Príroda si oddýchla od ľudskej činnosti
Opatrenia na zabránenie šírenia nového koronavírusu spôsobili zníženie intenzity ľudských aktivít, medzi inými aj tých, ktoré dlhodobo zaťažujú životné prostredie a negatívne vplývajú na život človeka a organizmov. Pomôže tento jav prírode?
Pandémia spôsobená vírusom SARS-CoV-2 a následné opatrenia prijaté jednotlivými krajinami spôsobili okrem iného výrazný pokles ľudských aktivít takmer vo všetkých oblastiach hospodárstva. Tento pokles vyvolal zároveň špecifický efekt, a to markantné zníženie znečisťujúcich látok v životnom prostredí.
Osobná a nákladná doprava patrí medzi najväčších producentov oxidov dusíka NOx, ktoré sú škodlivé, ako pre človeka, tak aj pre životné prostredie. Pri dlhodobom vystavení už aj pri nízkych koncentráciách môžu vyvolať u ľudí vznik chronických respiračných ochorení, akým je napríklad astma, a taktiež zvyšujú riziko zápalových ochorení dýchacích ciest. V prírode sa NOx dostávajú do ovzdušia, kde s vodou, kyslíkom a ďalšími časticami vytvárajú kyseliny a prispievajú k vzniku kyslých dažďov. Z ovzdušia sa NOx dostávajú do vôd, kde následná eutrofizácia narúša fungovanie ekosystémov, čo má vplyv na potravový reťazec, na konci ktorého je človek.
Častice, ktoré vznikajú v ovzduší, sú po reakcii s NOx viditeľné a vytvárajú smog. Satelitné snímky ESA a NASA zaznamenali v približne mesačnom intervale masívny úbytok oxidu dusičitého, pričom tento jav bol pozorovaný nielen nad Čínou, ale aj nad severným Talianskom. V týchto oblastiach boli prijaté radikálne opatrenia zamerané na obmedzenie pohybu ľudí, a teda takmer so stopercentnou istotou môžeme analogicky spojiť tento úbytok s vplyvom najmä zníženia automobilovej dopravy na čistotu ovzdušia.
Podobný efekt sme zaznamenali nad Slovenskom. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) analyzoval dáta koncentrácií viacerých znečisťujúcich látok v období prvého mesiaca (13. 3. – 13. 4. 2020) zavedenia opatrení proti šíreniu COVID-19. V porovnaní s 10-ročným priemerom klesli koncentrácie NOx na 19 merných staniciach priemerne o 28,5 %. Výrazný pokles koncentrácie NOx bol zaznamenaný najmä na dopravných staniciach, kde v prípade Trnavského mýta (Bratislava) boli v čase špičky zaznamenané poklesy až do 64 %.
Krátkodobé zníženie množstva polutantov v ovzduší môže znamenať dočasné zlepšenie zdravotného stavu ľudí s vyvinutými chronickými ochoreniami dýchacích ciest. No v prípade životného prostredia a ekosystémových služieb, ktoré majú priamy vplyv na kvalitu života človeka, je potrebný komplexný systematický vývoj a zavádzanie vedeckých inovácií. Len tak je možné minimalizovať uvoľňovanie škodlivín ľudskými činnosťami do nášho životného prostredia.
Peter Hanajík, Prírodovedecká fakulta UK
Zdroje: