Od plášťa magnetickej neviditeľnosti po nové technológie zobrazovania bunky - ocenení vedci prišli diskutovať s ministrom školstva

Minister školstva Juraj Draxler sa v stredu 20. mája 2015 stretol s víťazmi kategórií ocenenia Vedec roka. So štyrmi vedeckými "superstars" strávil takmer dve hodiny v diskusii o ich práci a objavoch, aj o budúcnosti slovenskej vedy.
„Naši špičkoví vedci sú špičkoví aj v medzinárodnom poňatí,“ povedal minister Draxler. „Navyše, ide o ľudí s naozajstným rozhľadom a zaujímavými životnými skúsenosťami z práce doma aj vo svete, takže je príjemné, ak si na vás chvíľu nájdu čas a prídu sa porozprávať. Je to pre mňa veľká česť.“
Vedkyňa roka Mgr. Lucia Kučerová, PhD. z Ústavu experimentálnej onkológie SAV vedie kolektív výskumníkov, ktorí sa zameriavajú na štúdium biológie nádorovej bunky.
Vedec roka doc. Ing. Fedor Gömöry, DrSc. Sa zaoberá numerickým modelovaním kompozitov so zaujímavými elektromagnetickými vlastnosťami. Jeho práca viedla napríklad k vytvoreniu „plášťa magnetickej neviditeľnosti“, ktorý sa dá použiť na testovanie vplyvov pobytu vo veľmi slabom magnetickom poli. O jeho využívanie má záujem aj americká NASA, s ktorou vedec a jeho kolektív spolupracujú.
Osobnosť roka v oblasti technológií Doc. Ing. Sergej Hloch, PhD. z Technickej univerzity v Košiciach sa venuje oblasti progresívnych výrobných technológií, najmä technológie vodného prúdu. Jeho práca je zaujímavá aj tým, že pri nej koordinuje špecialistov z mnohých vedných odborov. Práve táto interdisciplinarita zaujala aj porotcov ocenenia Vedec roka.
A nakoniec, Osobnosť roka v programoch EÚ prof. RNDr. Pavol Miškovský, DrSc. z UPJŠ v Košiciach je uznávaným odborníkom v oblasti biofyziky a biofotoniky. Navyše má významný podiel na tvorbe spoločných akademických programov svojej univerzity s univerzitami v Lausanne, Paríži a inde.
Práve tvorbu programov s dvojitým diplomom v spolupráci so špičkovými univerzitami v zahraničí profesor Miškovský ponúka ako jednu z ciest pre rýchle otváranie slovenského akademického prostredia svetu. Ďalším prostriedkom je priťahovanie medzinárodných akademikov na pobyty na Slovensku organizované ako krátkodobé medzinárodné školy, vedené špičkovými slovenskými vedcami.
Vedci sa pri stretnutí s ministrom nevyhli ani kritike hlavných prekážok pre rozvoj slovenskej vedy, ktorými sú prebyrokratizovanosť procesov a ťažkopádna organizácia materiálnej podpory formou verejných obstarávaní. Tie nemajú pre vedu zmysel, zhodli sa zúčastnení.
Dĺžka verejných obstarávaní znamená, že vedci nemôžu efektívne fungovať v konzorciách so zahraničnými partnermi, ktorí často podobné obmedzenia nemajú a sú prekážkou pre spoluprácu s firmami vyžadujúcimi pružnejší prístup.
Navyše, pravidlá, ktoré tlačia na šetrenie často paradoxne vedú k mrhaniu peňazí. „Ak je hlavným kritériom pri nákupe súčiastky cena, v skutočnosti mi jedna takto nešťastne vysúťažená nekvalitná súčiastka môže zničiť prístroj za státisíce,“ uviedla ako príklad Lucia Kučerová. Zároveň podotkla, že bremeno administratívy je pre ňu tak veľké, že sa ako vedúci pracovník priamo na výskume takmer nemôže podieľať. „Z osemhodinového pracovného času sa mi obyčajne podarí venovať vede pätnásť minúť,“ povedala.
Napriek diskusii o podobných problémoch sa všetci zhodli, že dlhodobé vyhliadky slovenskej vedy sú optimistické. Prítomných navyše potešil návrh ministra na stabilizáciu financovania SAV na najbližšie roky, a jeho prísľub, že podniká kroky na prísun väčšieho objemu prostriedkov do Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Pravidelnosť výziev grantovej agentúry totiž považujú za kľúčovú podmienku bezproblémového napredovania pracovísk so sľubným potenciálom.
Vedci ocenili aj spojenú iniciatívu ministra školstva Draxlera a ministra financií Petra Kažimíra vytvoriť projekt návratových grantov, ktorý môže pomocť prilákať späť na Slovensko aj špičkových akademikov.