁ, J.: Muzikoterapie. Východiska, koncepty, principy a praxe. Praha : Portál, 2007, 256 s. ISBN 978-80-7367-237-9.
AAB	KRBAŤA, P. A KOL.: Psychológia hudby nielen pre hudobníkov. Od hľadania vzťahu k hudbe k umeleckému majstrovstvu. Varín : AB. 364 s. ISBN 978-80-969808-6-4.
AAB	KRUŠINSKÁ, M.: Výchova k hudbe v škole Márie Montessoriovej. Podnety pre teóriu a prax hudobnej výchovy v alternatívnych a inovatívnych modeloch škôl na Slovensku. KU PF v Ružomberku, 2009. s.118. ISBN 978-80-8084-427-1.
ABA	MEDŇANSKÁ, I.: Polyestetická výchova a integratívna hudobná pedagogika – súčasné koncepcie výchovy človeka k umeniu a k hudbe. In KONCEPCJE POMOCY CZLOWIEKOWI W TEORII I PRAKTYCE. Wydawnictwo Uniwersytetu Rzeszowskiego, Rzeszow 2006 (dodané 2007).
ABA	MEDŇANSKÁ, I.: Die Grund-Kunstschule im slowakischen Schulwesen. In: MUSIK LEHREN UND LERNEN IN EUROPA. Festschrift für Franz Niermann. Wissner Verlag Augsburg 2007, str.137-142 ISBN 978-389639-582-5 ISSB 0946-543X (Forum Musikpädagogik)
ABD	GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ, J.: Kontext filozoficko-psychologický. In KRBAŤA, P. A KOL.: Psychológia hudby nielen pre hudobníkov. Od hľadania vzťahu k hudbe k umeleckému majstrovstvu. Varín : AB. s. 259-296. ISBN 978-80-969808-6-4.
ABD	KRUŠINSKÁ, M.: Kontext hudobno-pedagogický. In KRBAŤA, P. A KOL.: Psychológia hudby nielen pre hudobníkov. Od hľadania vzťahu k hudbe k umeleckému majstrovstvu. Varín : AB. s. 225-257. ISBN 978-80-969808-6-4.
ADF	KRBAŤA, P.: Barriers and ways of creativity development in music education. In COMMUNICATIONS. Scientific letters of the University od Žilina. Nr. 2/2007, s. 57-60. ISSN 1335-4205.
ADF	KRUŠINSKÁ, M.– GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ, J.: Zmeny v slovenskom hudobnom vzdelávaní na konci XX. storočia. In SLOVENSKÁ HUDBA. Revue pre hudobnú kultúru, roč. XXXIII, Nr. 2/2007, Bratislava : AE Press. 2007. s. 256-266. ISSN 1335-2458.
ADF	ZELEIOVÁ, J.: Hodnoty a smerovanie vo výchove a vzdelávaní. In: MLÁDEŽ A SPOLOČNOSŤ. Slovenský časopis pre štátu politiku a výskum mládeže. Bratislava : ÚIPŠ – MŠ SR, 2007, roč. XIII, 2/2007, s. 14-20. ISSN 1335-1109.
ADF	GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ, J.: Noetical vision of art. In LEXMANN, J. – GRICH, S. (eds.): MUSICAL CULTURE IN THE VISION OF INFORMATION SOCIETY: MUSICOLOGICA SLOVACA ET EUROPAEA XXVI. Bratislava : Institute of Musicology of the Slovak Academy of Sciences, 2008. 45-55 S. ISBN: 80-89135-0.
AEC	GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ, J.: Ďalšie vzdelávanie učiteľov hudby v oblasti muzikoterapie a etnopedagogiky. In REGION, REGIONÁLNÍ HUDEBNÍ KULTURA A REGIONÁLNÍ UMĚLEC V KONTEXTU VÝVOJOVÝCH PROMĚN SPOLEČNOSTI. [CD-ROM]. Medzinárodný webový zborník hudobnej výchovy. Ostrava : KHV PdF OU v Ostrave, 2007. s. 47-61. ISSN 1802-6540.
AEC	GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ, J.: Music Therapy and Psychoprophylaxis. In ŘEHULKA, E. et al. (eds.) SCHOOL AND HEALTH 21. Social and Health Aspects of Health Education. Brno : MU PdF, 2008. s. 79-91. ISBN 978-80-7392-043-2.
AEC	KRBAŤA, P.: Bariéry a cesty rozvoja kreativity. In WSPIERANIE DZIECIĘCEJ KREATYWNOŚCI. Nowy Sącz : Państwowa Wyźsza Szkoła Zawodowa, 2006. s. 49-54. ISBN 83-60822-01-8. (dodané 2007)
AEC	KRUŠINSKÁ, M.–ZELEIOVÁ, J.: Smerovanie hudobného vzdelávania na Slovensku po roku 1989. Tradícia a inovácia. In Aktuální otázky současné hudebně výchovné teorie a praxe II. (ed. Říha, J., Ašenbrenerová, I.) Ústí nad Labem : UJEP, 2007, s. 135-141. ISBN 978-80-7044-853-3.
AEC	ZELEIOVÁ, J.: Terapeutyczne aspekty dziecięcych zabaw dźwiękowo-muzycznych. In KULTURA – AKTYWNOŚĆ ARTYSTYCZNA DZIECKA. (ed. MUCHACKA, B. – ŁAWROWSKA, R.) Krakow : ZamKor kształcenie zintegrowane, 2008. s. 120-122. ISBN 978-83-88830-72-3.
AED	GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ, J.: Muzikoterapeutické paradigmy v hudobnej pedagogike. In GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ, J. (ed.): Etnopedagogické a muzikoterapeutické paradigmy v hudobnej pedagogike. [CD-ROM]. Zborník z medzinárodnej konferencie konanej v rámci sympózia k Európskemu roku kreativity a inovácií v Ružomberku, 27.-30. 4. 2009. Trnava : PdF TU, 2009. Počet s. ISBN 978-80-8084-441-7.
