SK
EN
Universitas Tyrnaviensis: jedinečný architektonický komplex vzdelávacieho charakteru
Budovy historickej Universitas Tyrnaviensis môžete pri jej 385. výročí založenia spoznať vďaka PhDr. Henriete Žažovej, PhD. z Ústavu dejín Trnavskej univerzity v Trnave spolu s fotografiami Mgr. Barbory Likavskej. Obrázky sa po kliknutí zväčšia.
Univerzitný areál s Kostolom sv. Jána Krstiteľa na Univerzitnom námestí
Na mieste stredovekého dominikánskeho kláštora po založení jezuitského kolégia v roku 1615 a univerzity o dve dekády neskôr postupne v 17. – 18. storočí vyrástol súbor univerzitných budov, na Slovensku jedinečný architektonický komplex vzdelávacieho charakteru. Okrem filozofickej a teologickej fakulty tu bolo umiestnené aj gymnázium a prípravné triedy. Jednotlivé krídla stavby mali aj svoje pomenovania podľa národností študentov, ktorí univerzitu navštevovali: severné krídlo sa nazývalo sedmohradským, východné uhorským a stredné krídlo chorvátskym. Najvyššou stavbou bolo už zaniknuté observatórium s výškou viac ako 42 m. Za západným krídlom, v ktorom boli učebne, malé a veľké auditórium, bola pristavaná tlačiareň, ktorá rovnako ako univerzitná lekáreň slúžila širokej verejnosti. V súčasnosti tu sídli Vojenský archív – centrálna registratúra.
Budova lekárskej fakulty na Univerzitnom námestí
Po otvorení lekárskej fakulty v roku 1770 začala výstavba prísne účelovej budovy podľa projektu kráľovského architekta Franza Antona Hillebrandta, ktorý riadil aj prestavbu Bratislavského hradu či kaštieľa v Holiči. Dokončená bola v roku 1772 a okrem učební a prednáškových sál tu boli situované aj pitevňa a laboratóriá. Na jej severozápadnom nároží sa nachádza socha v strednej Európe veľmi obľúbeného svätca sv. Jána Nepomuckého, kňaza, mučeníka, patróna Čiech, pltníkov, mlynárov, ochrancu pred potopou a povodňami či chorobami jazyka. Univerzitným námestím pôvodne pretekal potok Trnávka a socha tohto svätca stála najprv pri moste, kam sa najčastejšie umiestňovali sochy tohto patróna vôd. Po adaptácii pre potreby Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity slúži budova od roku 2002 opäť účelom medicínskeho vzdelávania.
Budova arcibiskupského paláca na Námestí sv. Mikuláša
Arcibiskupský palác dal vybudovať v roku 1562 ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh. Rezidenciou ostrihomských arcibiskupov bol až do roku 1820 a nachádza sa v ňom Kaplnka sv. Jána Krstiteľa. V roku 1615 dal pristavať bočné krídlo archívu a kapitulskej knižnice s tlačiarňou arcibiskup Ferdinand Forgáč. Po založení právnickej fakulty v roku 1677, keď výuku svetského práva viedli svetskí kňazi – členovia Ostrihomskej kapituly, v budove knižnice prebiehala výučba rímskeho a domáceho práva. Prednášky z kánonického práva sa uskutočňovali v budove univerzity na Univerzitnom námestí a viedli ich rehoľníci – členovia trnavského kolégia Spoločnosti Ježišovej. Objekt v súčasnosti vlastní Trnavská arcidiecéza.
Budova Burzy sv. Vojtecha, tzv. Adalbertinum, na ulici Jána Hollého
Objekt je nazvaný na počesť patróna Ostrihomskej arcidiecézy – sv. Vojtecha (lat. Adalbertus). Nad vstupným portálom je umiestnená socha tohto svätca. Tzv. burzu na ubytovanie pre chudobných študentov zriadil zakladateľ univerzity, ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň. V roku 1619 zakúpil pre jej potreby nárožný dom na Pekárskej ulici. Dom získal od mesta s podmienkou, že sa tu nebude predávať víno. Ak by k tomu predsa len došlo, malo byť zabavené pre mestský špitál. O chudobných študentov sa starali jezuiti a až v roku 1663 sa presťahovali do objektov na ulici Jána Hollého. Od roku 2017 je vlastníkom budovy Trnavská univerzita, ktorá v súčasnosti priestory rekonštruuje na účely moderného vysokoškolského vzdelávania.
