Trnavská univerzita si pripomína 385. výročie svojho založenia

Trnava je univerzitným mestom už takmer celé štyri storočia. Zakladaciu listinu Trnavskej univerzity vydal kardinál Peter Pázmaň 12. mája 1635.

Trnava je univerzitným mestom už takmer celé štyri storočia. Zakladaciu listinu Trnavskej univerzity vydal kardinál Peter Pázmaň 12. mája 1635.

Založenie prvej univerzity v slobodnom kráľovskom meste Trnava schválil 18. októbra 1635 cisár Ferdinand II., slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 13. novembra 1635 v Dóme sv. Mikuláša. Ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň zveril Trnavskú univerzitu jezuitom, jej prvým rektorom bol Juraj Dobronocký.

„Nová univerzita hneď od svojho oficiálneho začiatku získala od panovníka Ferdinanda II. rovnaké práva, akými disponovali už jestvujúce európske univerzity – v Kolíne, v Prahe, vo Viedni a inde. Jadrom našej historickej tradície je predovšetkým humanistické a kresťanské podložie prvej Universitas Tyrnaviensis. Kontinuita s týmito hodnotami sa odkryla aj v roku 1992, keď Slovenská národná rada prijala zákon, ktorým vznikla súčasná Trnavská univerzita v Trnave. Vznikla ako humanitne a spoločenskovedne orientovaná inštitúcia, ako na Slovensku prvý kultúrno-vzdelávací projekt modernej vysokej školy, ktorý nebolo potrebné transformovať a zbavovať predchádzajúcich marxistických základov,“ uviedol rektor Trnavskej univerzity v Trnave profesor René Bílik. 

Pri zrode univerzity stáli členovia rehole jezuitov, dnes pôsobia napríklad na teologickej fakulte alebo v univerzitnom pastoračnom centre. „Usilujeme sa celostne formovať študentov prostredníctvom jezuitských vzdelávacích princípov, robiť to, čo svätý Ignác z Loyoly nazýval hľadaním Boha vo všetkých veciach. Chceme študentov viesť k tomu, aby boli vo svojom živote schopní uskutočňovať slobodné rozhodnutia a aby vedeli prevziať zodpovednosť za svoj život, aby boli intelektuálne kompetentní, ako aj emočne zrelí, a aby boli otvorení pre zmeny v hľadaní spravodlivejšej spoločnosti,“ približuje prorektor Trnavskej univerzity pre vonkajšie vzťahy profesor Miloš Lichner.

Historická Trnavská univerzita začínala s filozofickou a teologickou fakultou, neskôr k nej pribudla právnická a lekárska fakulta. Zaujímavosťou je, že kým štúdium filozofie trvalo tri roky, na teológiu sa študenti pripravovali o rok dlhšie. Učitelia ich hodnotili známkami od 1 do 5 a titul nebolo možné získať bez úspešného absolvovania skúšok. Postupne univerzite patrilo viacero budov, napríklad seminár sv. Vojtecha pre chudobných študentov (Adalbertinum) a mariánsky seminár (Marianum) na dnešnej Hollého ulici a seminár sv. Štefana pre bohoslovcov (Stefanum) na súčasnej Halenárskej ulici.

Trnavskú univerzitu premiestnili v roku 1777 do Budína. Posledná prednáška na historickej Trnavskej univerzite sa uskutočnila 24. augusta 1777. Počas svojej existencie nechýbala na univerzite ani hvezdáreň, lekáreň, vlastný archív či knižnica, dokonca mala i svoje letné sídlo a farmu v Bielom Kostole.

V odkaze a koreňoch Universitas Tyrnaviensis hrdo pokračuje po roku 1992 nielen obnovená Trnavská univerzita v Trnave, ale aj vysokoškolské inštitúcie v Maďarsku: Univerzita Loránda Eötvösa (ELTE), Semmelweisova univerzita (právna nástupkyňa lekárskej fakulty) a Pázmány Péter Katholikus Egyetem (právna nástupkyňa teologickej fakuly).

Zdroj: https://www.truni.sk/trnavska-univerzita-si-pripomina-385-vyrocie-svojho-zalozenia