SK
EN
Vedkyne búrajú zaužívané postoje a zvyklosti
„Každý, kto má záujem, nadšenie a potenciál skúmať a hľadať odpovede na zložité otázky, môže byť pre vedu prínosom,“ vraví Hana Šmitala Mizerová z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Viaceré výskumy tiež potvrdzujú, že zmiešané tímy prinášajú kvalitnejšie vedecké štúdie. Napriek týmto faktom bolo väčšinu histórie polovici populácie upierané naplno rozvinúť svoj potenciál. A čiastočne je tomu tak aj dnes. Aj preto si od roku 2016 pripomíname 11. februára Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede. Aby sme poukázali na ich významnosť vo výskume, rozhodli sme sa opýtať niekoľkých pracovníčok UK, prečo sú ženy vo vede podstatné. Viac nám už o tejto téme povedali vedkyne z Univerzity Komenského.
Hana Šmitala Mizerová – vedkyňa, Katedra matematickej analýzy a numerickej matematiky, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK
Vo vede nie je dôležité, kto a čo objavil, ale objav samotný. Je všeobecne známe, že mužský a ženský pohľad na vec sa odlišujú, no zároveň sa aj dopĺňajú a v ideálnom prípade ich spolupráca prináša zaujímavé výsledky. Matematika si vyžaduje trpezlivosť, odhodlanie, zmysel pre detail, ale aj intuíciu a kreativitu. Avšak nezáleží na tom, či týmito vlastnosťami obohatí pracovný kolektív muž alebo žena. Každý, kto má záujem, nadšenie a potenciál skúmať a hľadať odpovede na zložité otázky, môže byť pre vedu prínosom.
Dominika Nádaská – viceprezidentka Slovenského spolku študentov farmácie, Farmaceutická fakulta UK
Ženy majú vo vedeckých disciplínach kľúčové postavenie – vnímajú nastolené otázky a problémy inou optikou ako ich mužskí kolegovia a prinášajú originálne návrhy, ktoré sú založené na unikátnych perspektívach a prístupoch. Kombinované vedecké tímy mužov a žien sú flexibilnejšie, formulujú a implementujú do každodenného (nielen vedeckého) života inovatívne a najmä efektívne riešenia, ktoré významne dynamizujú vývoj spoločnosti. Teším sa, že žijem a študujem v období, v ktorom majú ženy s vášňou pre vedecké bádanie možnosť zvoliť si vedeckú dráhu a ich počet v rôznych vedeckých oblastiach každoročne stúpa.
Katarína Mikušová – biochemička, Katedra biochémie, Prírodovedecká fakulta UK
Myslím, že dôvody, prečo sa venovať vede, sú rovnaké pre všetkých – je to najmä vnútorná potreba hľadať odpovede na otázky, ktoré sú pre tieto osoby (a ideálne aj pre spoločnosť) zaujímavé a dôležité – až tak, že im „nedajú spať“. Vtedy vedia robiť vedu so zanietením, ktoré je jedným z predpokladov, aby táto práca prinášala potešenie (a pri troche šťastia aj úžitok). Rôzni ľudia majú na veci rôzne pohľady, a preto je fajn, keď je spektrum ľudí zapojených do riešenia vedeckých otázok pestré.