AED	KRBAŤA, P. : Archetypálna hudobná kultúra versus virtuálna realita. In GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ, J. (ed.): Etnopedagogické a muzikoterapeutické paradigmy v hudobnej pedagogike. [CD-ROM]. Zborník z medzinárodnej konferencie konanej v rámci sympózia k Európskemu roku kreativity a inovácií v Ružomberku,
AED	KRUŠINSKÁ, M.: Etnopedagogické paradigmy v hudobnej pedagogike. In GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ, J. (ed.): Etnopedagogické a muzikoterapeutické paradigmy v hudobnej pedagogike. [CD-ROM]. Zborník z medzinárodnej konferencie konanej v rámci sympózia k Európskemu roku kreativity a inovácií v Ružomberku,
AED	KRUŠINSKÁ, M.– GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ, J.: Tematizovanie slovenskej národnej hudby v nových učebniciach hudobnej výchovy pre všeobecnovzdelávacie školy. Rozvíjanie umeleckej gramotnosti. In BELIČOVÁ, R.: HUDOBNÝ ŽIVOT NA SLOVENSKU – KONTINUITA ČI DISKONTINUITA? ŽIVÁ KULTÚRA ALEBO SKANZEN? Žilina : KH FPV ŽU, 2007. s. 155-160. ISBN 978-80-969826-2-2.
AED	KRUŠINSKÁ, M.– ZELEIOVÁ, J.: Hudobná edukácia na Slovensku po roku 1989 so zameraním na základné školy a základné umelecké školy. Tradícia a inovácia. In LEXMANN, J. (ed.): KULTÚRA, VZDELÁVANIE, MÉDIÁ A HUDBA: MUSICOLOGICA SLOVACA ET EUROPAEA XXV. Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV, 2006, S. 29-62. ISBN 80-89135-07-2. (dodané 2007)
AED	KRUŠINSKÁ, M.: Metodické inšpirácie k rozvíjaniu spevavosti detí v škole Márie Montessoriovej. In Vargová, M. – Házyová, M. (ed.): Dieťa v kontexte predprimárneho a primárneho vzdelávania. [CD-ROM]. Zborník príspevkov z odborného seminára s medzinárodnou účasťou v Ružomberku, 24.3.2009. Ružomberok : PF KU, 2009, s.74-80. ISBN 978-80-8084-466-0.
AED	MEDŇANSKÁ, I.: Polyestetická výchova-koncepcia viacrozmerného zmyslového vnímania. In: Acta facultatis philopsophicae universitatis Prešoviensis, Studia aesthetica X. Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta, 2008. ISBN 978-80-8068-699-4 str.458-468 (rec.Prof. PhDr.Anna Valcerová, CSc., doc. PhDr.Anna Fischerová, CSc.)
AED	ZELEIOVÁ, J.: Integrácia a špecifikácia umelecko-výchovných predmetov – súlad či protiklad? Psychologické rozmery ne/diferencovaného procesu. In LEXMANN, J. (ed.): KULTÚRA, VZDELÁVANIE, MÉDIÁ A HUDBA : MUSICOLOGICA SLOVACA ET EUROPAEA XXV. Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV, 2006, s. 63-74. ISBN 80-89135-07-2. (dodané 2007)
AFA	MEDŇANSKÁ, I. 2009: Súčasné poslanie, potreby hudobnej výchovy a úlohy vysokých škôl pripravujúcich učiteľov hudby cez prismu seminárov krajín B4 v Prahe. In: Zborník Višegrádske semináre Praha 200 ISBN 978-80-7290-382-5
FAI	GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ, J. (ed.): Etnopedagogické a muzikoterapeutické paradigmy v hudobnej pedagogike. [CD-ROM]. Zborník z medzinárodnej konferencie konanej v rámci sympózia k Európskemu roku kreativity a inovácií v Ružomberku, 27.-30. 4. 2009. Trnava : PdF TU, 2009. Počet s. ISBN 978-80-8084-441-7.
AFB	MEDŇANSKÁ, I. 2009: Osobnosť a tvorivý odkaz Eugena Suchoňa na multimediálnych pomôckach a ich využitie v školskej a mimoškolskej praxi. In: Zborník „Tvorivý odkaz Eugena Suchoňa v kontxte miesta, doby vývoja a diela vrstovníkov“., z muzikologickej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej v rámci festivalu Bratislavské hudobné slávnosti 2008. Str. 359-378 ISBN 978-80-89236-59-6
CAJ	KRUŠINSKÁ, M. et.al.: Duša moja. Slovenská ľudová pieseň v pohybe. [CD-ROM]. Slovenské ľudové piesne v štýle world music. Vydavateľstvo : Afinita s.r.o., 2009. SOZA/BIEM 1584-001-2.
CAJ	KRUŠINSKÁ, M. – ŠTEFANATNÝ, J.: Svet na odchode. [CD-ROM]. Hudba k výstave Svet na odchode SNM v Martine. Vydavateľstvo : ArchKru s.r.o., 2009.
	Kompletný zoznam výstupov je uvedený v prílohe

Umelecké výstupy

Kód kategórie	Konkrétny výstup, názov
YZZ	BEDNÁRIKOVÁ, J.: Schola cantorum. Účinkovanie na 1. medzinárodnom festivale gregoriánskeho chorálu v Bratislave. 20. 10. 2007.
YZZ	BEDNÁRIKOVÁ, J. (zbormajsterka): Účinkovanie so Scholou cantorum na záverečnom koncerte KH, 29. 4. 2008.
YZZ	KRUŠINSKÁ, M. (vedúca etno-skupiny A29): DOTYK KRÁSY: Koncert v rámci Festivalu výtvarného umenia, Košice 20.2.2009.

Ohlasy

Názov kategórie	Konkrétny názov
3 - citácie v zahraničných publikáciách neregistrované v citačných indexoch	KRUŠINSKÁ, M. 2006. Inovácia hudobnej výchovy v alternatívnych edukačných programoch na Slovensku. In Ako ďalej v hudobnej výchove : Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie v Banskej Bystrici [CD-ROM]. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. ISBN 80-8083-232-3.
3 - citácie v zahraničných publikáciách neregistrované v citačných indexoch	MEDŇANSKÁ, I. 2008: Konferencia v Prahe V4 krajín „Systémy doktorandských štúdií, habilitačných a inauguračných konaní. Praha 16.-20.07.2008
2 - citácie v domácich publikáciách registrované v citačných indexoch Web of Science a v databáze SCOPUS	MEDŇANSKÁ, I.: Úvahy o stratégii ďalšieho rozvoja vyučovania hudby na Slovensku. In: Studia Art et Sport: hudobná výchova. Prešov: PU, 2001.

Iné výstupy (napr. e-learning, webové stránky, virtuálne laboratórium, školenia, kurzy, workshop a pod.)

Názov výstupu	Opis výstupu	Link
	VYTVORENÁ WEBOVÁ PREZENTÁCIA ZHROMAŽĎUJÚCI INFORMÁCIE O MUZIKOTERAPII A ĎALŠOM VZDELÁVANÍ PEDAGÓGOV: www.muzikoterapia.eu 2007. [online]. [citované 2007-01-22]. Dostupné na: <www.muzikoterapia.eu>	www.muzikoterapia.eu
	VYTVORENÁ WEBOVÁ PREZENTÁCIA ZHROMAŽĎUJÚCI INFORMÁCIE O PÔSOBENÍ SKUPINY A29: http://a29.szm.sk 2007. [online]. [citované 2007-01-22]. Dostupné na: <http://a29.szm.sk>	http://a29.szm.sk

Záverečné hodnotenie príslušnej komisie KEGA

Splnil ciele.