Príbeh študenta: Neplňte sny druhých ľudí
Christopher Danis je piatakom na Fakulte managementu UK. V súčasnosti ho naplno zamestnáva diplomová práca, v rámci ktorej spolupracuje s manažérmi z praxe. Popri škole si vyskúšal aj projektový manažment, vo voľnom čase sa venuje písaniu textov do vedecko-odborného časopisu osobného rozvoja či doučovaniu matematiky.
Keď si podával prihlášku na vysokú školu, jednoznačne vedel, že pôjde na manažment. Už pri nástupe na strednú školu ho to ťahalo ekonomickým smerom. Keďže ho bavila aj psychológia či práca s ľuďmi v kombinácii s matematikou, voľba bola jasná. „Dokonca uvažujem nad doktorandským štúdiom. Chcel by som si vyskúšať aj vedeckú činnosť a vyučovať. Momentálne píšem diplomovú prácu pod vedením pani profesorky Anny Lašákovej z katedry manažmentu a pod ňou by som veľmi rád pôsobil aj ďalej ako doktorand. Na dizertačnej práci by som sa chcel zamerať na oblasť personálneho manažmentu a motivácie zamestnancov,“ hovorí Christopher.
Medzi jeho obľúbené predmety patrili podnikateľská etika, no má rád aj strategický manažment a odmeňovanie. A nezabúda ani na spomínanú matematiku, ktorú navyše vo voľnom čase doučuje. „Väčšina študentov sa sťažuje práve na štatistiku a matematiku, avšak ja osobne v tom nevidím problém. Nemyslím si, že matematika je extrémne ťažká. Mal som spolužiakov, ktorí ju nemali radi a ani z nej nemali také znalosti, pretože k nej neinklinovali na strednej škole, avšak skúšku zvládli. Na druhej strane však bolo veľa študentov, ktorí sa sťažovali na matematiku a ani sa ju nesnažili naučiť. Práve tam povypadávali, respektíve zistili, že ich škola nebaví. Nemyslím si, že na tejto škole je také sito, ako napríklad na lekárskej fakulte. U nás to závisí od študenta,“ myslí si.
Na diplomovke spolupracuje s manažérmi
Christopher v diplomovej práci pokračuje v podobnej téme ako v bakalárskej, zameriava sa na motiváciu zamestnancov podľa modelu SCARF. Model SCARF pochádza z anglosaského prostredia a Christopher skúma, či je uplatniteľný aj v slovenskej kultúre. Podľa tohto modelu vychádza správanie človeka a jeho motivácia z dvoch hlavných princípov. Podľa prvého naše správanie presahuje vyšší organizačný princíp, ktorý je založený na maximálnej odmene a minimálnom ohrození.
„To znamená, že prirodzene inklinujeme k veciam, ktoré v nás vyvolávajú dobré pocity a odchádzame od toho, čo považujeme za nepríjemné. Druhý princíp tvrdí, že túžba po socializácii alebo po uznaní druhých ľudí sú v našom mozgu brané rovnako, ako je potreba jesť či piť, teda potreba fyzického prežitia. Model SCARF zahŕňa päť oblastí ľudskej sociálnej skúsenosti, a to status, istotu, autonómiu, vzťahy a férovosť. Status hovorí o relatívnej dôležitosti vzhľadom k ostatným. Istota je o schopnosti predvídať budúcnosť. Autonómia je o pocite kontroly nad udalosťami. Vzťahy sa týkajú pocitu bezpečia s ostatnými a férovosť je vnímanie férovej výmeny medzi ľuďmi. Týchto päť oblastí môže aktivovať mozgové prepojenia buď ‚primárnej odmeny‘, alebo ‚primárneho ohrozenia‘. Skúmame, či tieto jednotlivé oblasti rovnako chápu ľudia na Slovensku, ako aj ľudia žijúci v anglosaskom prostredí,“ opisuje Christopher.
