Rektori piatich slovenských univerzít sa už dozvedeli, že vedecké
výstupy ich škôl sú natoľko slabé, že by mali byť preradené medzi
neuniverzitné vysoké školy.
Len tesne prešla Ekonomická univerzita v Bratislave.
Vyplynulo to z komplexnej akreditácie vysokých škôl, ktorej výsledky
vo štvrtok prezentoval minister školstva Juraj Draxler spolu s predsedom
Akreditačnej komisie Ľuborom Fišerom.
Ide o zhodnotenie ich šesťročnej práce vo vede a výskume, a medzinárodných výstupoch.
"Pri týchto vysokých školách univerzitného typu v prípade, že do
jedného roka od doručenia výsledkov komplexnej akreditácie nedôjde k
náprave, hrozí to, že minister školstva musí dať návrh na odňatie titulu
univerzita," uviedol Draxler.
Rebríček ohrozených škôl:
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Katolícka univerzita v Ružomberku
Má to byť zrkadlo
Prísnejšie kritériá pri akreditácii by mali znížiť počet univerzít.
Či bude v predvolebnom čase na takýto krok aj politická vôľa, je otázne.
Draxler sa síce ešte minulý týždeň dušoval, že má odvahu a plnú
podporu premiéra Roberta Fica prečistiť vysokoškolské prostredie, no
ruky mu zväzuje zákon.
Vysoké školy, ktoré sa dostali do skupiny ohrozených, ako napríklad
Katolícka univerzita v Ružomberku, budú mať na „polepšenie sa“ rok.
Draxler pre SME priznal, že bol na univerzite, kde jej vedenie nemalo
ani predstavu o tom, čo by mali robiť z hľadiska vedy a výskumu.
Ivan Ostrovský z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry
(ARRA), ktorá každý rok robí rebríček vysokých škôl a fakúlt aj podľa
výstupov vedy a výskumu, nepredpokladá, že budú veľké rozdiely medzi
zisteniami Akreditačnej komisie a ARRA.
„Za posledných pätnásť rokov je obraz vysokých škôl ten istý. Ako
keby sme si z hodnotení nechceli zobrať žiadne ponaučenie,“ povedal
Ostrovský
Pionierske sľuby
Ostrovský ako východisko vidí, že súčasný minister školstva Draxler
alebo jeho nástupca po roku nebude akceptovať „pionierske sľuby“
vysokých škôl a univerzít, ktoré nesplnili kritériá akreditácie.
„Ak by aj niektoré dokázali za rok dosiahnuť vedecký výkon, čo je
nemožné, mal by sa rátať do druhého akreditačného obdobia,“ domnieva sa
Ostrovský.
Publikačná činnosť doktorandov
Najlepšie v hodnotení obstáli Univerzita Komenského v Bratislave,
Slovenská technická univerzita v Bratislave, Univerzita Pavla Jozefa
Šafárika v Košiciach a Technická univerzita v Košiciach. Za nimi
nasledovali Žilinská univerzita, Slovenská poľnohospodárska univerzita v
Nitre a Technická univerzita vo Zvolene.
Podľa Fišeru najväčším pozitívom komplexnej akreditácie je, že sa
znížil počet detašovaných pracovísk. Zo 110 klesol ich počet na 20.
Naopak, negatívami je vysoký počet tzv. lietajúcich profesorov.
Problémom na slovenských vysokých školách je aj nedostatočná
publikačnú činnosť, veľa monografií bolo napríklad iba v slovenskom
jazyku. "Najväčšou slabinou všetkých vysokých škôl je slabšia publikačná
činnosť doktorandov," dodal Fišera.
Akreditačná komisia posúdila celkovo 4891 študijných programov a 438
žiadostí o habilitačné a inauguračné konanie. V tomto roku sa začne
komplexná akreditácia pre ďalších päť vysokých škôl. Ďalšie dve prídu na
rad v roku 2016.
SK
EN