SK
EN
Príbeh študentky: Environmentalistka hľadá nelegálne skládky
Ide do tretieho ročníka v odbore environmentalistika na prírodovedeckej fakulte. Po takmer dvoch rokoch pandémie má konečne prezenčné vyučovanie. Čaká ju písanie bakalárskej práce, výskum k nej realizuje v spolupráci s Botanickým ústavom Slovenskej akadémie vied. Popri štúdiu pracuje pre Inšpekciu životného prostredia. O tom, čomu sa bude venovať vo svojej bakalárskej práci a ako vyzerá jej práca v odbore, ktorý študuje, nám viac prezradila Terézia Zelmanová.
Spoznáva spolužiakov
Po skončení strednej školy ešte nevedela, čomu by sa v budúcnosti venovala, tak sa rozhodla cestovať po svete. Po dvoch rokoch sa vrátila na Slovensko. Najskôr zvažovala štúdium na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre, ale v tom čase stretla študentku odboru environmentalistika na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského a rozhodla sa aj ona pre toto zameranie.
Vyučovanie na fakulte je širokospektrálne, študenti majú predmety o živej aj o neživej prírode. Teréziu najviac bavia praktické predmety, počas ktorých idú do terénu a precvičia si nadobudnuté teoretické vedomosti. Postrachom všetkých študentov bola organická a anorganická chémia či bezstavovce. V letnom semestri druhého roka mali študenti environmentalistiky ľahšie predmety, ale v jesennom semestri v treťom ročníku im pribudne predmet ekotoxikológia.
„Starší študenti nás strašia, že skúšky z ekotoxikológie sú veľmi ťažké. Pred koncom tretieho ročníka je totiž veľké sito a ekotoxikológia je presne tým predmetom, kde veľa ľudí vyhodia.“ V škole majú teraz prezenčnú výučbu, no keď nastúpila do prvého ročníka, začínali dištančné vyučovanie. Preto sa so spolužiakmi ani veľmi nepoznali, bližšie sa spoznali až teraz, po takmer dvoch rokoch. Samozrejme, Terézii viac vyhovuje prezenčná výučba. „Počas online výučby som sa nevedela veľmi sústrediť. Pokiaľ hodiny trvajú dlho, tak občas pred monitorom aj zaspávate. Väčšiemu počtu študentom z ročníku chýbal osobný kontakt so spolužiakmi,“ vysvetľuje študentka Prírodovedeckej fakulty UK.
Environmentalisti mávajú počas štúdia tiež prax v teréne, kde s vyučujúcimi riešia nejakú konkrétnu problematiku. Takýmto spôsobom absolvujú terény z biodiverzity či z pedológie. Cvičenia z biodiverzity stavovcov a bezstavovcov mali napríklad v pohorí Burda, v okrese Nové Zámky. „Videli sme naživo rôzne druhy zvierat, o ktorých sme sa učili v škole, odchytávali sme hmyz, pričom sme ho vždy pomenúvali a podobne. Naučili sme sa napríklad to, v akom prostredí tieto živočíchy žijú alebo čím sa živia,“ opisuje školskú prax.
Výskum inváznych rastlín
Tento rok Teréziu čaká písanie a obhajoba bakalárskej práce. Bude sa venovať inváznym rastlinám, teda tým, ktoré nie sú pôvodné na našom území. Bude skúmať vplyv výsadby invázneho agátu bieleho na vybrané funkčné vlastnosti rastlín bylinnej synúzie. Synúzia zahŕňa populáciu jedného alebo viac druhov rovnakej životnej formy rastlín. V rámci praktickej časti záverečnej práce bude skúmať desať lokalít na Slovensku, takzvaných „twin plots“, kde rastie agát biely. Tieto miesta sú si podobné, pričom Terézia skúma agátový les vytvorený umelo a pôvodný porast agátu bieleho. Z každej tejto lokality vyberie jednu rastlinu a natrhá z nej desať vzoriek, vytvorí herbáre a v spolupráci s Botanickým ústavom SAV bude robiť výskum týchto vzoriek. Botanický ústav SAV má ako jediný na Slovensku prístroj nazvaný Portable laser leaf area, teda prenosný laserový merač plochy listov, ktorý využíva pokročilú laserovú technológiu a výskumníkom umožňuje presný a pohodlný spôsob merania plochy listov.
„Pomocou tohto skenera budem porovnávať jednotlivé vzorky, napríklad ich veľkosť, spôsob rastu v jednotlivých lokalitách či ako sa im darí v týchto lokalitách. Skúmam ich vitalitu, dĺžku, hmotnosť a podobne. Ďalej budem porovnávať, ako sa jednotlivým rastlinám darí v agátovom a v pôvodnom lese. Existujú totiž rôzne výskumy, že agát biely priťahuje pôvodné a invázne druhy rastlín do lesa,“ opisuje tému svojej záverečnej práce.
Nebezpečná invázia
Invázne rastliny sú nebezpečné. Vytláčajú naše pôvodné rastliny a s nimi tak miznú aj živočíchy a hmyz, ktoré sú na naše pôvodné druhy naviazané. Výsledkom je strata druhovej pestrosti vegetácie o druhy, ktoré podľahnú konkurenčnému tlaku inváznych druhov. Vo výskume chce Terézia pokračovať aj v diplomovej práci. „Plánujem sa venovať tomu, ako sa dajú lokality postihnuté inváznymi rastlinami ošetriť a ako by sme proti inváznym rastlinám mohli bojovať. Na diplomovej práci by som chcela skúmať aj to, ako môžeme invázne rastliny nahradiť, a ako by sme mohli posilniť ekosystém, aby pôvodné rastliny vytlačili invázne rastliny.“
Pomáha chrániť prírodu
Terézia popri škole vyskúšala už niekoľko prác vo svojom odbore. Minulý rok praxovala v Štátnej ochrane prírody, aktuálne využíva svoje teoretické poznatky zo štúdia pri práci na inšpekcii životného prostredia. Je na technickom oddelení.
„Ak chce inšpekcia vykonávať svoju prácu, musia najskôr zamerať určitú lokalitu, čomu sa venujem ja. Pracujem s GNS zariadením, čo je multifunkčný lokátor. Ide o geodetické zameriavacie zariadenie, ktoré vyhľadá konkrétnu lokalitu. Všetky potrebné dáta zo zameriavacieho zariadenia nahadzujeme do špeciálneho systému, kde konkrétne lokality podložíme ešte katastrálnymi mapami. Toto zameriavanie sa využíva napríklad vtedy, ak niekto podá Inšpekcii životného prostredia podnet na nelegálnu skládku či nelegálne pozemky v chránenom území. Vďaka tomu vieme nájsť ich presnú lokáciu,“ vysvetľuje náplň svojej práce.
Pokiaľ jej ešte zostane nejaký voľný čas, rada chodí na prechádzky či turistiku, číta knihy alebo chodí na splav. Environmentalistika má zmysel aj uplatnenie Podľa Terézie je práve Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského najlepšou fakultou zo všetkých prírodovedeckých odborov na Slovensku. „Je tu veľmi veľa renomovaných odborníkov, ktorí sú zároveň veľmi dobrými vyučujúcimi. Pokiaľ máte radi prírodu, environmentalistika je skvelou príležitosťou. Viem využiť svoje nadobudnuté vedomosti v bežnom živote, napríklad sa viem komplexnejšie pozrieť na životné prostredie. Univerzita Komenského má zároveň veľmi dobré meno aj v zahraničí, takže by ste sa mohli uplatniť aj mimo Slovenska,“ dodáva na záver.
Radka Rosenbergová