V rámci výskumu oslovuje manažérov z praxe, ktorí niekoľko rokov pracovali s ľuďmi z rôznych kultúrnych prostredí na Slovensku aj v zahraničí. Na základe ich skúseností zisťuje, či je tento model uplatniteľný aj na Slovensku a ako oni vnímajú svojich zamestnancov. „Manažérov mám momentálne deväť, okrem toho mám rozhovory so slovenskými študentmi. Zatiaľ som dospel k tomu, že pre Slovákov je na základe doterajších zistení najdôležitejšia potreba statusu, medzi ktorú zaraďujeme používanie titulov, uznanie druhých, pozíciu a aj vlastnenie materiálnych statkov, a toto sa často zdá byť pre nich oveľa dôležitejšie ako ostatné potreby, pričom u cudzincov je to inak,“ prezrádza niektoré zo svojich zaujímavých výsledkov.
Rozhodne vyskúšajte Erasmus
Christopher sa v týchto dňoch naplno venuje štúdiu a písaniu diplomovej práce. Pokiaľ mu ešte zostáva nejaký voľný čas, píše príspevky do časopisu Prekroč svoj tieň. „Ide o vedecko-odborný recenzovaný časopis, kde uverejňujeme vedecké články na rôzne témy, no nájdete tam aj poéziu, prózu či rozhovory so známymi ľuďmi alebo s inšpiratívnymi osobnosťami. Mám už publikované dva vedecké články a texty, ktoré sa zameriavajú na osobnostný rozvoj, psychológiu, niektoré sú písané ako príbeh,“ opisuje svoju prácu v časopise.
Christopher píše už od svojich pätnástich rokov. Jeho snom je raz napísať knihu. „Vďaka šéfredaktorke Lenke Jalilah som nadobudol nesmierne cenné skúsenosti a v písaní vidím veľký zmysel.“ Popritom by chcel však pracovať aj v oblasti manažmentu. Od prvého ročníka pracoval v administratíve v jednej nadnárodnej korporácii. Minulý rok absolvoval stáž Erasmus v Českej republike v personálnej agentúre, kde mal na starosti nábor zamestnancov, ich výber, oslovenie potenciálnych zamestnancov a aktívnu komunikáciu s nimi. „Robil som tiež reporty pre nadriadeného, ktorého zamestnanca odporúčam a prečo. Okrem toho som mal možnosť vyskúšať si aj projektový manažment, kde som pomáhal s projektmi, ktoré majiteľ rozbiehal alebo sa ich snažil zlepšiť. Stáž Erasmus by som študentom rozhodne odporučil,“ vymenúva svoje skúsenosti.
Vysokú školu si vyberajte podľa seba
Vo voľnom čase Christopher rád číta knihy, čo ho tiež inšpirovalo k písaniu vlastných článkov. „Považujem sa za skôr všestranne orientovaného a mám rád z každého rožku trošku. Keď už sa však mám na niečo zamerať, tak je to určite písanie článkov, ale aj manažment. Okrem toho vo voľnom čase cvičím v posilňovni či hrávam futbal. Rád chodím do prírody na turistiku, ale aj na výlety s priateľmi. Ďalej tiež pozerám rôzne dokumenty a mimo štúdia sa snažím ešte vzdelávať navyše.“
Jeho plánom je doktorandské štúdium, no popritom by si rád našiel prácu v manažmente. Pokiaľ by mu to povinnosti dovoľovali, určite chce naďalej prispievať aj do spomínaného časopisu. Budúcim študentom manažmentu Christopher odkazuje, aby si dobre premysleli, čo chcú v živote dosiahnuť, aj keď vie, že na strednej škole sa mnoho ľudí ešte hľadá. „Mali by si ujasniť, čo chcú v živote robiť, čo by ich bavilo, a nájsť svoj zmysel života. Snažte sa dosiahnuť vlastné ciele, nie plniť sny iných ľudí. Porozmýšľajte nad tým, čo by ste chceli v živote robiť tak, aby vás to robilo šťastnými,“ dodáva.
Radka Rosenbergová