Všetky rieky Slovenska sú potencionálnym archeologickým náleziskom

Stredoeurópske rieky sú špecifické svojou veľkou rýchlosťou a malou viditeľnosťou. Toto konštatovanie by sme čakali skôr od hydrológa než od archeológa. Tvrdí to však Miroslava Daňová z Katedry klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorá sa venuje archeologickému výskumu pod vodou.

Okrem „metličky“, s ktorou si predstavíme archeológa, ako očisťuje nové nálezy, patrí do jej nevyhnutnej výbavy aj potápačský výstroj. Spolu s kolegami z iných inštitúcií Miroslava Daňová skúma zvyšky rímskeho prístavu pri Komárne a vyvíja metodiku, ktorá umožňuje rýchlo dokumentovať štruktúry, ktoré sa vo vode nájdu. Takýto nástroj sa potom môže použiť vo vedeckom potápaní kdekoľvek vo svete.

Pri Iži bol rímsky prístav aj pontónový most
V médiách prebehla informácia, že pomocou sonarov hľadáte v Iži pri Komárne zvyšky rímskeho prístavu. Ako vieme, že sa tam takýto prístav nachádza?

Jedinečná poloha kastela na ľavom (severnom) brehu Dunaja bola taktickým riešením rímskej armády. Tábor bol vysunutý za Dunaj, aby kontroloval územie nepriateľa, ale všetky komodity museli privážať. V oblasti sa navyše nevyskytuje dostatok kameňa, preto aj materiál na stavbu (asi 10 000 kubických metrov kameňa, pálené škridle, vápno, ...) privážali z druhej strany Dunaja, z légiového tábora Brigetio (dnes Szőny, Maďarsko). Ďalšou kapitolou bolo bežné zásobovanie, pretože okrem vojakov boli v tábore aj ich kone. Z tohto dôvodu predpokladáme prítomnosť prístavu a počas mimoriadnych udalostí (markomanské vojny) aj dočasný pontónový most medzi Brigetiom a kastelom pri Iži.

Podarilo sa vám už niečo objaviť?

Počas historicky prvého systematického prieskumu koryta Dunaja sme vďaka sonaru vytypovali niekoľko anomálií, ktoré by s prístavom alebo inými aktivitami v tejto oblasti mohli súvisieť. Vizuálny prieskum potápačov potom preveril tri miesta, kde sme objavili poškodenú drevenú konštrukciu. Viac sa dozvieme po dendrochronologickej analýze. Akciu sme zorganizovali v spolupráci s Archeologickým ústavom (AÚ) SAV  a za významnej podpory Ústavu hydrológie SAV, Policajného zboru SR, potápačov-dobrovoľníkov z AKITO diving a študentov Trnavskej univerzity.

Cisár dostal mŕtvicu, Rimania opustili strategické miesta
Vieme, prečo rímsky prístav v Iži zanikol?

Prístav určite jestvoval počas mierových rozhovorov medzi cisárom Valentiniánom a germánskymi vyslancami v roku 375 v protiľahlom Brigetiu. Cisár však počas rozhovorov od rozčúlenia utrpel mŕtvicu a po jeho smrti sa Rimania rozhodli opustiť niektoré strategické miesta na hranici. To bol zrejme aj osud kastela v Iži, kde máme posledný rímsky vplyv doložený práve nálezmi zo 4. storočia.

Aký význam pre dnešok má skúmať pozostatky rímskeho prístavu a plavidiel?

Rekonštrukciou minulosti získavame informácie nielen o tom, kto a ako žil v našej časti Európy, ale môžeme prispieť k objasneniu otázok týkajúcich sa spracovania a funkčnosti niektorých materiálov, alebo vojenskej taktiky. Napríklad tajomstvo odolnosti rímskeho betónu bolo až donedávna neznáme. Chemické analýzy nakoniec odhalili, že dokáže v morskej vode vydržať tisícročia vďaka sopečnému prachu z oblasti Puteoli, ktorý do neho pridávali v celej Rímskej ríši. V rámci dejín Slovenska zatiaľ nevieme napríklad uspokojivo zodpovedať, akú úlohu zohrali plavidlá Rimanov počas markomanských vojen. Určite pomáhali logisticky zabezpečovať tisíce vojakov, ktorí na našom území zimovali. Ale ako a koľko desiatok kilometrov dokázali plávať proti prúdu Hrona, Žitavy či Váhu, zatiaľ nevieme.

Spoznávame život nielen na vode, ale aj v jej blízkosti
Môže riečne dno Dunaja, prípadne aj iných riek na území Slovenska, skrývať možno ďalšie archeologické nálezy?

Všetky rieky Slovenska sú potencionálnym archeologickým náleziskom, pretože sa v nich nachádzajú doklady o živote ľudí nielen na vode, ale aj v jej tesnej blízkosti. Spolu s Archeologickým ústavom SAV sa spoločne venujeme problematike u nás v rámci grantu VEGA 2/0146/18 (Brody, mosty, diaľkové cesty. Dávnoveké komunikácie a sídla na Považí a Ponitrí s využitím archeológie pod vodou. Pilotný projekt) a aktuálne sa sústredíme na oblasť Serede a Hlohovca.

