SK
EN
Zdravotníci sa naučili dodržiavať pravidlá a správať sa zodpovednejšie k pacientovi
Pandémia v plnej miere ukázala, ktoré pracovné profesie sú pre život veľmi dôležité. Na takmer všetky, okrem všeobecného lekárstva, ponúkame na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity kvalitný študijný program, hovorí jej prodekanka pre vedecko-výskumnú činnosť Jaroslava Brňová.
Chrípku v úmrtných listoch nenájdete
Aktuálna (14.5.) slovenská koronaštatistika znie: 1 477 nakazených, 27 úmrtí. Ak to berieme ako „štatistiku“, sú to z vášho pohľadu dobré čísla?
Ak to berieme ako štatistiku, tak sú to dobré čísla. Nakazených je samozrejme oveľa viac, len nie sú diagnostikovaní. Čo sa týka úmrtí, každý vyhasnutý život je tragédia, najmä ak sa tomu dalo predísť.
Ak by sme chceli diskutovať práve o zbytočnosti úmrtí na infekčné ochorenia, tak určite nebude hrať prím COVID-19. Na Slovensku máme veľa iných infekčných ochorení, na ktoré zbytočne ľudia umierajú každý deň. V štatistikách sa však často vykazujú značné diskrepancie. Spomeniem napríklad takú chrípku, s ktorou sa nový koronavírus rád porovnáva. Každý rok na ňu zomiera na Slovensku viac ako 1 000 ľudí, ale v úmrtných listoch ju ako príčinu nájdete zriedka. Mnohých onkologických pacientov, diabetikov alebo geriatrických pacientov v nemocniciach skolí nemocničná infekcia. Tu máme štatistiky ešte chabejšie, ako je to pri chrípke. Týmto infekciám sa nikdy ani zďaleka nedostala taká pozornosť ako COVIDU-19. Platia na nich takmer rovnaké preventívne pravidlá a taktiež nám ako skrytá epidémia poškodzujú ekonomiku, pretože z vnútra vyciciavajú náš zdravotnícky systém a zabíjajú nie len seniorov, ale aj deti a ľudí v produktívnom veku.
Nechcem, aby to vyznelo, že situáciu s COVID-19 bagatelizujem. Vírus SARS-CoV-2 je tu a my sa budeme musieť naučiť s ním žiť. Možno sa postupne vytratí ako predchádzajúce koronavírusy, možno tu bude cirkulovať každoročne ako chrípka. Bolo by však dobré, aby sme si uvedomili, že nás môže naučiť viac, ako nám vie vziať. Preventívne postupy, ktoré sme začali vyššou mierou uplatňovať práve počas pandémie, platia aj na iné infekčné ochorenia. Bude zaujímavé sledovať, ako sa bude vyvíjať ich epidemiológia v budúcnosti.
Od 6. mája sa spustila druhá a tretia fáza uvoľňovania protiepidemických opatrení. Znamená to, že sa život vracia do normálu a epidémia ustupuje?
Áno, u nás si môžeme trocha “povoliť opasok“, ktorý však nebol nikdy úplne zatiahnutý. Avšak treba byť opatrný a správať sa stále zodpovedne. Určite sa budú prehodnocovať niektoré opatrenia, ktoré by sa mohli modifikovať, ako napríklad nosenie rúšok vo vonkajšom prostredí, prípadne obnovenie výučby na materských a základných školách, čo sa momentálne aj deje.
Plán uvoľňovania je závislý na tom, koľko novo diagnostikovaných prípadov budeme mať. Tu je najdôležitejšie to, ako si dokážeme ustrážiť hranice. V lete bude výzvou dovolenková sezóna a disciplína ľudí, predsa len leto je vždy o rodinných stretnutiach a sociálnych kontaktoch.
Celosvetovo však epidémia neustupuje a z rôznych krajín sú hlásené rôzne scenáre v závislosti od toho, aké prijali na začiatku pandémie protiepidemické opatrenia. Niektoré krajiny, ktoré už začali uvoľňovať pravidlá, majú opäť nové prípady ochorenia. Príkladom je nový outbreak v Južnej Kórei, kde bolo ako epicentrum identifikované predmestie, kde sa nachádzajú nočné kluby. Vyšetrovanie sťažilo najmä to, že išlo o kluby LGBT komunity. V krajine sa zdvihla proti nim vlna veľkej nenávisti a ľudia, čo boli na danom mieste, sa začali zatajovať, čo sťažilo vyšetrovanie outbreaku. Mobilní operátori v sledovanom období identifikovali na danom mieste takmer 11-tisíc ľudí, monitorované boli aj výbery z bankomatov. Moderné technológie nám môžu dosť pomáhať, avšak zodpovednosť ľudí a mravenčia práca epidemiológov je alfa a omega úspechu každej dobre zvládnutej epidémie.
Mám čoraz väčší rešpekt pred mikroorganizmami
Pôsobíte na fakulte zdravotníctva a sociálnej práce, ktorá sa intenzívne zapojila do boja s koronavírusom. Ako to zvládate vy i vaši kolegovia?
Je to náročné obdobie pre všetkých. Zo dňa na deň sme sa museli naučiť robiť všetko online a pritom sa venovať aj rodine. Okrem bežnej práce na univerzite sa niektoré dni obyčajne podvečer spájam cez Webex aj so skupinou odborníkov v rámci Národného krízového klinického tímu na ministerstve zdravotníctva, kde som jej členom. Pomáhame vytvárať pre prax rôzne štandardné postupy, ktoré si vyžiada terén.
V podstate je to však pre mňa aj pre mojich kolegov v centre a na katedre bežná práca, len máme zasa nový objekt záujmu. My sme tak trochu aj zvyknutí. Prednedávnom sme riešili multirezistentnú Klebsiellu pneumoniae tzv. CPE, tie sa tiež šírili najme leteckým priemyslom a medicínskym turizmom, čakali sme na multirezistetntú kvasinku Candidu auris, predtým bola prasacia chrípka, prípravy na možné zavlečenie eboly, nárast invazívnych ribotypov Clostridium difficile, a takto by som mohla menovať ďalej. Verte mi, že keby spočítame úmrtia na ochorenia spôsobené týmito v podstate tiež novými mikroorganizmami, tak ďaleko prevýšia počet úmrtí na COVID-19. Mnohé sa týkali najmä našich najzraniteľnejších seniorov a nikto to príliš neriešil. Darmo sme poukazovali, že sa aj mimo nemocníc musia dôsledne dodržiavať hygienické štandardy. Dúfam, že táto pandémia toto zmení a naše myslenie bude viac nastavené na prevenciu.
Ak mám hovoriť len za seba, mám rada keď sa niečo nové deje a môžem sa učiť nové veci. Stále si vtedy uvedomujem, ako málo viem a chcem vedieť viac. Mám čoraz väčší rešpekt pred mikroorganizmami. Sú a budú stále o krok vpred a ja aj moji kolegovia chceme kráčať s nimi a venovať im náš profesijný život. Uvidíme, koľko nám nechajú priestoru, aby sme sa mohli dostať do ich blízkosti a spoznávať ich. Len cesta výskumu nám môže dať odpovede na otázky, ktoré potrebujeme vedieť, aby sme aspoň nejaký čas vedeli hrať s mikroorganizmami vyrovnaný boj.
Slovensko sa dáva vo svete za príklad boja proti ochoreniu COVID-19. Včera v tomto duchu o nás napísal magazín The Atlantic. Naozaj sme uspeli? Čo k tomu podľa vás prispelo?
Domnievam sa, že je to kombinácia viacerých faktorov. Opatrenia boli zavedené pomerne rýchlo, už len reakcia rektorov vysokých škôl príjemne prekvapila veľkou rýchlosťou aj mňa.
Myslím si, že nám výrazne praje aj to, že nemáme veľkomestá a prehustené aglomerácie. Určite nám praje aj spôsob života našich seniorov, ktorí nenavštevujú v takej miere reštaurácie, kaviarne a hromadné podujatia. Taktiež sa nepremelie sa cez našu krajinu až tak veľa cudzincov a nie sme krajina, ktorá mala priame letecké linky s najviac postihnutými krajinami.
Ľudia sa správali v prvej fáze veľmi zodpovedne. Komunitnému šíreniu sa zamedzilo najmä kvalitnou prácou terénnych epidemiológov, fungujúcou sieťou Regionálnych úradov verejného zdravotníctva a kontrolou hraníc.
Spôsob karantény, ako je zavedený u nás, má veľký zmysel. Pristupujú k nemu až teraz aj veľmi liberálne krajiny, kde je zlá situácia, ako napríklad Veľká Británia. Určite existujú individuálne zlyhania, ale všetky tieto opatrenia chránia našu populáciu a prispeli k tomu, že situácia je dobrá. Možno však ešte veľa vecí nevieme, a tie sa netýkajú samotného vírusu a jeho šírenia, ale vnímavej populácie. Štúdie nasvedčujú tomu, že určitú rolu môže zohrať aj genetika populácie a tiež sa študuje napríklad vplyv BCG vakcinácie.
Žiaden vírus nechce zabiť populáciu, v ktorej sa množí, pretože zabije aj seba
Mimochodom, nadobudol COVID-19 na Slovensku „pandemické“ rozmery? Znamená vyše tisícka nakazených z viac ako 5 miliónov obyvateľov pandémiu?
Slovo pandémia znamená stav, keď infekčné ochorenie zasiahne viacero kontinentov, teda ak sa rozprávame len o Slovensku, je lepšie, ak hovoríme o rozmeroch epidemických. Vo všeobecnosti hovoríme o epidémii vtedy, ak ide o nahromadenie viacerých alebo mnohých ochorení vyvolaných v pomerne krátkom čase na ohraničenom mieste tým istým pôvodcom nákazy, čo sa stalo. Navyše okolité krajiny hlásia veľmi vysoké počty nakazených aj úmrtí, čo vždy predstavuje významné riziko. Tisícka nakazených je diagnostikovaná, ale veľa prípadov najmä mierneho a asymptomatického priebehu je nediagnostikovaných. U tohto vírusu je asi najviac diskutovanou témou práve asymptomatické šírenie u tzv. nosičov bez príznakov. Niektorí môžu byť superšíritelia. V tejto oblasti však vieme ešte málo a musíme robiť intenzívny výskum.
Vírusy sú všade okolo nás – aj koronavírusy. Má zmysel proti nim bojovať a snažiť sa o ich vymazanie (eradikáciu)? Neexistujú aj lepšie spôsoby nášho vzájomného „spolunažívania“ s vírusmi?
Snažením sa o ich eradikáciu sa s nimi vlastne učíme spolunažívať. Eradikácia sa v histórii ľudstva podarila zatiaľ len pri jednom ochorení a to boli pravé kiahne. Zaslúžil sa o to československý epidemiológ profesor Raška, ktorý je nazývaný aj zabudnutým epidemiológom. Komunisti sa snažili tento jeho významný počin udupať a dať do zabudnutia. Už len tento fakt, ale aj mnohé iné úspechy z minulosti napovedajú o tom, že máme kvalitnú školu epidemiológov. Tá však postupne vymiera a do systému neprichádzajú noví, ktorí by ich skúsenosti nabrali, pretože ich spoločnosť nedokáže patrične finančne, ale najmä morálne ohodnotiť. Pevne dúfam, že táto pandémia otvorí mladým lekárom oči a začnú sa zaujímať viac o epidemiológiu a preventívne odbory medicíny.
Čo s týka spolunažívania s vírusmi, žiaden vírus nechce zabiť populáciu, v ktorej sa množí, pretože zabije aj seba. Vírus bez živej bunky prežiť nevie, a preto vždy zachová určitú populáciu svojho vnímavého hostiteľa. V procese evolúcie vírusy vždy regulovali populáciu ľudí. Niektoré parazity sa dokonca podieľali aj na pozitívnom vývoji populácie ľudí, dokonca možno prispeli aj k našej inteligencii. Výborná knižka, ktorú k tejto téme odporúčam prečítať aj mojim študentom, je Vládce parazit od Carla Zimmera.
Infekcie v nemocniciach sú jednou z príčin úmrtnosti hospitalizovaných
Založili ste Centrum mikrobiológie a prevencie infekcií na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Na čom tam pracujete?
Sme skupina mladých vedcov, ktorým nie je ľahostajné, že nemocničné infekcie sú v súčasnosti jednou z hlavných príčin chorobnosti a úmrtnosti hospitalizovaných pacientov. Väčšinu z nich spôsobujú baktérie rezistentné na antibiotiká. Rezistencia na antibiotiká za posledných desať rokov narástla tak závratne, že v súčasnosti už na niektoré typy baktérií nemáme účinné antibiotiká.
V centre sa teda zaoberáme najmä multirezistentnými baktériami, ktoré spôsobujú nemocničné infekcie. V čase pandémie sme však aj my chceli pomôcť a nesedieť doma. Prvá spolupráca bola so skupinou slovenských informatikov a prof. Tina zo School of Computer Science, University of Birmingham. Pracovali sme na vývoji mobilnej aplikácie na identifikáciu rizika nakazenia sa COVID-19. Boli sme ju aj predstaviť novej vláde. Paralelne s nami však aplikáciu vyvíjali aj iní a do praxe sa zatiaľ žiadna neuviedla. Určite sa však podobným projektom chceme venovať aj ďalej. Tento systém by sme chceli využiť na zber údajov o plnení štandardov pri prevencii nemocničných infekcií a vyšetrovaní outbreakov multirezistetntných baktérií v nemocniciach.
Aké sú vaše ďalšie aktivity?
Najmä zásluhou nášho doktoranda Mgr. Lukáša Pazderku sme podali žiadosť o zaradenie do siete laboratórií na diagnostiku ochorenia COVID-19, v súčasnosti čakáme na odpoveď. Spolupracujeme na tom so súkromným laboratóriom AnalytX, kde pôsobia naši doktorandi naberajúci praktické skúsenosti počas doktorandského štúdia.
Snažíme sa podporovať nie len vedecko-výskumný rast doktorandov, ale aj ich orientáciu na prax. Naša odborná asistentka Mgr. Lenka Micháliková, PhD. rozbehla diagnostiku ochorenia COVID-19 na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Trenčíne, kde pracuje na čiastočný úväzok v rámci Národného referenčného centra pre nozokomiálne nákazy.
Doktorandka Mgr. Janka Prnová pracuje na oddelení nemocničnej hygieny a epidemiológie Fakultnej nemocnice Trnava a pripravovala množstvo postupov v rámci nemocničnej hygieny a tiež inštruktážne videá v oblasti používania ochranných pracovných prostriedkov alebo hygieny rúk.
Ostatní pracujú viac-menej z domu. Ak budeme zaradení do siete laboratórií na diagnostiku COVID-19, tak budú zapojení viacerí vedeckí pracovníci centra a katedry laboratórnych vyšetrovacích metód v zdravotníctve. Veľmi sa už tešíme, keď sa opäť normálne stretneme v našom laboratóriu a pri spoločnej káve preberieme, čo je nové v štúdiách. Chýba nám aj interakcia so študentmi.
Momentálne hrá prím koronavírus, ale venujete sa aj iným témam?
Okrem nových aktivít okolo koronavírusu finalizujeme veľkú päťročnú štúdiu HOSPITAL-ENVIRO-REZ, v ktorej sme ako prvý na Slovensku komplexne zmonitorovali výskyt rezistencie na antibiotiká u environmentálnych izolátov batérií. Pripravujeme vedecké články a monografiu v rámci zistení a výsledkov práve tejto štúdie. Srdcová je pre nás spolupráca s Fakultnou nemocnicou, kde sme cez činnosť oddelenia nemocničnej hygieny a epidemiológie zapojení aj do rutinnej praxe nemocničných hygienikov a čerpáme odtiaľ veľa nápadov na aplikovaný výskum. Aktuálne testujeme nové prírodné dezinfekčné látky na princípe esenciálnych olejov a analyzujeme rôzne možnosti dezinfekcie sifónov, ktoré sú významným zdrojom multirezistentných baktérií v nemocniciach.
Odporúčate sledovať prácu centra na webe či sociálnych sieťach? Čo sa tam návštevník môže dozvedieť?
Denne pridávame nové zaujímavé vedecké poznatky z našej oblasti záujmu, prípadne prelinkovania na naše články v médiách a našu činnosť. Snažíme sa podávať odborné vyjadrenia k rôznym témam, ktorým rozumieme a ktoré trápia spoločnosť. Najmä sa však chceme priblížiť našim študentom, aby sa začali viacej zaujímať o vedu a aby sme si zabezpečili nasledovníkov.
Každý vstup do zdravotníckeho zariadenia predstavuje riziko. Treba dodržiavať pravidlá
Popri akademickej práci pracujete ako nemocničný epidemiológ Oddelenia nemocničnej hygieny a epidemiológie Fakultnej nemocnice Trnava. Čo je vašou náplňou práce?
Náplňou práce je najmä preventívna a intervenčná hygienicko-epidemiologická činnosť. Spolu s kolegyňami monitorujeme činnosť v nemocnici, prinášame návrhy opatrení a argumenty pre rozhodovaciu činnosť manažmentu nemocnice. Srdcom našej práce je koordinácia programu prevencie nozokomiálnych nákaz a šírenia antibiotickej rezistencie. Taktiež dohliadame na prevenciu profesionálnych ochorení zdravotníckych pracovníkov. Pracuje pod nami aj nemocničná hygienická služba zabezpečujúca upratovanie v nemocnici. Je to náročná, veľmi komplexná a tímová práca. Som veľmi hrdá na toto oddelenie, pretože som ho založila a vybudovala z absolútnej nuly. Keď som v roku 2013 vďaka profesorke Strehárovej v nemocnici začala pracovať, nikdy by som neverila tomu, že sa raz toto podarí.
Na oddelení pracujú len absolventi našej fakulty, ktorí mi všetci prešli rukami, buď ako diplomanti alebo doktorandi a teraz sú mojimi skvelými spolupracovníkmi. Tých čo sme už nemohli zamestnať, sme prenechali iným nemocniciam. Teší ma, že sa dobre uplatnili a aj v týchto ťažkých časoch boli oporou pre svoje nemocnice. Teší ma aj to, že nás postupne akceptovali primári a vedúce sestry nemocnice ako svojich kolegov. Dúfam, že v nás majú oporu a sme im nápomocní, lebo sa o to zo všetkých síl snažíme.
Nikdy som oddelenie neviedla činnosťou kontrolnou, ale skôr spolupracujúcou. Snažíme sa aktívne hľadať slabé stránky v rámci prevencie infekcií, ale zároveň aj ponúkať riešenia a nastaviť ich tak, aby prácu zdravotníkom zefektívnili a chránili pacienta. Cieľ máme všetci rovnaký, poskytovať kvalitnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť našim pacientom.
Ako si môžu pacienti „otestovať“ hygienu nemocníc, aby si z pobytu v takomto zariadení nedoniesli domov nič infekčné?
prvom rade treba akceptovať pravidlá správania sa v zdravotníckom zariadení. Každý vstup a pobyt v ňom prestavuje riziko. Nemocnica je vlastne hotel pre chorých ľudí, ktorý ponúka rôzne služby, z ktorých mnohé sú rizikové. Samozrejme, môžete vizuálne skontrolovať čistotu, tu vás však sklamem, pretože to, čo je vizuálne čisté, neznamená, že je aj bez mikroorganizmov.
Čo však skutočne zaberá je sledovať, či zdravotníci dodržiavajú päť momentov hygieny rúk. Takéto pozorovanie a upozorňovanie zdravotníka som videla vo Švajčiarsku. Dokonca mali na to všade plagáty, ktoré na to nabádali. Upozorňovali na to, aby si pacient všímal, či použijú alkoholovú dezinfekciu na ruky pred kontaktom s pacientom, po kontakte s pacientom, po kontakte s bezprostredným okolím pacienta, po expozícii rizikovým telesným tekutinám a pred aseptickým výkonom (napr. odber krvi alebo zavedenie katétra).
V každom tomto momente je veľká pravdepodobnosť, že sa od pacienta k pacientovi, alebo z prostredia na pacienta prenesie rukami nejaký mikroorganizmus, ktorý pre neho môže predstavovať riziko. Dodržiavanie hygieny rúk formou aplikácie alkoholového dezinfekčného roztoku alebo umytia rúk v týchto piatich momentoch je jednoduché pravidlo, ktoré môže ročne zachraňovať milióny životov pacientov a šetriť milióny zbytočne vynaložených finančných prostriedkov na liečbu.
Verím, že viac študentov objaví krásu epidemiológie
Pokiaľ by niekto mal záujem študovať infektológiu či epidemiológiu, môže aj na Trnavskej univerzite?
U nás na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práci Trnavskej univerzity môže študovať verejné zdravotníctvo, ošetrovateľstvo a laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve. To sú odbory, v ktorých je ako predmet zaradená aj infektológia aj epidemiológia. Inak sú to špecializačné medicínske štúdiá po absolvovaní odboru všeobecné lekárstvo na lekárskych fakultách. Našou víziou na fakulte je v budúcnosti akreditovať špecializačné štúdium pre verejných zdravotníkov v rámci infekčnej epidemiológie. Aj táto pandémia nám ukázala, že toto štúdium bude veľmi prínosné pre prípravu verejných zdravotníkov pre prax.
Veľa sa diskutuje o tom, či a ako sa náš svet zmení „po korone“. Nedá sa mi to nespýtať aj vás – očakávate nejaké zmeny, či už v zdravotníctve, epidemiológii alebo napríklad politike či ľudských hodnotách?
Zmeny sa dejú už teraz a kým nebude vakcína, určite sa veľa vecí zmeniť bude musieť. Minimálne v oblasti cestovania už nebude taká voľnosť, na akú sme boli zvyknutí. Všetko však záleží od toho, či tu vírus s nami zotrvá, alebo sa stratí ako jeho predchodcovia. V každom prípade si myslím, že zo všetkého, čo sa nám v živote stane, by sme si mali vziať niečo pozitívne vo forme ponaučenia. Zdravotníkov táto pandémia naučila dodržiavať pravidlá a správať sa zodpovednejšie k pacientovi, ale aj k ochrane svojho zdravia.
Pevne dúfam, že si snáď používanie ochranných pracovných prostriedkov a dezinfekcie udrží medzi zdravotníkmi rovnakú obľubu aj po pandémii a začneme úspešne bojovať aj s rezistentnými mikroorganizmami a nemocničnými nákazami.
Taktiež pevne verím v to, že snáď viac študentov objaví krásu epidemiológie, mikrobiólógie, infektológie, verejného zdravotníctva, prípadne preventívneho lekárstva a vydá sa vo svojom štúdiu týmto smerom.
Manažmenty zdravotníckych zariadení snáď viac pochopia to, že do prevencie infekcií treba investovať a vždy sa to vráti niekoľkonásobne. No a snáď aj predstavitelia štátu po tejto pandémii uznajú, že Regionálne úrady verejného zdravotníctva nie sú len také všedné úrady, že prevencia je vždy viac ako liečba a treba ich posilniť.
Tiež dúfam, že sa už prestane medzi bežnými ľuďmi spochybňovať očkovanie a jeho význam pre populáciu. Takéto rozmary nás môžu viesť k ďalším pandémiám. No a ľudské hodnoty, tie si musíme nastaviť každý sám v sebe a zamyslieť sa nad tým čo je skutočne dôležité. Obávam sa, že toto sa v plnej miere neudeje, ak bude mať mnoho ľudí existenčné problémy.
Prednedávnom sa v médiách objavil list talianskeho pacienta, ktorý ako 85-ročný zomrel na COVID-19. Napísal: „To, čo najviac zabíja, nie je koronavírus, ale niečo oveľa vážnejšie – absencia čo i len najmenšej úcty k druhému. Toto si, bohužiaľ, nikto neuvedomuje.“ Ako podľa vás vrátiť úctu a dôstojnosť do zdravotníctva?
Tak, že vychováme generáciu ľudí, ktorí si budú vážiť prácu ľudí pracujúcich v zdravotníctve a ich hodnoty a vnútorné presvedčenie ich bude motivovať ísť do zdravotníctva pracovať. Toto je aj úloha našej fakulty a my ju berieme veľmi zodpovedne. Potrebujeme však aj z druhej strany brehu rieky vidieť, že naša snaha nie je zbytočná a je záujem. Táto pandémia v plnej miere ukázala, ktoré pracovné profesie sú pre život veľmi dôležité. Na takmer všetky, okrem všeobecného lekárstva, ponúkame na fakulte kvalitný študijný program.
foto: archív J. Brňovej, TU/Barbora Likavská