SK
EN
Ukrajina vs. Slovensko – rozdiely v rečovej a spoločenskej etikete
Pre úspešnú komunikáciu medzi obyvateľmi Ukrajiny a domácim obyvateľstvom by sme mali navzájom spoznať rozdiely v našich kultúrach. V správaní, spoločenských zvykoch a tradíciách totiž existuje niekoľko rozdielov.
Jazyk
Ukrajinčina je jediný štátny a úradný jazyk v Ukrajine. Avšak z historických dôvodov väčšina obyvateľstva ovláda (a mnohí aj používajú) ruský jazyk. Kombinovanie týchto dvoch jazykov je medzi Ukrajincami bežné a dokonca má aj svoje pomenovanie v lingvistike – suržik.
V ukrajinčine existujú, podobne ako aj v slovenčine formy tykania aj vykania. S prechádzaním na tykanie sú Ukrajinci opatrnejší ako Slováci a zvyčajne si začnú tykať až po dlhšom čase, resp. nikdy. (Tykanie takmer nepripadá do úvahy v prípade, ak existuje medzi dvoma osobami väčší vekový rozdiel: profesorka univerzity v dôchodkovom veku a 35-ročný prednášajúci alebo subordinačný odstup: riaditeľ – podriadený.)
Správanie
V rečovej etikete Ukrajincov je prítomné otvorené vyjadrovanie pocitov, emócií, pochvál, vďačnosti. Ukrajinci si radi robia komplimenty, explicitne chvália na verejnosti svoje deti, súrodencov, partnerov, používajú deminutíva.
Medzi komunikačné témy, ktoré Ukrajinci akceptujú, patria politika, spoločenské a každodenné problémy, náboženstvo. O peniazoch, zdraví a osobných starostiach uprednostňujú komunikovať s rodinou a blízkymi priateľmi.
Ukrajinci nie sú zvyknutí usmievať sa „len tak“ – vonku na okoloidúceho, predavačku alebo pokladníka, úradníka. Neznamená to, že sa niečo stalo, nie je to jednoducho súčasťou ukrajinskej kultúry.
Pre Ukrajincov nie je zvykom zdraviť sa a lúčiť sa vo výťahu, pri pokladni v obchode, pri nástupe do hromadnej dopravy a pod. (Napríklad, keď vojde do výťahu Slovák alebo Slovenka, automaticky sa pozdravia so „spolujazdcami“, a keď z výťahu vystúpia, tak sa rozlúčia. V ukrajinskej kultúre je zvykom vojsť do výťahu a vystúpiť potichu, bez komentára a pod.)
Vítanie sa a zoznamovanie
Ukrajinci citlivejšie vnímajú narušenie ich intímnej zóny. Formálny bozk na obe líca pri zoznamovaní sa alebo stretnutí s málo známymi ľuďmi môže Ukrajincov prekvapiť. (Napríklad: Ukrajinci si dajú bozk na líce len v prípade, ak sa nachádzajú v blízkom príbuzenskom alebo kamarátskom vzťahu. Pričom si na líca zvyknú dať buď jeden bozk, alebo tri podľa starej kresťanskej tradície.)
Ukrajinky nie sú zvyknuté na podávanie rúk pri zoznamovaní sa. Podávaním rúk sa medzi sebou zdravia najmä ukrajinskí muži, ženy sa zvyknú zdraviť verbálne. (Napríklad: na Slovensku je bežné, keď na zoznamovacom stretnutí akéhokoľvek charakteru podá neznámy muž žene ruku a predstaví sa menom. Na Ukrajine sú ženy zvyknuté predstaviť sa menom ústne bez podania rúk, objatia, bozku a pod. Ruky si zvyknú podávať muži.)
Ukrajinci nie sú dochvíľni. Meškanie je frekventované, a preto ho nepovažujú ani za problém, ani za dôvod na odsudzovanie.
Postavenie ženy
V ukrajinskej kultúre hrá žena ako (budúca) matka a manželka významnú úlohu, a preto aj napriek deklarovanému patriarchátu je jej miesto v spoločenstve mimoriadne dôležité. Muži sa k ženám správajú úctivo a rešpektujú ich potreby. Myšlienka agresívneho feminizmu medzi Ukrajinkami nenašla veľkú podporu, a preto rozdelenie úloh medzi manželmi je v Ukrajine relatívne konzervatívne.
Stravovanie
Ukrajinci majú iné stravovacie návyky ako Slováci. Pri návštevách nie sú zvyknutí na trojchodové menu, ale na bohaté stolovanie. Na stole sa po celý čas návštevy, oslavy nachádza obrovské množstvo jedál: šalátov (prevažne majonézových), obložených chlebíkov, zaváranín, šunkovo-syrových nárezov, ako aj tzv. teplých chodov, keď sa podáva pečené mäso, ryba, hydina s prílohami. Počas stolovania sa zvykne až do konca spoločenskej udalosti ostať pri stole, popíjať alkohol, konzumovať spomenuté jedlá a ukončiť to čajom a kávou s dezertom a ovocím. (Napríklad: na Slovensku pri prijatí návštevy je zvykom podať trojchodové menu a presunúť sa do pohodlnejšej zóny – do kresiel, sedačky, k televízoru alebo hudbe. Ukrajinci sú zvyknutí vydržať pri bohato prestretom stole až do konca návštevy.)
Ukrajinská tradičná kuchyňa je vo mnohom podobná tej slovenskej. Medzi slovenské jedlá, ktoré Ukrajinci môžu poznať alebo porovnať s ukrajinskými, patria najmä pirohy, halušky, kapustnica, fašírky, plnená kapusta (holubky), oškvarky, jaternice (hurky), zemiakové placky, huspenina, šišky, moravský koláč, bábovka, lievance, zákvas, pálenka. Rovnako často ako Slováci používajú Ukrajinci pri varení maďarskú sladkú papriku. (Niektoré jedlá prítomné aj v slovenskej kultúre však konzumujú Ukrajinci inak ako Slováci. Ovocie zo zaváraného kompótu sa nikdy nepodáva ako obloha k mäsu a prílohe, zvykne sa dávať do koláčov, zjesť samostatne alebo vyhodiť, pretože v Ukrajine sa kompót zavára najmä pre ovocnú šťavu. Párky sa môžu okrem chleba podávať aj s uvarenou cestovinou, zemiakovou kašou, pohánkou a i. Do šálky s čajom si citrón zvyknú hodiť v nakrájanej na plátok podobe, nie vyžmýkať.)
Mgr. Lizaveta Madej, doktorandka Katedry rusistiky a východoeurópskych štúdií FiF UK
Spracované podľa:
ВЕТРОВА Э. С. Об особенностях речевого этикета семейного общения (на материале украинского и лезгинского языков). In: Вестник Брянского госуниверситета, № 2, 2016. s.156-163
СТЕЛЬМАХОВИЧ, M. Український мовленнєвий етикет. In: Osvita.ua. Dostupné na: https://ru.osvita.ua/vnz/reports/culture/1098/
УКРАЇНСЬКА МОВА: Енциклопедiя. Київ: Українська енциклопедiя, iменi М.П. Бажана, 2004. s. 361