Nové vedecké a výskumné parky - verdikt NKÚ

Vďaka viac než 430 miliónom eur z eurofondov začali v roku 2013 slovenské univerzity s budovaním nových univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier.

V roku 2018 sa kontrolóri z NKÚ pozreli na 13 najväčších vedeckých investičných projektov a vo svojej najnovšej správe informujú o správnosti a efektivite vynaložených prostriedkov a tiež o (neradostných) vyhliadkach udržateľnosti týchto projektov.

Prinášame prehľad najdôležitejších zistení:

Z celkového objemu viac než 430 miliónov eur smerovalo na zariadenia a vybavenie 217 mil. eur (52%); na nové stavby 128 mil. eur (31%); na rekonštrukcie sa minulo 42 miliónov (10%) a na osobné a mzdové výdavky išlo 24,5 milióna eur (6%).
Z takmer 430 miliónového balíka sa podarilo vyčerpať 97%. Zhruba 13 miliónov eur prepadlo. Neoprávnené výdavky dosiahli úroveň menej než 1% (4 milióny eur). Kontrolóri napríklad zistili, že dva prístroje v celkovej cene takmer 200-tisíc eur, určené pre Lekársku fakultu UPJŠ, sa vôbec nenachádzali v priestoroch vedeckého parku, ale boli nainštalované v súkromnej spoločnosti, ktorá ich využívala.
Realizácia projektov sa začala oneskorene, až v poslednom roku programového obdobia (2013). Následne, v roku 2015, kedy mali byť projekty už ukončované, prišlo rozhodnutie o ich rozdelení do dvoch fáz, čo prinieslo vyššie náklady pre štát, pretože univerzity UK a STU, ktoré sídlia v Bratislave mali v II. fáze stanovený iný pomer spolufinancovania (kým v I. fáze bolo možné získať príspevok z eurofondov vo výške 85% a s 10 %-ným príspevkom štátu (5% tvorili vlastné zdroje univerzity), v druhej fáze už bol príspevok zo zdrojov EÚ iba 50% a až 45% musel spolufinancovať štát.)
Kontrolóri si všimli problém s využívaním kapacít nových priestorov, napríklad: vo vedeckom parku UPJŠ v Košiciach sa využívalo len jedno poschodie z ôsmich. TU v Košiciach využívala kapacitu vedeckého parku na 40%.
Obrovský problém z hľadiska udržateľnosti projektov predstavuje zrušenie výziev v operačnom programe Výskum a inovácie v roku 2017. Chýbajúce financie na vedu v oblasti štrukturálnych fondov neumožňujú rozvoj parkov v takom rozsahu, aby zvýšili šance na presadenie sa v rámci európskeho vedeckého priestoru.

Financovanie projektov v rámci udržateľnosti bolo zabezpečované prevažne z vlastných zdrojov univerzít a z prípadných grantov.  Nie všetky univerzity sledovali príjmy, ktoré by boli vygenerované z hospodárskej praxe v súvislosti s daným projektom a ktoré by pokryli jeho výdavky. Toto zistenie sa týka napríklad univerzitného parku Slovenskej technickej univerzity, ktorý tvorí súbor fakultných pracovísk. UVP STU nemá jednoznačne stanovené kompetencie voči fakultám pri riadení a vyhodnocovaní projektu. Aj na tomto základe vystavené faktúry za poskytnuté služby v UVP neboli zaúčtované v rámci UVP, ale boli príjmami jednotlivých fakúlt STU, čím neboli dodržané podmienky zmluvy o poskytnutí NFP.
Pri súčasnom nastavení financovania vedy a výskumu v SR zo strany štátu, bude infraštruktúra obstaraná z projektov po uplynutí doby udržateľnosti už morálne zastaraná, čo môže významným spôsobom v budúcnosti znížiť konkurencieschopnosť univerzít pri uchádzaní sa o granty a projekty z oblasti výskumu.
 

Čítajte viac:

Celá správa NKÚ: https://www.nku.gov.sk/…/slovensko-je-dlhodobo-na-europskom…
Správa o novom vedeckom parku na MTF STU (2015): 
https://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/prehlad-aktualit/otvorenie-vedeckeho-parku-v-trnave.html?page_id=9351

Zdroj: https://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/prehlad-aktualit/nove-vedecke-a-vyskumne-parky-verdikt-nku.html?page_id=12972