Rektor STU píše o potrebe zmeniť vysokoškolský systém

Rektor STU Robert Redhammer píše o potrebe zmien v slovenskom vysokoškolskom systéme:

http://redhammer.blog.sme.sk/c/438302/prezident-kiska-na-eth-zurich-a-nase-vysoke-skoly.html?ref=tit

Prezident Kiska na ETH Zürich a naše vysoké školy

Aby Slovensko bolo bohatou krajinou ako Švajčiarsko, musí tiež diverzifikovať svoje vysokoškolské vzdelávanie podľa poslania v spoločnosti. Švajčiarsko nemrhá talentom vlastných ľudí, naopak, láka ďalších z celého sveta k sebe.

Nedávno prezident Kiska absolvoval oficiálnu návštevu Švajčiarskej konfederácie. Trochu netradične ho privítal domáci prezident na pôde ETH v Zürichu - Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte. Veď sa aj mali čím pochváliť. Prijatie sa odohralo v novopostavenej budove Ústavu technológii v architektúre, navrhnutej spôsobom minimalizujúcim konštrukčnú hmotu, environmentálne dopady, maximalizujúcim efektívnosť pracovnej činnosti atď.

ETH je podľa viacerých rankingov zrejme najlepšia európska univerzita. Nedávno prešla zmenami. Vytvorili ETH Domain, čo je združenie dvoch špičkových švajčiarskych technických vysokých škôl (ETH Zurich a EPFL Lausanne) a štyroch výskumných ústavov. To nenechalo dlho čakať na odozvu v postavení svetových rebríčkoch a ETH poskočilo z deviatej priečky na tretiu. Hostitelia sa týmto úspechom pochopiteľne pochválili. V príhovoroch však odznela aj zmienka o tom, že slovenské sa v rebríčkoch veľmi neobjavujú. Tak sa pozrime, čo vlastne porovnávame. V čom je podstata švajčiarskeho vysokoškolského úspechu a čo by bolo treba urobiť u nás doma.

Začnime počtami študentov: ETH Zurich (teda nie celá ETH Domain) má v súčasnosti 19200 študentov, z toho 4000 doktorandov. Najväčšia Slovenská technická univerzita (STU) 13000, pričom ešte v roku 2006 ich mala 19000. Doktorandov má cca 1100. Bakalárov na ETH končí ročne cca 1600 a druhý stupeň 1800 absolventov, na STU 2000 bakalárov, resp. 2100 inžinierov. Zdalo by sa, že až na počty doktorandov sú to porovnateľné vysoké školy. Dokonca, že vo vzdelávaní je tá slovenská efektívnejšia (viac absolventov s menším celkovým počtom študentov).

Výrazný rozdiel je v rozpočtoch škôl. ETH má ročný rozpočet 1,7 mld. CHF (pri súčasnom kurze skoro rovnako v Eurách) z toho priamu dotáciu z federálnej vlády 1,3 mld. CHF. STU má rozpočet 0.1 mld. € z čoho dotácia je 0,057 mld. €. Pritom vo Švajčiarsku sa za štúdium platí a naopak, u nás z uvedenej dotácie ešte ide značná časť na sociálne zabezpečenie (štipendiá, internáty, strava). Pre lepšie porovnanie, na Slovensku sa dotácia na všetky verejné vysoké školy pohybuje okolo 0,45 mld. €, teda na úrovni približne tretiny dotácie jedinej výskumnej školy vo Švajčiarsku.

Aké sú dôsledky? Výrazne vyššie financovanie ETH sa premieta predovšetkým vo výrazne väčšej výskumnej kapacite a výkonoch, ktoré sú kľúčom aj k postaveniu v rebríčkoch. ETH priznáva približne 9000 zamestnancov, z toho 500 profesorov a okolo 5000 výskumníkov. STU ako najväčšia slovenská technická univerzita má cca 3000 zamestnancov, z toho 170 profesorov a výskumníkov 400. Výrazne väčšie výskumné kolektívy (typicky 20 ľudí) umožňujú Švajčiarom byť neporovnateľne rýchlejší vo výskume a v dosahovaní prvenstiev ako naše 2-3 členné. A to sú len počty, jednoduchšie legislatívne prostredie ani nespomínam.

Najviac ma zaujalo trefné vyjadrenie prezidenta Švajčiarskej konfederácie pána Johanna Schneidera-Ammanna. V osobnom rozhovore mi odhalil švajčiarske tajomstvo (voľne preložené): Držíme sa starej dobrej skúsenosti: byť sústredený. Na federálnej úrovni máme len jednu(dve) federálne technické univerzity. Tam koncentrujeme výskumné aktivity aby sme dosiahli výsledky, ktoré potrebujeme. Univerzity sú v kompetenciách kantónov. Poslaním federálnych technických univerzít je reprezentovať Švajčiarsko vo svetovom výskume, prispievať k vedeckému poznaniu ľudstva a podľa slov švajčiarskeho prezidenta špičkovým výskumom lákať talenty z celého sveta aby prišli študovať do Švajčiarska. A samozrejme aj pracovať.

Len doplním, že asi desiatka univerzít plní dôležité spoločenské poslanie v zabezpečovaní vzdelanostnej úrovne širšej skupiny ľudí podľa potrieb kantónov, ktoré ich aj financujú. Profesijné vzdelávanie pre potreby praxe zase zabezpečuje vo Švajčiarsku niekoľko desiatok ďalších vysokých škôl (školy typu „Fachhochshule“). Ich primárnym poslaním je poskytovať relevantnú prípravu pre profesie, ktoré príslušné mesto, región potrebuje.

A tak mi došlo, prečo je Švajčiarsko takou bohatou krajinou. Vysokoškolské vzdelávanie je jasne štruktúrované podľa spoločenského poslania s jasným určením kompetencií aj zdrojov financovania. Nemrhá talentom vlastných ľudí, naopak, láka ich z celého sveta k sebe.

Ak chce byť Slovensko bohatou krajinou podobne ako Švajčiarsko, musí tiež diverzifikovať svoje vysokoškolské vzdelávanie. Nestačí rozvíjať len jeden typ univerzít, aj keď má dôležité poslanie pri zabezpečovaní širokej vzdelanostnej úrovne. Musí osobitne hodnotiť a financovať malú skupinu výskumne intenzívnych univerzít, aby zastavilo odliv mladých ľudí za špičkovým štúdiom do zahraničia a pritiahlo zopár talentov zo zahraničia k nám. A tiež musí rozvíjať profesijné pomaturitné vzdelávanie, po ktorom zúfalo volajú slovenskí zamestnávatelia.

Robert Redhammer, rektor STU