SK
EN
ŠTUDENTKA A VZDUŠNÁ AKROBATKA: VEĽMI RADA SA PREKONÁVAM
Popri svojej bakalárskej práci má hneď niekoľko voľnočasových a pracovných aktivít. Okrem toho, že sa aktívne venuje rozvoju svojich tanečných schopností, rozvíja aj zaujímavú oblasť, ktorá prepája tanec s gymnastikou – vzdušnú akrobaciu. Pôsobí v bratislavskom akrobatickom zoskupení Vertigo, s ktorým účinkuje napríklad aj v najnovšej opere SND Čert a Káča od Antonína Dvořáka ako vzdušná akrobatka a tanečníčka. Aby toho nebolo málo, zúčastnila sa tiež tohtoročnej Zimnej univerziády, pričom si v športovej disciplíne Jazz Sólo vybojovala zlatú medailu. O svojich ďalších úspechoch nám porozprávala Barbora Obložinská, študentka tretieho ročníka učiteľstva telesnej výchovy na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.
krobatka, tanečnica a herečka
V novembri minulého roka dostala Barbora ako členka zoskupenia Vertigo ponuku zapojiť sa do spolupráce so Slovenským národným divadlom v rozprávkovej opere Čert a Káča režisérky Zuzany Fischer. Vybrali ju ako jednu z piatich hlavných akrobatiek. Premiéru odohrali 26. a 27. februára, ďalšie predstavenia sú koncom mája a v júni. „Myslím si, že vystupovať na doskách SND je snom nejedného herca, speváka, či tanečníka. Obohacovať slovenskú kultúru v týchto ťažkých časoch je navyše veľmi vzácne. Preto som naozaj vďačná za túto možnosť. Akrobatické zoskupenie Vertigo, v ktorom pôsobím, nadviazalo spoluprácu s režisérkou Zuzanou Fischer, ktorá chcela modernými prvkami obohatiť klasické operné predstavenie, aby tento žáner priblížila aj mladej generácii divákov. Bolo to výnimočné, keďže sa s tým nestretávame často. Táto spolupráca mi pomohla rozvinúť okrem tanečného a akrobatického prejavu aj moje herecké schopnosti. Celý proces tvorby a skúšok ma veľmi bavil, užívala som si ho a teším sa, že mám možnosť odprezentovať sa na javisku. Moji blízki mi spomenuli, že by si prišli pozrieť predstavenie znova.“
Vertigo sa venuje vzdušnej akrobacii, ohňovej show obohatenej o akrobatické prvky či rôznym iným vizuálnym show. „S akrobatickou skupinou Vertigo spolupracuje moja bývalá trénerka tanca, ktorá mi ponúkla možnosť v nej pôsobiť, keďže im vtedy vypadlo jedno dievča. Tu som pod vedením lektorov neskôr okúsila aj vzdušnú akrobaciu, pred ktorou som mala na začiatku obrovský rešpekt, bojovala som s prirodzeným strachom z výšky. Nakoniec som ho však tréningami prekonala,“ tvrdí mladá študentka. Spoločne s touto skupinou cestujú po svete. Stihli už navštíviť napríklad Bahrajn, Francúzsko, Taliansko alebo Dubaj či Katar.
Barbora predvádza rôzne akrobatické kúsky na šále, v nebezpečných výškach, niekedy pod ňu dajú aj nejaké „nástrahy“ ako napríklad klietku s ostňami. „Akrobacia je najmä o psychike. Pokiaľ však viem, ako mám daný krok spraviť, tak ho spravím aj desať metrov nad zemou. Je potrebné byť v psychickej pohode, keďže strach ničomu nepomôže, akurát celý výkon zhorší. Vo vzduchu nikdy nerobím veci automaticky, vždy nad nimi premýšľam, pretože každá chyba môže byť veľkým rizikom. Našla som si v tom obrovskú záľubu,“ vysvetľuje Barbora.
Akrobacii by sa chcela venovať na plný úväzok, no uvedomila si, že práca v tejto sfére nie je stabilná. Nepomohlo tomu ani covidové obdobie. Navyše, v dnešnej dobe existuje veľké množstvo akrobatických zoskupení, takže presadiť sa je čoraz ťažšie. „Neviem, či by som vedela skĺbiť prácu učiteľky s prácou akrobatky, je to veľmi náročné. Chcem sa primárne venovať učiteľstvu. Akrobaciu beriem ako svoje hobby, pri ktorom je cestovanie s vystupovaním ako čerešnička na torte. Čím som staršia, tým sú akrobatické kúsky oveľa náročnejšie, no chcela by som vydržať čo najdlhšie.“
Predsudky neriešila
Už počas strednej školy Barbora vedela, aký odbor si má vybrať. Od detstva tancovala, na základnej a strednej škole robila modernú gymnastiku. Chcela študovať fyzioterapiu a preto sa hlásila rovno na dve vysoké školy. „Pri podávaní prihlášky som však akoby tušila, že skončím na Univerzite Komenského. Pomohli mi pri tom aj rôzne informácie od iných študentov Fakulty telesnej výchovy a športu UK. Myslím si, že som sa tu našla a štúdium na tejto škole ma veľmi baví,“ tvrdí tretiačka na fakulte.
Okolie ju síce od štúdia na FTVŠ odrádzalo, lebo voči tejto fakulte sú zakorenené rôznorodé predsudky. „Väčšina ľudí si myslí, že sa tu nič neučí, že máme titul zadarmo. Na fakulte som ale zistila, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé. Nie je ťažké sa na fakultu dostať, je však ťažké sa tam udržať. Niektoré predmety ako napríklad anatómia, biochémia či fyziológia nie sú vôbec jednoduché, na každý z nich som sa musela poctivo učiť,“ vysvetľuje Barbora, ktorá pochádza priamo z Bratislavy, takže starosti s ubytovaním či internátom nemusí riešiť. Bohužiaľ, Barbora patrí medzi študentov, ktorých postihla „covidová doba“.
