Seizmológovia apelujú na dofinancovanie systému monitorovania zemetrasení

Zemetrasenie, ktoré 9. októbra 2023 zasiahlo východné Slovensko, nebolo z hľadiska histórie ojedinelé. Na našom území sa môžu vyskytnúť ďalšie. Seizmológovia z Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied preto upozorňujú na problém nedostatočného financovania monitorovania zemetrasení, potrebu modernizácie seizmických staníc i na nedostatok seizmológov.

Už hodinu po zemetrasení sa seizmológom podarilo interpretovať dostupné seizmometrické dáta. Zemetrasenie vzniklo o 20.23 h, malo lokálne magnitúdo 4,9 a hĺbku hypocentra 17,8 km. Od utorka pracovali v postihnutej oblasti seizmológovia z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK (FMFI UK) a Ústavu vied o Zemi SAV (ÚVZ SAV). Nevylučujú, že k podobným zemetraseniam bude dochádzať aj v budúcnosti, keďže od roku 1906 narastá deficit energie uvoľnenej vo forme zemetrasení.

Monitorovanie zemetrasení a ich automatická lokalizácia prebieha nepretržite prostredníctvom siete seizmických staníc. Národná sieť seizmických staníc má pätnásť zariadení a bola modernizovaná v roku 2003. Lokálna seizmická sieť východné Slovensko so šiestimi stanicami bola vybudovaná v roku 2007. Odvtedy dlhodobo chýbajú investičné prostriedky na ich modernizáciu. „Seizmické stanice potrebujú jednorazovú injekciu investičných prostriedkov, aby mohli riadne fungovať. Inak bude pokračovať ich degradácia. Nehovoriac o zaostávaní za európskym štandardom,“ upozorňuje seizmológ profesor Peter Moczo z Fakulty matematicky, fyziky a informatiky UK.

Národná sieť seizmických staníc je finančne krytá z vnútorných zdrojov SAV v sume 40 000 eur ročne. Z toho polovica ide na náklady na prenos technických dát a modernizáciu. „Moderný seizmometer stojí 6000 až 8000 eur. K tomu treba prirátať akcelerometer, prevodník a ďalšie technické zariadenia. Dotácia zo strany SAV tak umožňuje modernizovať jednu stanicu ročne,“ uviedol generálny riaditeľ Ústavu vied o zemi SAV Ján Madarás. Návrh na systémové financovanie seizmických sietí bol seizmológmi pripravený na rokovanie Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie v roku 2017. Nedostal sa do programu rokovania a odvtedy je osud návrhu seizmológom neznámy.

Problém nedostatočného financovania sa odzrkadľuje aj na nedostatku odborníkov. V súčasnosti je na Slovensku na plný úväzok zamestnaných len sedem seizmológov. Na FMFI UK pôsobia štyria, na ÚVZ SAV traja. „Za ostatných 14 rokov odišlo z finančných dôvodov šesť ukončených doktorandov a viacero magistrov štúdia geofyziky/fyziky Zeme do rôznych firiem a spoločností, kde im ponúkli vyššie platy. Ďalší traja pracujú v zahraničí,“ vysvetľuje problém s nedostatkom odborníkov profesor Moczo. Zároveň dodáva, že ak by seizmické stanice boli v technickom stave zodpovedajúcom európskemu štandardu, špecialistu s elektrotechnickým vzdelaním na prevádzku a opravu seizmických staníc je problém v súčasných podmienkach získať a zaplatiť.

Okrem nevyhnutného dofinancovania seizmológovia odporúčajú začať proces revízie analýzy seizmického ohrozenia územia Slovenska v súlade s normou Európskej únie s príslušnými ministerstvami. Posledná aktualizácia mapy seizmického ohrozenia je stará viac ako desať rokov. V súvislosti s ňou treba pristúpiť aj k rajonizácii územia SR pre potreby plánovania, výstavby a prípadných antiseizmických opatrení.

V 20. storočí bolo na Slovensku zaznamenaných viac ako 300 zemetrasení

Na území Slovenska je od roku 1034 dokumentovaných 804 zemetrasení. Napríklad zemetrasenie z 5. júna 1443 s epicentrom na strednom Slovensku zničilo Banskú Štiavnicu a vážne poškodilo Kremnicu. Doposiaľ najväčšie zdokumentované zemetrasenie s epicentrom na území Slovenska je z 28. júna 1763, ktoré zničilo len v samotnom Komárne sedem kostolov a 279 domov. Ťažko poškodená bola aj mestská radnica. Najväčšie zemetrasenie v 20. storočí s epicentrom na území Slovenska vzniklo pri obci Dobrá Voda na západnom Slovensku 9. januára 1906. Je to prvé zemetrasenie s epicentrom na území Slovenska, pre ktoré je dochovaný aj prístrojový záznam a vypočítané magnitúdo 5,7.

Na východnom Slovensku je od roku 1643 dokumentovaných 31 zemetrasení. Zemetrasenie z 9. októbra je v porovnaní s najväčšími známymi zemetraseniami na území Slovenska menšie veľkosťou i makroseizmickými účinkami.

V spolupráci s historikmi je nutné preskúmať historické zemetrasenia tak, aby údaje o nich mohli byť použité vo výpočte seizmického ohrozenia územia Slovenska, najmä lokalít jadrových elektrární.

Zdroj: https://uniba.sk/spravodajsky-portal/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/seizmologovia-apeluju-na-dofinancovanie-systemu-monitorovania-zemetraseni/