SK
EN
Mlynská dolina má svoj vlastný román
Študentské mestečko v Mlynskej doline je na Slovensku jedinečné v mnohých ohľadoch. Tento rok mu pribudol ďalší unikát – má svoj vlastný román. Kniha Matúša Mahúta Kvapky, ktorá vyšla v lete, sa celá odohráva na Mlynoch. Sleduje osud prváka Mirka, ktorý prichádza z Oravy, ubytuje sa na T 81 na átriákoch a postupne objavuje zákonitosti existencie vysokoškoláka v Mlynskej doline. O tom, ako kniha vznikala, koľko z jej príbehu sa naozaj stalo a nakoľko odráža problémy, ktoré riešia dnešní študenti, prezradil Našej univerzite jej autor Matúš Mahút, čerstvý absolvent Univerzity Komenského a „školy života“ v Mlynskej doline.
Prečo ste sa rozhodli pre román z prostredia internátov v Mlynskej doline?
Cítil som potrebu zapísať svojich päť rokov na univerzite. Boli veľmi farebné, plné zážitkov, vtipných a ťažkých momentov a chcel som ich dať do celistvej podoby, mať svoje vlastné minimemoáre. Kvapky som písal ešte na svojej internátnej izbe T 81 na átriákoch.
Koho ste mali pred očami ako čitateľa knihy?
Každého študenta, ktorý zronený a smutný sedí v tridsaťjednotke, vystúpi, dá si lacnú polievku z venzy alebo z eatu, zvalí sa na posteľ v internátnej izbe a tam sa chce trochu dobiť radosťou. Preto je obálka knihy veselá a dúfam, že aj text.
Kvapky začínajú ako príbeh plný nevinných veselých a absurdných historiek dvoch kamarátov, Mirka a Samka, ktorí hľadajú kamarátstvo a lásku na internátoch. Postupne však príbeh nadobúda temnejšie kontúry, začínajú riešiť aj závažné témy. Bolo vaším cieľom poukázať na problémy, s ktorými sa študenti stretnú na Mlynoch?
Áno, bol to zámer dej postupne stemňovať. Chcel som, aby kniha slúžila trochu ako manuál života na vysokej škole, preto som chcel opísať nielen svetlejšie, ale aj tie temnejšie chvíľky. Ukázať, že študenti nie sú vždy len šťastní, riešia aj depresívne veci a niekedy je, žiaľ, východiskom aj užívanie nelegálnych látok.
Akési varovanie začínajúcim študentom, aby neboli príliš naivní?
Čiastočne áno. Chcel som to urobiť tak ako niektorí profesori, ktorí hneď na začiatku svojich prednášok vybalia na študentov všetko, čo budú musieť zvládnuť a splniť. Aj ja som chcel, aby študent hneď na začiatku vedel, čo ho čaká v intrákovom živote, do čoho ide, a nemusel po mesiaci odísť. Ale je to aj isté pozvanie na vysokú školu, aj konkrétne na Univerzitu Komenského, na Mlyny. Že ich čaká dobrodružstvo.
Aké je podľa vás poradie toho, čo dnešní študenti riešia?
Na prvom mieste seba. Hľadajú sa, hľadajú vlastné ja. Na druhom mieste riešia vzťahy, prichádzajú do nového prostredia, zo všetkých kútov Slovenska. Myslím, že štúdium je až za tým, a to je podľa mňa správne. Lebo tí, ktorí na prvé miesto dajú školu, počas piatich rokov na vysokej škole nezažijú to, čo by mali zažiť. Riešia tiež peniaze – to je dosť podstatná komodita, ktorá sprevádza vysokoškolský život.
V knihe je množstvo epizód, z ktorých niektoré sú až neuveriteľné, napríklad študenti v úlohe SBS-károv alebo „skok po kebab“. Koľko z nich sa naozaj stalo a koľko je vaša autorská fantázia?
Každá udalosť by sa mohla stať, lebo Mlynská dolina je rodiskom bizarných situácií. Niektoré sa naozaj stali, napríklad tá s tým „skokom po kebab“. Ale stále je to len román.
Poukazujete v príbehu aj na veci, ktoré nefungujú, resp. fungujú, ale sú nezákonné. Je to váš odkaz pre vedenie internátov, aby si tieto nedostatky všimlo a začalo ich riešiť?
Mlyny majú svoje čaro, aj keď to tam v mnohom vyzerá ako pred päťdesiatimi rokmi. Študent je tvor, ktorý si zvykne na všetko, ale myslím si, že by bolo fajn vytvoriť pre študentov také prostredie, kde sa budú cítiť bezpečne a príjemne. Ale čo sa týka postavy v románe, ktorá sa venuje nie celkom zákonným aktivitám, je tam pre dramatizáciu deja.
Víkendy na Mlynoch vyzerajú ako mať zaracha s tým, že môžeš ísť kedykoľvek von. Ak niet brigádičky za pokladňou ani srandovného spolubývajúceho, čas prestane plynúť.
Mirko sa dohladka oholil.
Mirko sedel na chladnej terase a pozeral sa na ľudí v diaľke.
Mirko jedol každých desať minút.
Mirko si myslel, že je v mrhaní času oveľa lepší.
Mirko sa veľmi nudil a bolo mu smutno.
Mirko prišiel na to, že horší ako dlhý víkend je už len predĺžený víkend.
Mirko bol zaľúbený do Majky.
Mirko zistil, že najsilnejší zabijak času je spánok. Mirko spal.
Mirko už bol na polceste do posilky, ale rozmyslel si to.
Mirko si urobil ďalší vifón a dúfal, že nedostane rakovinu.
Mirko si vyvetral.
Mirko mal ísť domov, možno by to tam bolo o čosi lepšie.
Mirko bol zaľúbený do Majky.
Aké máte zatiaľ reakcie čitateľov?
Zatiaľ mám najmä od kamarátov a sú pozitívne, hlavne v zmysle, že sa to „dobre hltá“. Moji spolubývajúci z internátu sa snažia v knihe nájsť, a myslím, že každý z nich tam nájde niečo z toho, čo sme spolu prežili.
V Kvapkách cítiť, že na začínajúceho autora máte toho dosť „načítané“. Kto boli vaše literárne vzory?
Študoval som anglickú a slovenskú literatúru, moji obľúbení sú napríklad Jack London, F. S. Fitzgerald, ktorý opisuje hedonistický život, ale aj Martin Kukučín, ktorý poukazoval na obyčajného človeka. Mám rád tiež Dostojevského a jeho spracovanie vnútorného sveta postáv. Ale myslím si, že som vytvoril niečo nové, v Mlynskej doline sa neodohráva podobné dielo.
Vaša kniha sa vyznačuje špecifickým jazykom, moderným, s množstvom slov z angličtiny, ktoré sú niekedy poslovenčené (napríklad ajsik), ale často zostávajú celé vety a citáty v angličtine. Museli ste pri vydaní knihy veľmi zápasiť s jazykovými redaktorkami?
Nie, do veľkej miery rešpektovali, že ide o môj autorský štýl. Bolo to skôr také „materinské vedenie“, aby text plynul správne.
Všetky hlavné postavy vystupujú pod zdrobneniami – Mirko, Samko, Majka, Hanka. Prečo ste sa rozhodli pre tento spôsob?
Ľahšie som si ich obľúbil. Aj napriek tomu, že nekonajú vždy pozitívne, som sa v nich snažil nájsť to pekné. Tiež mi to potom v príbehu umožnilo použiť nezdrobnené meno na zdôraznenie, ak urobili niečo negatívne. A myslím si, že hlavná postava Mirko by aj v skutočnosti volal svojich kamarátov zdrobneninami.
Pri Mirkovi ste neprezradili, čo študuje.
Nechal som si to do ďalšej knihy, kde to prezradím, ale podľa mňa to ani nie je príliš podstatné.
Kvapky teda budú mať pokračovanie?
Áno, zážitkov bolo nesmierne veľa a stále pribúdajú a budú pribúdať, po pandémii sa to v Mlynskej znova rozbehlo. Už mám hotový druhý diel s názvom Dážď a píšem tretí – Búrka. Pokračujem s rovnakými hrdinami, postupne prechádzajú do vyšších ročníkov a nadobúdajú nové skúsenosti. Teším sa, že s nimi znova prežívam internátny život.
Mgr. Matúš Mahút (1997)
pochádza z Oravy, na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v r. 2022 ukončil štúdium anglického a slovenského jazyka. V r. 2021 vydal alegorický román Tam hore, v r. 2022 román Kvapky, prvú časť plánovanej trilógie odohrávajúcej sa na internátoch v Mlynskej doline. Okrem písania sa venuje športom, hudbe, posilňovni a háčkovaniu.
Barbora Tancerová