SK
EN
Preskúmali tisícky ľudských kostí
Katedra antropológie Prírodovedeckej fakulty UK už tretí rok realizuje výskum kostrových pozostatkov z krypty pod katedrálou v Žiline. Vďaka tomu mali študenti a študentky fakulty možnosť zažiť v lete jedinečnú prax.
Katedrála Najsvätejšej trojice na návrší nad tzv. farskými schodmi je tradičnou dominantou mesta a už niekoľko rokov prechádza komplexnou obnovou. Objav zachovanej krypty v r. 2020 bol prekvapením. „Robili sa výkopy pre bleskozvody a pri fasáde sa odstraňovali novšie primurovky. Pri tom sme v stene kostola našli murivo, v ktorom boli drobné úlomky kostičiek. Urobili sme na tom mieste sondu a nachádzali sme stále viac a viac kostí. Rozšírili sme otvor a dostali sme sa pod klenbu krypty plnej kostrových pozostatkov,“ hovorí archeologička Andrea Slaná z Považského múzea v Žiline. Kostol bol postavený už v 13. storočí, v 14. storočí ho prestavali na trojloďovú gotickú baziliku. Okolo neho bol do konca 18. storočia cintorín. „Predpokladáme, že keď potrebovali nové hrobové miesta, zhrnuli vykopané staršie kosti do krypty,“ vysvetľuje Andrea Slaná.
Kosti do trojmetrovej výšky
Na skúmanie kostí zavolali odborníčky z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave Michaelu Dörnhöferovú a Silviu Bodorikovú. V lete r. 2020 začali prvý výskum. Ukázalo sa však, že krypta je oveľa hlbšia a širšia, ako predpokladali. Preto sa vlani aj tento rok v lete do nej znova vrátili a zorganizovali už aj workshopy pre študentov. Práve v deň našej návštevy sa im podarilo dosiahnuť tohtoročný cieľ – dostať sa cez kosti až na dno krypty. „Už vieme, že tu máme tri metre výšky násypu kostí, čo je asi 50 až 60 kubických metrov,“ hovorí Michaela Dörnhöferová.
Do krypty sa vchádza zvonku cez stenu kostola, malý otvor výskumníci pracovne nazývajú vetrák. Za ním sa ocitneme v priestore asi 5 metrov vysokom a 4 metre širokom, jeho stredom prechádza pilier. Je plný ľudských kostí, sú naozaj všade. V krypte necítiť nijaký zápach, vzduch je tam ako v bežnej pivnici. Úplne dole na práve odkrytom dne pracuje antropológ, napĺňa vedrá, ktoré si podávajú dobrovoľníci a vynášajú ich von.
Ďalšia skupina ich vysype a triedi. Triedia ich na lebky, kosti končatín a ďalšie menšie kostičky. Kosti končatín tiež delia na pravé a ľavé. Najzachovalejšie časti posunú na meranie dobrovoľníkom. Medzi nimi sú študenti prírodovedeckej fakulty. Romana s Katarínou, študentky piateho ročníka antropológie, dnes merajú lebky. „Meriame dĺžku, výšku, šírku, obvod lebky, výšku, šírku tváre, nosa, veľkosť očníc. Zo získaných hodnôt na záver vypočítame DS skóre, ktoré nám približne určí, k akému pohlaviu sa lebka viac radí, či mužskému, alebo ženskému,“ vysvetľujú. Pri ďalšom stole merajú stehnové kosti. Z nich tiež určujú, či patrili mužovi alebo žene. Počas 17 dní výskumu toto leto premerali vyše dvetisíc kostí, celkovo ich preskúmali takmer 14 000, nerátajúc drobné fragmenty a úlomky, ktoré sa neevidovali.
Morbídne? Naopak, veľmi zaujímavé
Hoci niekomu by sa práca medzi ľudskými kosťami mohla zdať morbídna, študentky to tak vôbec neberú. „Veľa ľudí je z toho zhrozených, ale my vôbec. Naopak, tešíme sa, ak nájdeme zaujímavú kosť,“ hovorí Katarína Beniaková, študentka medicínskej biológie na Prif UK. „Asi tým, že študujeme biológiu, to vnímame inak. Vieme sa odosobniť, máme vedecký záujem. Pre mňa je to veľmi dobrý spôsob, ako zistiť, či sa chcem antropológii neskôr venovať viac,“ hovorí jej spolužiačka Ivana Michaličková.
Seriál Kosti majú dôkladne napozeraný a v krypte majú už vlastný čierny humor. „Najnepríjemnejšie na tejto brigáde je ranné vstávanie,“ smejú sa. Aj Romana s Katarínou hovoria, že jediná psychohygiena, ktorú po meraní kostí potrebujú, je spánok. „Po celom dni sme naozaj dosť vyčerpané. Dnes sa mi už aj v noci snívalo, že triedim kosti. Ale sme za túto prax vďačné. Dva roky štúdia sme strávili v covide a online, takže sme nemali toľko praxe, koľko by sme mali mať. Aj preto sme sa prihlásili.“
Typický stredoveký Žilinčan?
Dá sa z kostí zistiť, ako vyzeral typický Žilinčan alebo Žilinčanka v stredoveku? „Z kostí končatín vieme zistiť, že muži boli skôr nižšieho vzrastu. Pri posudzovaní lebiek sme si všimli, že aj na robustných, mužských lebkách nájdeme znaky smerom k ženskému typu. Teda veľa mužov v minulosti malo kolmejšie a širšie čelo, mierne klenuté, nie také ubiehavé dozadu, ako býva typické pre mužov. Relatívne v skorom veku im tiež vypadali zuby, hoci je zaujímavé, že zubných kazov je málo. Zrejme trpeli skôr zápalovými ochoreniami chrupu,“ hovorí doktorka Dörnhöferová.
Takmer všetky kosti vybraté z krypty po základnom antropologickom preskúmaní zostávajú v Žiline, znova ich pochovajú v spoločnom hrobe na cintoríne na Bôriku. Do bratislavského laboratória odvezú len niektoré. „Väčšiu pozornosť venujeme takým, ktoré na sebe majú nejaký patologický znak, napríklad nejaký prejav traumy – na lebkách sú to sečné poranenia, na dlhých kostiach vyhojené zlomeniny rôzneho charakteru alebo prejavy infekčných ochorení. Tieto potrebujem poriadne nafotiť, zadokumentovať, niektoré ešte skúmame röntgenom a CT,“ hovorí Michaela Dörnhöferová. Ale aj tieto kosti nakoniec vrátia späť k ostatným.
Archeologické objavy
Zaujímavé sú tiež archeologické nálezy, ktoré našli medzi kosťami a ktoré umožňujú datovať obdobie, kedy sa kosti do krypty dostali. „Našli sme textilné artefakty, čepce, fragmenty živôtikov, kožené časti topánok, kabátcov, aj zdobené medenými a mosadznými nitmi. Je to veľká rarita, sú pomerne dobre zachované. Veľa nálezov je zo 17. storočia, ale našli sme aj keramiku z 15. storočia,“ hovorí archeologička Andrea Slaná.
Antropológovia sa do žilinskej krypty zrejme vrátia aj na budúce leto, úplné vynosenie kostí a ich analýza závisí aj od toho, či sa im podarí získať zdroje. Celý výskum prebieha v spolupráci Katedry antropológie PriF UK s Považským múzeom v Žiline a Žilinskou diecézou, podporilo ho aj Ministerstvo kultúry SR v rámci dotačného programu Obnovme si svoj dom.
Barbora Tancerová