SK
EN
Terapia zameraná na emócie
Každý z nás sa v duchu rozpráva sám so sebou. Ak nám však tento hlas v našej hlave nejakým spôsobom komplikuje život a sme až príliš sebakritickí, je to celkom problém. Ľudia, ktorých trápi priveľa sebakritických myšlienok, si mohli vyskúšať zaujímavý experiment vo virtuálnej realite, ktorý pripravili výskumníci Júlia Kanovská Halamová, Tomáš Žilinský a Katarína Greškovičová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v spolupráci s platformou ksebe.
S myšlienkou vytvoriť tento experiment prišla riaditeľka Ústavu aplikovanej psychológie FSEV UK profesorka Júlia Kanovská Halamová, keďže vidí problém s nedostatkom certifikovaných psychoterapeutov na Slovensku. Rôzne intervencie, aj tie využívajúce virtuálnu realitu, by mohli byť nápomocné pre mentálne zdravie obyvateľstva.
„Na Slovensku pripadá na jedného certifikovaného terapeuta viac ako 15-tisíc obyvateľov. Terapeuti tak absolútne nezvládajú pokryť celé Slovensko. Mám súkromnú terapeutickú prax a aj tak musím 90 percent ľudí odmietnuť, pretože na nich jednoducho nemám kapacitu. Preto sa snažím vo svojom výskume vyvíjať rôzne typy intervencií alebo pomoci pre ľudí, ktorí sa väčšinou nedostanú k profesionálnej psychoterapeutickej pomoci. Vydala som napríklad dve self-help knihy s názvom Pripútajte sa, prosím a Naštartujte sa, prosím, týkajúce sa toho, ako budovať dobré partnerské vzťahy. Okrem toho som sa venovala skupinovým intervenciám, online intervenciám, no cez pandémiu som prešla aj na mobilné aplikácie, ktoré sú k dispozícii na webovej stránke www.self-growth-institute.com zdarma na vyskúšanie. Snažím sa ich vytvárať v rôznych formátoch, aby vždy zasiahli nejakú inú cieľovú skupinu. Preto vznikol aj nápad intervencie virtuálnej reality. Psychoterapii sa venujem dvadsať rokov, celý život sa vzdelávam najmä v zahraničí a nadobudnuté poznatky transformujem do svojich výskumov. Ide o prvú z troch intervencií využívajúcich virtuálnu realitu,“ vysvetľuje Júlia Kanovská Halamová.
„Prvá intervencia virtuálnej reality sa práve testuje a ďalšie dve budú pripravené na testovanie v priebehu pol až trištvrte roka.“
Prežívame v digitálnom svete
V posledných rokoch sa zdá, akoby duševných porúch stále len pribúdalo. Spôsobila to najmä pandémia koronavírusu, ale aj sociálne siete.
„Keď ľudia nemusia riešiť existenčné problémy, tak automaticky riešia svoje vlastné potreby, emócie, myšlienky a správanie. Vďaka sociálnym sieťam sa ľudia medzi sebou porovnávajú oveľa viac ako kedykoľvek v minulosti. To vytvára veľký tlak. Hovorí sa, že po pandémii koronavírusu nastala pandémia mentálnych ochorení...“ hovorí profesorka.
Práve technológie môžu podľa profesorky Júlie Kanovskej Halamovej pomôcť a prispieť k zlepšeniu mentálneho zdravia. „Na jednej strane kritizujeme, ako digitálny svet izoluje ľudí a zatvára ich do pomyselného virtuálneho sveta, no na druhej strane sa to dá predsa využiť. Práve technológiami môžeme ľuďom pomôcť, aby im bolo lepšie. Nie s nimi bojovať. Novým technológiám treba dať priestor a využiť ich na to, aby ľudia mohli viesť šťastnejší a spokojnejší život. To je cieľom všetkých mojich intervencií,“ dodáva Júlia Kanovská Halamová.
Jednou z intervencií, ktorú práve testuje so svojím doktorandom, je známa terapeutická technika dvoch stoličiek, avšak presunutá do virtuálnej reality. Virtuálna realita umožňuje to, že si človek pri tejto technike nemusí predstavovať sám seba sedieť oproti, ale môže pred sebou vidieť reprezentáciu seba – svojho avatara. Tým pádom si nemusí myseľ zaťažovať predstavovaním seba samého, ale môže sa plne sústrediť na svoje prežívanie.
Práca s vlastným sebakritikom pomáha zmeniť náš vnútorný dialóg
Intervenciu vytvorila profesorka Júlia Kanovská Halamová, jej doktorand magister Tomáš Žilinský a doktorka Katarína Greškovičová ju testujú v praxi. Záujemcovia sa mohli prihlásiť cez platformu ksebe, ktorej cieľom je priblížiť starostlivosť o duševné zdravie a osobný rozvoj ľuďom na Slovensku. Dobre sa im s nimi spolupracuje, prihlásilo sa veľmi veľa účastníkov. Pomohlo im aj viacero programátorov.
Ako to celé vyzeralo? Výskum sa koná za prítomnosti výskumného asistenta, ktorý účastníkov sprevádza celým procesom. Pred začiatkom experimentu participanti vyplnili dotazník. Pred samotným vstupom do intervenčnej časti experimentu bol participantom vytvorený avatar, buď muž, alebo žena, podľa ich pohlavia. Účastník mal na sebe okuliare pre virtuálnu realitu, niekoľko pohybových senzorov a merač pulzu na končatinách. Postupne si počas výskumu presadal medzi dvomi pripravenými stoličkami a viedol rozhovor sám so sebou na základe inštrukcií poskytnutých výskumníkom. Keď si presadol na druhú stoličku, pred sebou videl svojho avatara, ktorý sa nahral v predošlom kroku. Ten sa pohybuje rovnako a má hlas participanta. Na konci opäť vyplnia dotazník. Takéto sedenia absolvujú dvakrát, s prestávkou dlhou jeden týždeň. O dva týždne je takzvaný follow-up. Vďaka viacerým meraniam výskumníci zisťujú, či sa očakávaný efekt výskumu dostavil a či je tento efekt trvalý. Prvé výsledky by mali mať ešte pred letom.
„Celý tento experiment je postavený na technike dvoch stoličiek, ktorá sa využíva v Terapii zameranej na emócie. Ak sa človeku niečo nedarí, tak sa v ňom často spustí vnútorný dialóg, keď sa nenávidí, kritizuje a obviňuje. Náš experiment učí ľudí zmeniť tento sebakritický dialóg na viac spolupracujúci. Výskumy Terapie zameranej na emócie ukazujú, že práca s vlastným sebakritikom je najefektívnejšia práve vtedy, keď sa nám podaria dve veci – evokovať sebasúcit – je normálne, že sa nám niečo nepodarí a môžeme sa mať radi a byť na seba láskaví aj vtedy, a vyvolať sebaprotekciu – musíme zastaviť zlé zaobchádzanie a nastaviť si hranice voči sebakritikovi,“ objasňuje Júlia Kanovská Halamová.
Radka Rosenbergová