Tatiana Betáková – virologička, Katedra mikrobiológie a virológie, Prírodovedecká fakulta UK
Je veľmi smutné, že v 21. storočí je veda stále viac doménou mužov a my ženy musíme stále dokazovať, že máme mozog a nie sme o nič horšie ako muži. Prečo nikto nepoloží otázku: „Prečo je dôležité, aby sa vede venovali aj muži?“ Keď som pracovala v 90. rokoch v Londýne, jeden profesor z Oxfordu ma vtedy uisťoval, že ženy do vedy nepatria, pretože sme boli, citujem: „stvorené na potešenie muža a patríme iba do spálne a do kuchyne“. V súčasnosti majú ženy stále horšie podmienky vo vede, dostávajú za tú istú prácu nižšiu výplatu ako muži. I napriek tomu, že získali rovnako financované projekty. Ďalej majú vedkyne od inštitúcií o polovicu menšie laboratória a pracovne, o jednu tretinu menšie skladovacie priestory, sú menej citované, ich články podliehajú prísnejším recenzným konaniam, sú častejšie zamietané a podobne (Microbiology and Molecular Biology Review, 83(3), 2019; Science, 379(6227), 2023). V minulosti stáli ženy za nositeľmi Nobelových cien. Mileva Einstein-Maric riešila matematické výpočty pre Alberta Einsteina; na základe obrázkov DNA, ktoré spravila Rosalinda Elsie Franklinová pomocou rtg-kryštalografie mohli James Watson a Francis Crick vypracovať model DNA a určite by sme mohli vo vymenovávaní pokračovať. Od roku 1901 získali ženy 61 Nobelových cien (Maria Curieová-Skłodowská získala Nobelovu cenu dvakrát) vo všetkých vedných odboroch. Verím, že spejeme k dobe, keď všetci budú mať rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti a budú hodnotení iba podľa svojich objavov.
Sofia Karina Trommlerová – výskumníčka, Katedra ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja, Prírodovedecká fakulta UK
Ženy a muži majú iné životné skúsenosti a čiastočne aj iné potreby či záujmy. Ak by sa vede venovali len muži, určité témy by neboli preskúmané do potrebnej hĺbky (to platí mimochodom aj naopak, ak by sa vede venovali len ženy). V oblasti ekonómie vidieť za posledných 20 rokov veľký rozmach ekonómie rodiny a tiež ekonómie rodových rozdielov. Na týchto témach pracujú z väčšej časti ženy, lebo ony majú tieto oblasti najviac zažité a preto vedia, čo treba ešte preskúmať a lepšie pochopiť. Ďalší dôvod, prečo sú ženy pre vedu dôležité, je ten, že zmiešané tímy prinášajú kvalitnejšie vedecké štúdie. K tomuto poznatku dospela štúdia publikovaná v prestížnom Zborníku Národnej akadémie vied Spojených štátov amerických (PNAS).
Diana Rusňáková – molekulárna biologička, Katedra molekulárnej biológie, Prírodovedecká fakulta UK
Myslím, že najdôležitejšie je, aby sa vede venovali ľudia, pre ktorých to nie je len zamestnanie, ale životné poslanie. Bez ohľadu na pohlavie. Keďže veda je náročný odbor, pohltí človeka takmer celého. Vyžaduje veľa času a energie. Nevnímam, že ide o mužský svet, do ktorého žena nepatrí, práve naopak. Cítim, že vo vede sú ženy rešpektované a rovné mužským kolegom. Nedá sa paušalizovať, v čom sú muži iní od žien, myslím, že v tomto smere veľmi záleží na individualite daného človeka. Osobne však vnímam veľmi pozitívne mužsko-ženské kolektívy s rozdielnymi pohľadmi na danú problematiku.
Helena Kanďárová – toxikologička, Ústav experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV
Potrebujeme ich presne pre to isté, ako mužov na školách, v škôlkach, v nemocniciach na pozíciách ošetrovateľov, ale aj upratovačov a kuchárov na školách. Ženy prinášajú totiž na pracovisko iné, komplementárne zručnosti, iný uhol pohľadu na problémy, vyvažujú určité typy dominantných energií a búrajú zaužívané postoje a zvyklosti. Osobne si myslím, že žien vo vede nemusí byť toľko, čo mužov, pretože nás ženy často lákajú nejako prirodzene iné smery, ale keď raz žena chce robiť vedu a chce sa jej venovať na špičkovej úrovni, napríklad na vysokej riadiacej alebo akademickej pozícii, nemala by sa boriť s prežitými stereotypmi že ženy do vedy nepatria (obzvlášť čo sa týka technických a prírodovedných smerov). Ešte keď som bola študentkou, niečo podobné hovorieval jeden starší pán profesor. Keďže sme však boli čisto dievčenská trieda, odvážila som sa podotknúť, že koho by pán profesor potom učil? Buďme hrdé, že sme, kto sme, že vieme, čo vieme a nebojme sa ozvať, keď treba.
Radka Rosenbergová