Budova generálneho seminára, resp. seminára červených klerikov na ulici Jána Hollého
Na celouhorskej synode biskupov v Trnave v roku 1648 bolo prijaté nariadenie o vzniku nového seminára, ktorý mal vychovávať kňazov pre potreby celého Uhorského kráľovstva, teda pre všetky uhorské diecézy. Z tohto dôvodu sa nazýval generálnym seminárom. Správu seminára mali na starosti jezuiti, ale výchova klerikov sa riadila podľa vzoru Nemecko-uhorského kolégia – seminára v Ríme. Chovanci rímskeho aj trnavského seminára nosili červenú reverendu, preto sa budova nazýva aj seminárom červených klerikov (Collegium rubrorum). Jeho zakladateľom bol ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai, spoluzakladateľ právnickej fakulty historickej Trnavskej univerzity, ktorého erb zdobí portál. Dnes po obnove slúži budova arcibiskupskému Gymnáziu biskupa Pavla Jantauscha a Strednej odbornej škole pedagogickej bl. Laury. Obe sú zriadené Trnavským arcibiskupstvom.
Budova mariánskeho seminára, tzv. Marianum, na ulici Jána Hollého
Seminár k úcte Blahoslavenej Panny Márie nazývaný Marianum založil ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni v roku 1678. Výchovný ústav pre kňazov mal byť pomenovaný na počesť zakladateľa (Seminarium Mariano-Szelepcsenyianum). Seminár bol pôvodne umiestnený v istom dome na konci Hviezdoslavovej ulice a zverený do správy Spoločnosti Ježišovej. Do majetku seminára patrila aj istá záhrada s rybníkom na predmestí bez presnej lokalizácie. Na ulicu Jána Hollého sa seminár sťahoval až po kúpe objektov na mestských parcelách medzi generálnym seminárom a šľachtickým konviktom v roku 1687. Budova v súčasnosti patrí Trnavskej arcidiecéze, ktorá ju zrekonštruovala a využíva na kultúrne podujatia. Portál je doplnený sochou Panny Márie a erbom zakladateľa – ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho.
Budova šľachtického konviktu na ulici Jána Hollého
Poslednou stavbou na ulici Jána Hollého je budova bývalého šľachtického konviktu – najprestížnejšieho vzdelávacieho ústavu v Uhorsku vo svojej dobe. Internát na výchovu uhorských šľachticov bol pôvodne zriadený v istom dome na Kapitulskej ulici v roku 1619 ostrihomským arcibiskupom Petrom Pázmaňom. Až neskôr bol šľachtický konvikt presťahovaný do domu na začiatku ulice Jána Hollého. Tu bolo v rokoch 1561 – 1567 založené prvé kolégium Spoločnosti Ježišovej v Trnave, potom patril rodine Telegdiovcov, kým ho kaločský arcibiskup Ján Telegdi niekedy pred rokom 1630 nedaroval cirkvi. Kúpou susedného domu v roku 1668 bol konvikt rozšírený, ale v roku 1683 vyhorel a pomaly chátral. Na jeho mieste bola na príkaz kráľovnej Márie Terézie v rokoch 1747 – 1754 postavená súčasná reprezentatívna budova s oktogonálnou Kaplnkou sv. Kríža. V objekte po náročnej rekonštrukcii sídli Arcibiskupský úrad.
Budova seminára sv. Štefana, tzv. Stefaneum, na Halenárskej ulici
Seminár známy ako Stefaneum pre bohoslovcov Ostrihomskej diecézy založil už v roku 1566 ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh. Pôvodne ho zasvätil Panne Márii, preto sa niekedy označuje ako Mariano-Stephaneum. Seminár obnovil v roku 1630 kardinál Pázmaň, avšak zasvätil ho prvému uhorskému kráľovi, sv. Štefanovi. V roku 1663 bol seminár situovaný v istom dome na Kapitulskej ulici. Až na začiatku 18. storočia bol umiestnený do priestorov na Halenárskej ulici. Pôvodne tu stál dom Esterháziovcov a dom oltára sv. Alžbety. Budova patrí Trnavskej arcidiecéze, exteriér bol obnovený, ale interiér čaká na rekonštrukciu a stavba na vhodné využitie. Nad vstupným portálom je viacfigurálny reliéf, pričom na severnej strane je kľačiaci sv. Štefan s korunou a na južnej strane kľačiaci arcibiskup Peter Pázmaň – zakladateľ Trnavskej univerzity.
Pripravila: PhDr. Henrieta Žažová, PhD.
Fotografie: Mgr. Barbora Likavská
Fotogaléria k článku:
