Potrebuje akademická obec na Slovensku nový vedecko-populárny časopis?
Prírodovedné vedecko-populárne časopisy na Slovensku
Na Slovensku dnes existuje niekoľko časopisov zameraných na populárizáciu vedy a techniky. Z nich najvýznamnejší je časopis Quark vydávaný Centrom vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR). Vychádza od roku 1995 s podporou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠVVaŠ SR). Jeho predchodcom bol v minulosti časopis Elektrón, ktorý v rokoch 1973 až 1990 mal pri popularizácii vedy a techniky takmer monopolné postavenie. Ten nadväzoval na časopis Kamarát určený výlučne pre mládež. Bol založený už v roku 1968.
Časopis Quark v súčasnosti reprezentuje veľmi úzku skupinu voľne predajných časopisov v slovenskom jazyku a je prednostne určený širokej laickej verejnosti zahrňujúcej aj mládež rôznych vekových skupín. Napriek tomu, že ho čítajú aj mnohí vysokoškolskí učitelia, vzhľadom na svoje zameranie a odbornú úroveň, tí tvoria iba malú časť jeho čitateľskej obce.
História snáh o vytvorenie nového časopisu
V roku 2013 dospel paleontológ profesor Jozef Klembara z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského k presvedčeniu, že na Slovensku chýba časopis, ktorý by na vyššej odbornej úrovni propagoval domácu a zahraničnú vedu v oblasti prírodných vied a zároveň by slúžil aj ako významná komunikačná platforma slovenskej vedeckej obce. Ako príklad mu poslúžili zahraničné vzory takých časopisov ako napríklad „Scientific American“ alebo „Vesmír“. Tu možno poznamenať, že zvlášť český časopis Vesmír je pre Slovensko nasledovaniahodným príkladom obrovského spoločenského vplyvu časopisu takého typu. Vznikol už v roku 1871 a v dobách spoločného štátu, keď ho vydávala Československá akademie věd, to bol zároveň aj náš časopis. Po rozdelení spoločného štátu sa už slovenská alternatíva tohto časopisu nevytvorila, a tak dnešný Vesmír publikuje aj články od slovenských prispievateľov. Je nepochybné, že mnohé z nich by lepšie prispeli ku kultivácii slovenského akademického prostredia v prípade, ak by boli publikované v domácom časopise.
Prof. J. Klembara spolu s malým kolektívom pristúpil v roku 2013 k riešeniu problému a pripravil prvé číslo časopisu, ktoré sa blížilo k jeho počiatočným predstavám. Vydať ho malo Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied „VEDA“ s prísľubom finančnej pomoci MŠVVaŠ SR. Vzhľadom na nenaplnenie prísľubu (po výmene vedenia ministerstva) toto číslo nebolo vytlačené. V roku 2015 však za podpory CVTI SR začal časopis vychádzať. Mal názov „Svet prírody“. Spočiatku vychádzal ako príloha časopisu „Quark“ a v nasledujúcom roku už samostatne. Jeho šéfredaktorom bol J. Klembara, ktorému sa podarilo zostaviť veľmi kvalitnú redakčnú radu pozostávajúcu z vysokoškolských učiteľov z rôznych typov vysokých škôl z celého Slovenska a pracovníkov Slovenskej akadémie vied. Časopis bol financovaný časovo obmedzenými grantmi určenými pre propagáciu vedy. I keď redakčná rada časopisu bola vďačná za podporu CVTI SR, súčasne však existovali tlaky transformovať časopis na akúsi alternatívu bežného vedecko-populárneho časopisu. (Z rôznych strán bolo počuť otázku: „Načo je Svet prírody, keď už existuje Quark“?) To bolo v úplnom rozpore s jeho vytýčenou koncepciou a navyše to prispelo k legitimizácii námietok o konkurencii existujúcemu Quarku. (Iróniou týchto námietok bolo, že autor tohto článku, ktorý sa podieľal na aktivitách spojených so vznikom nového časopisu, je za obdobie posledných dvadsiatich rokov pravdepodobne najproduktívnejším prispievateľom Quarku. Preto veľmi dobre chápal jeho rozdielnu koncepciu so vznikajúcim časopisom.) Výsledkom bolo, že v roku 2017 bolo financovanie Svetu prírody ukončené. Jeho praktický zánik znamenalo schválenie žiadosti CVTI SR o prerušenie jeho vydávania príslušným ministerstvom.
V snahe zachovať tento časopis, sa začiatkom roku 2018 obrátili šéfredaktor časopisu spolu s autorom tohto príspevku na rektora Univerzity Komenského so žiadosťou o prejednanie možnosti vytvorenia plateného miesta redaktora. List zdôvodňujúci význam časopisu pre celoslovenskú akademickú komunitu podpísal dekan Prírodovedeckej fakulty UK a väčšina vedúcich katedier a garantov jednotlivých odborov na tejto fakulte. Žiadosť podporili geológovia, biológovia, geografi, chemici a aj zástupcovia environmentálnych odborov. V liste sa mimo iné zdôrazňovalo, že časopis by pre Univerzitu Komenského znamenal aj mimoriadne prestížny projekt s ďalekosiahlou pozitívnou reklamou našej vysokej školy. Žiadosť prejednávaná na Kolégiu rektora UK však bola zamietnutá. O dôvodoch neboli autori listu oficiálne informovaní, avšak ústne podané informácie hovorili o tom, že hlavným problémom sa stalo to, že časopis bol chápaný zo strany niektorých zástupcov iných fakúlt ako „privátny” projekt Prírodovedeckej fakulty UK. Reakciou na túto námietku zo strany redakčného kolektívu bolo prijatie konsenzu o tom, že časopis by uverejňoval aj kvalitné príspevky so spoločenskovednou problematikou a príspevky týkajúce spoločných problémov vedeckého výskumu a výučby na vysokých školách.
Posledné kroky na záchranu časopisu boli jednania s predsedom Slovenskej akadémie vied prof. RNDr. Pavlom Šajgalíkom, DrSc., ktorý tomuto projektu vyjadril formálnu podporu a navrhol spôsob jeho realizácie znova s účasťou MŠVVaŠ SR. Generálny riaditeľ príslušného odboru ministerstva zaujal ústretový postoj a požiadal o vypracovanie projektu s jeho zdôvodnením. Po dlhej odmlke bolo zaslané zamietavé stanovisko, v ktorom boli uvedené argumenty jednoznačne hovoriace o tom, že tento projekt nik nečítal. Na rozdiel od príslušných pracovníkov ministerstva uvedený text si preštudoval súčasný prorektor UK pre vedu, doktorandské štúdium a projektovú činnosť prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc., a zaujal k nemu pozitívne stanovisko s riešením, ktoré však znova záviselo od iniciatív MŠVVaŠ SR. Zatiaľ posledným a pravdepodobne aj konečným výsledkom našich snáh bolo získanie prísľubu predsedu Slovenskej akadémie vied o možnosti vydávania tohto časopisu s podmienkou finančnej pomoci zo strany MŠVVaŠ SR.
Aká je perspektíva?
Doterajšia existencia časopisu Svet prírody bola viazaná na aktivity najmä dvoch ľudí, ktoré boli vysoko nad rámec ich pedagogických a vedeckovýskumných aktivít. Ďalšie pokračovanie časopisu v doterajšom režime je nemožné a je podmienené vytvorením plateného miesta jeho redaktora. V súčasnosti existujú dve možnosti, ako sa zavŕši niekoľkoročné úsilie o udržanie časopisu. Prvou je definitívny koniec, druhou ešte nejaký posledný pokus o jeho záchranu.
Tento príspevok vznikal v nádeji, že popri stále prebiehajúcich jednaniach s MŠVVaŠ SR (s neistým výsledkom) sa predsa len na Univerzite Komenského nájde niekto, kto príde s nejakou schodnou iniciatívou a pomôže presadiť tento vysoko prestížny projekt slúžiaci celej akademickej obci na Slovensku. Pri rozhodovaní je dobré zobrať do úvahy niekoľko faktov zhrnutých v nasledovnej časti.
Dôležité fakty o časopise
Cieľom časopisu je riešenie mimoriadne závažného problému, ktorým je absencia spoločnej komunikačnej základne pre celú akademickú obec. V súčasnosti sa mnoho kvalitných príspevkov širšieho dosahu publikuje vo veľkom počte úzko zameraných špecializovaných časopisov. Tie sa takto nedostávajú do povedomia širšej akademickej verejnosti a už vôbec nie študentov a mládeže. Jeden zo závažných dôsledkov toho stavu sú vážne problémy pri zjednotení sa akademickej obce na riešení spoločných otázok vedy a vzdelávania na Slovensku. Časopis nechce a ani nemôže predstavovať konkurenciu pre vyššie spomenuté časopisy. Naopak, ich popularitu môže zvýšiť mimo rámca ich úzkych špecializovaných komunít.
Časopis sa zameriava na vedy o živej a neživej prírode, spoločenské vedy a témy týkajúce sa spoločných problémov vzdelávania na vysokých školách. Hlavné časti časopisu by mali byť tieto: Úvodník, Dejiny slovenskej vedy, Odborné články, Rozhovor s významným slovenským vedcom, Správy zo života vysokých škôl a SAV, Výber najnovších vedeckých poznatkov z časopisov „Science“, „Nature“ a „Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America”, Študentské príspevky a nešpecifikované „Iné príspevky“.
Cieľovou skupinou čitateľov časopisu sú predovšetkým vysokoškolskí a stredoškolskí študenti a učitelia, vedeckí pracovníci akademických pracovísk, záujemcovia o štúdium na vysokých školách a laická verejnosť zaujímajúca sa o vedu a s ňou súvisiace otázky.
Časopis má zanieteného a obetavého šéfredaktora a kvalitnú redakčnú radu pozostávajúcu z renomovaných učiteľov z rôznych vysokých škôl a vedeckých pracovníkov SAV, pričom tu existuje aj možnosť jej ďalšieho rozšírenia zohľadňujúceho jeho prípadný obsahový posun.
Toto periodikum má široký kolektív odborne fundovaných prispievateľov zo všetkých akademických inštitúcií na Slovensku, ktorí sú ochotní akceptovať fakt, že im nebude vyplácaný žiaden honorár (podobne ako aj recenzentom týchto príspevkov).
Napriek vyššie uvedeným problémom si časopis už získal široký okruh čitateľov a dostal sa do povedomia širšej verejnosti. Zároveň má aj niekoľko potenciálnych sponzorov.
Záver
Autor tohto príspevku si dovoľuje vysloviť názor, že celá história doterajších problémov spojených so vznikom tohto časopisu symbolizuje jeden zo všeobecných problémov nášho vysokého školstva, ktorým je neschopnosť dohodnúť sa na cieľoch, ktoré sú v prospech všetkých: totiž konkurencia medzi jednotlivými vysokými školami a zároveň v rámci ich jednotlivých fakúlt často znemožňuje povzniesť sa nad parciálne záujmy jednotlivých akademických pracovísk. Autor verí, že situácia sa v tomto ohľade predsa len zmení.
Poznámka: Upravená verzia tohto textu bude publikovaná v jednom z tohoročných čísiel chemického časopisu ChemZi
Prof. Ing. Karol Jesenák, CSc.
(člen redakčnej rady časopisu „Svet prírody“)
Katedra anorganickej chémie PriF UK