Ešte aj na začiatku letného semestra mali dištančné vyučovanie. Motiváciu študovať nachádza oveľa ťažšie, ako keby celý čas sedela priamo na prednáškach. Pritom paradoxne študuje na fakulte, na ktorej by sa mali viac hýbať. „Momentálne máme predmety už prezenčne, no keďže sme končiaci ročník, väčšinu predmetov mám teoretických. Čiže všetky praktické predmety som absolvovala dištančne.“
Fyzický kontakt vymenili za videá
Barbora bola za celé štúdium na fakulte len jeden semester. Paradoxne, vtedy mali najmä teoretické predmety. V druhom ročníku už mali mať prax, dištančná výučba však nedala priestor, aby ju študenti realizovali tak, ako si ju predstavovali. Niektoré predmety si navyše museli doštudovať. Napríklad pri športových hrách bolo dôležité naštudovať si techniku, ktorú im vyučujúci odprezentovali v rámci teórie. „Aby sme splnili požiadavky praktických predmetov, mali sme natočiť videá, na ktorých sme túto techniku odprezentovali. Tie sme zaslali vyučujúcim, ktorí nás následne ohodnotili. Mali sme absolvovať lyžiarsky výcvik, z ktorého nás mali ohodnotiť. Výcvik sme bohužiaľ neabsolvovali, známku sme dostali len z testu. Mne ako študentke praktická výučba veľmi chýba,“ tvrdí Barbora.
Na začiatku zimného semestra boli študenti informovaní o tom, že štátne skúšky absolvujú online, no neustále sa to mení. „Ako budúca učiteľka telesnej výchovy a trénerka potrebujem absolvovať aj pedagogickú prax na škole, nielen trénerskú prax v športovom klube.“ Pedagogickú časť praxe absolvovala tým, že natočila videá. Išlo o ukážky vyučovacieho procesu, ktorý si študenti vyskladali sami. Tie potom vyučujúci zaslali vybraným základným a stredným školám, s ktorými Univerzita Komenského spolupracuje. Tie ich mali pustiť žiakom na vyučovaní. „Veľmi mi však chýbala interakcia, keďže od pätnástich rokov som stále v kolektíve detí. Moja mama totiž pôsobí v Ústave detskej psychológie a patopsychológie, kde pracuje so zdravotne znevýhodnenými deťmi a taktiež trénuje v tanečnom štúdiu malé deti tanečnú a pohybovú prípravu. Ja som jej v tomto tanečnom štúdiu v detských táboroch od pätnástich rokov pomáhala. Neskôr si ma naša vedúca vzala pod krídla a ja som sa pri nej zaúčala,“ vysvetľuje Barbora.
Teraz ju čakajú štátne skúšky a obhajoba bakalárskej práce. Jej téma je z odboru zameraného na tanečné disciplíny IDO (Medzinárodnej tanečnej organizácie), čo je organizácia svetového tanca a tanečného športu, ktorá zastrešuje divadelné umenie, pouličné a párové tance. Vo svojej práci analyzuje konkrétny tanečný cvičebný tvar – tanečný skok. „Venujem sa analýze tanečného skoku, jeho technike a didaktike, ako ho správne predviesť a naučiť. K téme sme spoločne dospeli so školiteľkou. Natáčala som jednu mladú šikovnú tanečníčku, ktorá sa stala pre rok 2022 majsterkou sveta v jazz dance sóle v juniorskej vekovej kategórii. Vďaka nej rozanalyzujem všetky časti skoku. Pôjde o akúsi názornú ukážku, keďže moja probandka má všetky predpoklady na správne vykonanie skoku,“ opisuje výskum.
Šikovná tanečníčka sa zúčastnila aj tohtoročnej Zimnej univerziády SR 2022, súťažila v tanečnej disciplíne Jazz dance sólo. O univerziáde sa dozvedela od profesora tanca na svojej fakulte. FTVŠ mala zastúpenie vo všetkých tanečných kategóriách – štandardné tance, latinsko-americké tance, disco-dance sólo, hip hop sólo aj jazz sólo. „Išla som tancovať jazzové sólo. Bolo mi veľkou cťou, že som sa po rokoch mohla odprezentovať vlastnou choreografiou. Veľká vďaka patrí mojej sestre, ktorá so mnou trávila všetok svoj voľný čas, hodiny na tréningoch a zároveň sa podieľala na stavbe choreografie. Mala som pred súťažou obrovský rešpekt, keďže som súťažila s vlastnou tvorbou. Bol tam stres, no napriek tomu som si tanečný výkon a celú súťaž užila. Veľmi sa mi to páčilo, univerziáda bola skutočne skvelo pripravená. To, ako bolo o nás o súťažiacich postarané, som na iných súťažiach dávno nezažila,“ spomína na pekné chvíle na univerziáde.
Barbora má hneď niekoľko menších snov, ktoré si chce splniť. „Chcela by som byť neustále vo fyzickej a psychickej pohode, nielen ja, ale aj všetci moji najbližší. Veľmi rada by som precestovala čo najviac krajín a trávila veľa času na akrobatických či iných vystúpeniach. Vedela by som si predstaviť, že by som si zahrala aj v nejakej inej opernej či divadelnej inscenácii, má to pre mňa úplne iný rozmer ako bežné vystúpenie.“ dodáva na záver.
Radka Rosenbergová