Minister Horecký sa stretol s dekanmi fakúlt pripravujúcich budúcich učiteľov. Obsahová zmena v školách sa dotkne aj ich prípravy

Digitálna škola, zelená škola, inkluzívna škola, v ktorej sa žiaci učia samostatne myslieť a zodpovedne konať na základe vedomostí a dát - to sú základné aspekty vzdelávania pre 21. storočie. Práve kurikulárna reforma, ktorá je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR, sa zameriava na potreby moderného vzdelávania. Ministerstvo odštartovalo jej verejnú konzultáciu a v tejto súvislosti sa zástupcovia rezortu stretli s dekanmi fakúlt, ktoré pripravujú budúcich učiteľov, aby ich informovali o pripravovaných zmenách.

V rámci komponentu 7 Plánu obnovy a odolnosti SR sa predpokladajú zmeny v študijných programoch v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy. Ministerstvo v tejto súvislosti pripravilo návrh novely vyhlášky, v rámci ktorého sa kompletne upravil opis vedomostí a zručností absolventov podľa jednotlivých stupňov štúdia pre budúcich učiteľov. V súčasnosti je na Slovensku 24 fakúlt, ktoré budúcich učiteľov pripravujú.

„Vzdelávanie je veľmi komplexná vec, a to na všetkých úrovniach – vo vzťahu k žiakovi, celej škole aj pri makromanažmente celého vzdelávacieho systému. Preto nepripravujeme kurikulárnu reformu od stola, ale diskutujeme s odborníkmi a rôznymi aktérmi vzdelávania, s naslovovzatými experti. Do tejto skupiny bez pochyby patria aj vysoké školy, ktoré pripravujú budúcich učiteľov. Úspešná reforma je behom na dlhé trate a ak chceme, aby bola úspešná, aby naše školstvo naplnilo svoj potenciál rozvoja a úspešného príbehu Slovenska v 21. storočí, je potrebná súčinnosť všetkých aktérov,“ uviedol minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Horecký.

Aktuálne sa ukončilo medzirezortné pripomienkové konanie návrhu vyhlášky, ktorá má nahradiť vyhlášku č. 244/2019 Z. z. o sústave študijných odborov. Cieľom tohto návrhu je plnenie úloh vyplývajúcich z Plánu obnovy a odolnosti, konkrétne príprava a rozvoj učiteľov na nové obsahy a formu výučby.

Vyhláška taktiež reflektuje zmenu v chápaní aprobácie učiteľských študijných programov, ku ktorej došlo novelizáciou zákona o vysokých školách. Pojem aprobácia by sa podľa návrhu už nemusel chápať ako kombinácia dvoch predmetov, ale rozšíril by sa vo vhodných prípadoch aj na vzdelávacie oblasti. V procese prípravy sa tvoria aj kritériá, podľa ktorých bude ministerstvo posudzovať návrhy študijných programov ešte pred tým, než budú akreditované. Pre tvorbu nových študijných programov bude vyhlásená výzva, ktorá bude financovaná z Plánu obnovy a odolnosti SR. 

Kľúčovým princípom pri študijných programoch v odbore učiteľstvo a pedagogické vedy je priepustnosť kvalifikovanosti učiteľov medzi 1. a 2. cyklom ZŠ, 2. a 3. cyklom ZŠ ako aj medzi 3. cyklom ZŠ a aprobáciami všeobecného vzdelávania na strednej škole.

V diskusii s dekankami a dekanmi fakúlt minister Horecký zdôraznil význam Spoločného sociálno-vedného, pedagogického a psychologického základu učiteľstva, ktorý obsahuje pointy všeobecnej pedagogickej kvalifikácie zasadené do reálneho kontextu – výbavu dobrého učiteľa v 21. storočí.

Ďalším strategickým dokumentom, ktorý má vplyv na vzdelávanie učiteľov je Akčný plán informatizácie a digitálnej transformácie vzdelávania v SR na obdobie 2021 – 2024 vydaný MŠVVaŠ obsahujúci viacero opatrení vo vzťahu k digitálnej transformácii.

Aby sa reforma dostala do života, je potrebná príprava budúcich pedagógov, ale aj podpora  pre učiteľov, ktorí už sú v praxi. Preto rezort školstva postupne pripravil a pripravuje viaceré systémové nástroje, ako napríklad Regionálne centrá podpory učiteľov, pozíciu lektora na VŠ, fakultné – cvičné školy, školenia prostredníctvom NIVAMu, systematické monitorovanie a vyhodnocovanie reformného procesu.