Zaujímavosťou je, že hľadanie prebieha pod vodou v Dunaji. Stávajú sa z archeológov aj potápači?

Áno, pomaly toto „hobby“ propagujeme aj v archeologickej komunite. Potápačské skúšky som si robila ešte počas štúdia na univerzite a som rada, že sa mi podarilo spojiť profesijné zameranie so záľubou. Niektorí naši študenti využili počas stáže ERASMUS+ na Univerzite v Zadare aj možnosť naučiť sa potápať, preto môžem s radosťou konštatovať, že niektorí naši absolventi sú nielen archeológmi, ale aj potápačmi. S kolegyňou Klaudiou Daňovou z AÚ SAV sme vytvorili zohratý tím nielen na súši, ale aj pod vodou a postupne sa k nám pridávajú ďalší archeológovia. Základy archeologického výskumu pod vodou sme sa učili v mori, na workshopoch a výskumoch Ireny Radić Rossi (Univerzita v Zadare).

Nová metodika pre vedecké potápanie
Je vôbec možné pod vodou niečo nájsť? Predstavme si sedimenty, ktoré rieka donáša, prúd môže nálezy odniesť ďalej, ...

Stredoeurópske rieky sú špecifické svojou veľkou rýchlosťou a malou viditeľnosťou. Myslím si, že výskum v takomto prostredí môže byť efektívny a úspešný len s interdisciplinárnym tímom, ktorý dokáže nájsť vhodnú metodiku. Keď sa potápač dostane do vody, musí už vedieť, čo hľadá aj kde sa to približne nachádza. Dokumentácia v zníženej viditeľnosti (prúd a limitované množstvo vzduchu) je veľkou výzvou, ale vďaka moderným technológiám, najmä fotogrametrii, vieme štruktúry vo vode dokumentovať pomerne rýchlo. Vďaka spolupráci s AÚ SAV a potápačskými inštruktormi ERDI vytvárame metodiku, ktorá by mohla byť použiteľná pre podobné podmienky vo vedeckom potápaní kdekoľvek na svete.

Vlani sa prvýkrát uskutočnila Škola archeológie pod vodou na Seneckých jazerách. Plánujete ju zopakovať?

Uvažovali sme o ďalšom ročníku na jeseň 2020 na Slovensku alebo v Chorvátsku. Epidemiologická situácia nás však presmerovala na iné aktivity na Dunaji a Váhu, ktoré realizujeme počas leta. Uvidíme, aký bude vývoj budúci rok. O Školu archeológie pod vodou bol záujem nielen medzi archeológmi, ale aj potápačmi, preto je ďalší ročník otázkou len času.

Archeológia je pre zvedavých
Pripravujete aj nový predmet digital humanities v historických vedách a archeológii. Čo má byť jeho obsahom?

Tento interdisciplinárny predmet pripravujeme s katedrou histórie na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity a mal by študentom humanitných vied pomôcť zorientovať sa vo svete digitálnych technológií. Jeho súčasťou bude napríklad predstavenie virtuálnej reality, práca s GIS alebo 3D fotogrametriou.

Pre koho je vhodné či odporúčané štúdium archeológie?

Archeológia je pre zvedavých. Spoznaním historických súvislostí lepšie rozumieme krajine, v ktorej žijeme a dokážeme inak vnímať aj súčasné dianie v spoločnosti. S týmto zameraním máme navyše šancu objavovať nové informácie o našej civilizácii, môžeme sa aj aktívne podieľať na ich rekonštrukcii a prezentácii. Archeológ je väčšinu roka v teréne, ale nemusí to byť jediný spôsob realizácie. Sú archeológovia zameraní na IT, digitálne rekonštrukcie alebo potápajúci. Stačí sa rozhodnúť.

Ako sa dá s archeológiou uplatniť? Prípadne sa dá uplatniť aj mimo odboru?

Priestor na uplatnenie je pomerne veľký. Do úvahy prichádzajú štátne inštitúcie (múzeá, pamiatkové úrady, vedecké inštitúcie), súkromné archeologické spoločnosti alebo neziskové organizácie venujúce sa záchrane kultúrneho dedičstva. Na našej katedre využívajú študenti aktívne cudzie jazyky, dostávajú často spätnú väzbu napríklad na svoje prezentačné zručnosti a aj aktívne publikujú. Vďaka tomu získavajú zručnosti, ktoré im pomôžu uplatniť nielen na Slovensku a aj mimo odboru, ak sa pre to rozhodnú.   

foto: archív M. Daňovej

Zdroj: https://www.truni.sk/news/vsetky-rieky-slovenska-su-potencionalnym-archeologickym-naleziskom

Fotogaléria k článku: