SK
EN
Vymierajú žiadané odbory [SME]
Neuspokojený hlad po odborníkoch je závažným spoločenským problémom. No vysoké školy nie sú primárnymi zdrojom tohto problému.
Čas rozpočtov 2015. Veda krátená, vysoké školy na rovnakej
úrovni. Po katastrofálnom začiatku tohto roka je to ešte relatívne
dobré. Ale stačí sledovať len celkové čísla? Zamestnávatelia sa často
sťažujú, že školy produkujú nezamestnaných. Ktoré školy majú na mysli?
Podľa štatistík je totiž miera nezamestnanosti absolventov vysokých škôl
podstatne nižšia ako celková miera nezamestnanosti. Vysokoškoláci sú na
tom v porovnaní so stredoškolákmi aj platovo lepšie. Až o stovky eur
mesačne. Takže študovať sa zjavne oplatí. Faktom však je, že priemyslu
chýbajú mladí ľudia pripravení v konkrétnych odboroch. Na trhu je
skutočne nedostatok strojných inžinierov – konštruktérov, chemických
technológov, vodohospodárov či informatikov. Pritom absolventov
viacerých iných odborov je prebytok. Je to zjavný vnútorný rozpor trhu
práce. To sú diametrálne odlišné pomery ponuky a dopytu medzi odbormi.
Môžu za to vysoké školy? Môže škola vzdelávať študenta, ktorého nemá?
Pochopiteľne, že nie. Preto sa vysoké školy predháňajú v ponuke štúdia v
širokej škále odborov. Aj tých, ktoré chce priemysel či spoločenská
prax, aj tých, ktoré chcú len študenti. Trh s vysokoškolským vzdelávaním
na Slovensku je silne liberalizovaný už dvadsaťpäť rokov. Každý
maturant môže študovať, čo len chce. Vysoké školy isto nerobia chybu,
keď ponúkajú vzdelanie, o ktoré je záujem.
Nesúlad dvoch trhov
Problém je v nesúlade dvoch trhov: trhu
pomaturitného vzdelávania a trhu práce absolventov. Mnohé pracoviská
vysokých škôl tak práve v odboroch žiadaných praxou pomaly vymierajú.
Bude to už pätnásť rokov, čo sú verejné vysoké školy financované zo
štátneho rozpočtu výkonovo. „Metodiku rozpisu dotácie“ vysokým školám
každoročne predkladá minister školstva. Každý rok sú v nej mierne zmeny.
Štát dnes takto platí univerzity napoly od počtu študentov a
absolventov, napoly od počtu napísaných a vydaných kníh, vedeckých
článkov a od projektovej úspešnosti. Vo výpočte sa nijako relevantne
nezohľadňujú potreby trhu práce podľa jednotlivých odborov. Popravde:
pokusy zahrnúť uplatnenie absolventov do financovania škôl tu už boli.
Miera nezamestnanosti absolventov je v metodike aj dnes, ale jej vplyv
na množstvo peňazí pre školu je zanedbateľný. Je to dôsledok ústupu
argumentáciám, že rôzne regióny majú rôznu nezamestnanosť.
Zohľadniť plat
Podstatne výhodnejšie by bolo odvíjať
hodnotenie miery hospodárskej a spoločenskej naliehavosti konkrétnych
odborov od výšky nástupných platov absolventov. Výška platov totiž v
sebe nesie priamo informáciu o trhovej hodnote vzdelania absolventov v
príslušnom odbore. Ak je po nich veľký dopyt, treba rozširovať aj ponuku
tohto vzdelávania, zvyšovať kapacitu a tým aj dotáciu. Ak je
absolventov prebytok a na trhu o nich nie je záujem, potom by aj dotácia
na vzdelávanie v týchto odboroch mala klesať. Neuspokojený hlad
priemyslu a spoločenskej praxe po odborníkoch je závažným spoločenským
problémom. Vysoké školy nie sú primárnym zdrojom tohto problému. Tie
pragmaticky napĺňajú svoje poslanie a vykonávajú činnosti, za ktoré sú
platené. Ak je vydávanie knihy výhodnejšie ako vzdelávanie celej
skupinky študentov po celý rok, tak píšu knihy. Otázkou zostáva, či
naozaj štát musí stimulovať písanie a vydávanie toľkých kníh a či nie je
hodno radšej podporiť kvalitné vzdelávanie. Situácia je naliehavá a
kritická. Ak sa urýchlene nezmení prístup k rozpisu financií na
jednotlivé školy, podviažu sa vzdelávacie kapacity v odboroch, ktoré
prax najviac potrebuje, a viaceré vzdelávacie pracoviská v
najžiadanejších odboroch „vymrú“.
Robert Redhammer Autor je rektorom STU
Štát dnes takto platí univerzity napoly od počtu študentov a
absolventov, napoly od počtu napísaných a vydaných kníh, vedeckých
článkov a od projektovej úspešnosti.
Zdroj: http://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/vymieraju-ziadane-odbory-sme.html?page_id=8522