SK
EN
Ľudia potrebujú vo vede vidieť prínos pre svoj život
Ako to vyzerá s popularizáciou vedy a techniky na Slovensku? O ktoré vedecké témy javí verejnosť najväčší záujem a s čím to súvisí? Čo by malo byť vlastne prvoradým cieľom dobre zvládnutého popularizačného podujatia? Akých chýb by sa vedci mali vyvarovať pri prezentácii svojich výsledkov laickému publiku? Na tieto otázky nám dala odpoveď Andrea Putalová, dlhoročná riaditeľka Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti, ktorá je absolventkou našej prírodovedeckej fakulty.
Skúsme začať priblížením súčasného stavu popularizácie vedy a techniky. Disponujete nejakými dátami (napríklad výsledkami prieskumov) k tomu, aký je stav povedomia slovenskej verejnosti o vede a technike a o činnosti našich vedeckých pracovísk a vedcov?
Ak by som mala porovnať stav popularizácie vedy a techniky v čase vzniku nášho centra a teraz, tak musím povedať, že nastal úžasný posun. Na začiatku boli kolegovia, ktorí s nami rozbiehali popularizačné prednášky a iné aktivity, svojimi spolupracovníkmi zaznávaní, teraz je to už však, našťastie, iné. Pohľad samotných vedcov sa zmenil, no stále to ešte nie je ideálny stav. Z prieskumov, ktoré sme realizovali, jednoznačne vyplýva, že záujem verejnosti o informácie z oblasti vedy a techniky stúpa. Je však rozdiel v tom, o aké oblasti ide. Na jednej strane evidujeme veľký záujem o témy, ktoré sa týkajú medicíny, biológie či životného prostredia. Na strane druhej sú však aj témy, ktoré nie sú ľuďom blízke, pretože v nich nevidia priamy prínos pre svoj život. S tým, prirodzene, úzko súvisí aj ich nižší záujem. To je však práve našou úlohou – spopularizovať všetky oblasti a predstaviť ich tak, aby verejnosť pochopila, že veda a výskum v každej oblasti sú pre náš život a našu budúcnosť nesmierne dôležité. Ľudia by mali vedieť, čo sa v našich laboratóriách deje, na čom pracujú naši vedci, výskumníci, technológovia či inovátori. Práve dnešná doba ukázala ich nevyhnutnosť.
Hovoríte, že hoci sme na dobrej ceste, stále to ešte nie je ideálny stav. V čom je chyba? Zlyháva školstvo, máme nedostatok popularizačných organizácií? Je za tým malý záujem médií o vedecké témy? Alebo si vedci neuvedomujú dôležitosť popularizácie svojich vedeckých výsledkov? Alebo inak: dá sa vôbec povedať, aký podiel na popularizácii vedy majú niesť školy, popularizačné organizácie či médiá a samotní vedci?
Popularizácia vedy a techniky je jeden veľký „ekosystém“. Každý v ňom má svoju úlohu – štátny sektor, sektor vysokých škôl, neziskový sektor aj podnikateľský sektor. Bez ich vzájomnej spolupráce a podpory tento ekosystém nemôže fungovať.
Spomínate školu. Myslím si, že keď sa úspešných vedcov spýtate na moment, ktorý v nich zažal tú prvú iskierku záujmu o vedu, väčšina z nich vám odpovie, že sa „dostavil“ práve v škole, a to najmä s prispením výnimočného učiteľa. Učiteľa, ktorý učil zábavnou, interaktívnou, pútavou formou. Takých učiteľov nie je veľa, resp. stále nie dosť. Ak chceme vzbudiť záujem mladých ľudí o vedu a techniku, určite by sme s tým mali začať už v škole. Je potrebné zmeniť spôsob výučby prírodovedných a technických predmetov na základných školách a prispôsobiť dnešným potrebám aj výchovu budúcich učiteľov. Rovnako je nevyhnutné zlepšiť systém podpory neziskových organizácií, ktoré sa zaoberajú popularizáciou vedy a techniky. Mnohé takéto inštitúcie majú skvelých a oduševnených ľudí, výborné projekty, ale nemajú financie na ich realizáciu. Pre vedcov zase musíme vytvoriť vhodné podmienky a priestor, aby mohli výsledky svojej práce prezentovať verejnosti.
Zahrám sa na diablovho advokáta: prečo by vedci, ktorým sa darí publikovať vo významných vedeckých časopisoch a ktorí sú v rámci svojho zamerania uznávanými odborníkmi, mali vlastne chcieť šíriť svoje vedecké výsledky napríklad medzi žiakov základných škôl, ktorí problematiku predsa nemôžu pochopiť v jej komplexnosti? Nedegradujú tým svoj odbor, keďže to pre deti či širokú laickú verejnosť nevyhnutne musia veľmi zjednodušiť?
Určite nedegradujú, práve naopak, vytvárajú tým priestor odprezentovať verejnosti svoju prácu, odhaliť mladým ľuďom krásy svojho odboru, vzbudiť v nich zvedavosť a záujem o bádanie, o objasnenie javov okolo nás, o zlepšenie života pre nás či budúce generácie.
Treba však povedať, že popularizovať vedu nie je jednoduché. Pre mnohých vedcov je oveľa ľahšie písať odborné texty než ich preložiť do „ľudskej reči“, zrozumiteľnej už pre všetkých, nielen kolegov z odboru. A nie všetci to vedia.
Nehovoriac o tom, že hranica medzi popularizáciou, ktorá slúži väčšej zrozumiteľnosti, a prílišným zjednodušením na úkor správnosti faktov až bulvarizáciou sa mnohým vedcom môže zdať veľmi krehká. Viacerí vedci tiež ťažšie nesú, keď sa ich často niekoľkoročný výskum v tlačovej správe či článku zhrnie do niekoľkých viet. Na mieste je možno otázka, čo by z pohľadu množstva informácií, komunikovaných verejnosti, malo byť cieľom „dobrej“ popularizácie? Alebo inak: čo by si mal z dobre zvládnutej popularizačnej akcie doniesť domov jej účastník?
Samozrejme, miera „zjednodušenia“ vždy závisí od cieľovej skupiny. Inak pripravíte popularizačnú akciu pre predškolákov, ktorí ešte neprešli ani základným učivom prírodovedných predmetov, a inak pre stredoškolákov. Ale či už je to predškolák, žiak základnej alebo študent strednej školy, z dobrej popularizačnej akcie by si mal byť schopný priniesť domov hlavne nadšenie, zvedavosť, radosť z objavovania, chuť získavať ďalšie informácie. Nemusí a ani nebude hneď všetkému rozumieť. Cieľom je však vzbudiť uňho záujem a nadchnúť ho pre vedu. Práve to je z dlhodobého hľadiska oveľa dôležitejšie než to, či si zapamätal dostatok informácií.
Už sme si vyjasnili, prečo vedu popularizovať. Natíska sa tak otázka, ako to robiť správne. Čo by ste na základe svojich dlhoročných skúseností odporučili vedcom – na čo by mali pamätať, keď sa rozhodujú, ako správne spopularizovať svoje vedecké výsledky?
Je naozaj veľmi dôležité nájsť správnu formu propagácie pre danú cieľovú skupinu. Napríklad mladí ľudia využívajú predovšetkým internet a sociálne siete, potrebujú „rýchle“ informácie, málo písaného textu, pre nich sú ideálne napríklad kratšie popularizačné videá či podcasty. Staršia generácia si zase rada prečíta dobrý popularizačný časopis či pozrie zaujímavý prírodopisný film v televízii. Bolo by však chybou deliť to takto striktne. Každá forma popularizácie si totiž nájde svojich priaznivcov v každej vekovej kategórii. Musí byť však zrozumiteľná, bez odborných termínov, a keď už sa nejaký objaví, tak je potrebné náležite ho vysvetliť.
Stretli ste sa už s tým, keď vedci vzhľadom na okolnosti nezvolili najšťastnejší spôsob popularizácie svojho vedného odboru?
Áno, občas sa to stane. A súvisí to práve s používaním odborných termínov v rámci prednášok, ktoré sú určené laickej verejnosti. Skvelý odborník, úžasná práca, ale počas prezentácie odznie toľko odborných výrazov, že účastníci prednášky jednoducho nemôžu problematiku pochopiť. Našťastie, vedci si zväčša veľmi dobre uvedomujú, že majú pred sebou laické publikum, takže sa to stane naozaj len občas, a aj to najmä preto, že vedci v „zápale boja“ sem-tam akosi pozabudnú, ktoré výrazy už môžu byť pre laika neznáme.
Ako je v tomto smere vedcom nápomocné Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti? Priblížte nám jeho činnosť.
Naše Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti vzniklo v roku 2007 uznesením vlády SR. Za 13 rokov sme si vybudovali silné partnerstvá s univerzitami, Slovenskou akadémiou vied a mnohými ďalšími inštitúciami zaoberajúcimi sa výskumom a vývojom. Iniciovali sme vznik množstva aktivít, prostredníctvom ktorých otvárame priestor vedeckej komunite na prezentáciu výsledkov jej práce. Skúsim vymenovať aspoň niektoré.
Už 12 rokov organizujeme cyklus vedeckých kaviarní pod názvom Veda v centre. Vždy v posledný štvrtok v mesiaci sa u nás v Centre vedecko-technických informácií SR stretnú vedecké osobnosti z rôznych vedeckých a technických oblastí s laickou verejnosťou. Rovnako funguje Vedecká cukráreň, ale s tým rozdielom, že sa raz do mesiaca stretnú vedecké osobnosti so stredoškolákmi. Spoločne diskutujú o zaujímavých témach. Je úžasné, že návštevníci sa okrem získania množstva informácií môžu osobne zoznámiť aj s našimi vedeckými kapacitami.
Vydávame Quark, popularizačný časopis o vede a technike, ktorý v tomto roku oslávi už 25. výročie vzniku. Každý mesiac si v ňom čitatelia nájdu množstvo zaujímavých informácií o prírode, nových technológiách, objavoch a práci našich vedcov.
Vytvorili sme a prevádzkujeme popularizačný portál Veda na dosah (vedanadosah.cvtisr.sk), ktorý ponúka množstvo noviniek, informácií, ale i zábavy zo sveta vedy a techniky. Na jednom mieste môžu čitatelia objaviť všetko o vede, výskume, podujatiach a iných zaujímavých aktivitách, ktoré sa dejú v tejto oblasti na Slovensku.
Našich vedcov a ich prácu propagujeme aj prostredníctvom množstva audiovizuálnych diel, ktoré vytvárame. Práve pred pár dňami, počas Týždňa vedy a techniky na Slovensku, mal premiéru film z našej dielne s názvom Vo svetle noci, ktorého témou je svetelný smog a jeho vplyv na prírodu.
Spolu s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR každoročne organizujeme už spomínaný Týždeň vedy a techniky na Slovensku, do ktorého sa zapájajú univerzity a vysoké školy, SAV, vedeckovýskumné inštitúcie a neziskové organizácie.
Taktiež sme spoluorganizátormi Európskej noci výskumníkov, vydávame popularizačné publikácie, každoročne organizujeme oceňovanie najlepších vedcov na Slovensku (Vedec roka SR) a prevádzkujeme Zážitkové centrum vedy Aurelium, kde sa návštevníci môžu takpovediac priamo dotknúť vedy prostredníctvom jednotlivých exponátov. Je to miesto, kde sa prelína zábava s učením, kde je škola hrou.
Okrem týchto aktivít naše centrum prevádzkuje aj informačný systém pre oblasť vedy a výskumu SK CRIS (CRIS = Current Research Information System), kde je možné nájsť informácie o projektoch financovaných z verejných zdrojov, o ich výsledkoch, ako aj register organizácií výskumu a vývoja a personálnu databázu výskumníkov. Jeho súčasťou je aj administrácia hodnotenia spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj a štatistické zisťovanie výskumno-vývojového potenciálu.
A nesmiem opomenúť ani implementáciu národného projektu zameraného na popularizáciu vedy a techniky s názvom PopVaT II.
Toto sú naše nosné a pravidelné aktivity, ale okrem nich, samozrejme, pripravujeme aj množstvo ďalších aktivít realizovaných v spolupráci s univerzitami, ústavmi SAV či neziskovými organizáciami.
Môžu sa na vás obrátiť aj jednotlivci z radov vedcov, ktorí by chceli priblížiť svoju oblasť vedy širokej verejnosti, ale nevedia, ako na to? Organizujete napríklad aj nejaké školenia, ktoré by vedcom pri popularizácii vedy pomohli?
Áno, môžu sa na nás obrátiť aj jednotlivci. Snažíme sa vytvárať priestor pre všetky vedné odbory. Školenia zatiaľ nerobíme, ale pripravujeme Stratégiu popularizácie vedy a techniky na Slovensku na roky 2021 – 2027. Práve v rámci nej plánujeme ako jednu z našich nových aktivít pripraviť systém školení pre popularizátorov vedy v spolupráci s univerzitami.
Čo ďalšie vízie centra? Sú nejaké projekty, ktoré plánujete v dohľadnej dobe rozbehnúť?
Okrem pokračovania v našich pravidelných aktivitách, ktoré som už spomenula, máme v rámci pripravovanej stratégie ďalšie veľké plány. Jednak by sme veľmi radi robili pravidelné hodnotenie popularizácie vedy a techniky na Slovensku, a to aj v porovnaní so zahraničím. Toto porovnanie nám tu naozaj chýba. A jednak by sme radi v spolupráci s ministerstvom školstva vytvorili grantový systém podpory popularizačných projektov, do ktorých by sa mohli zapájať neziskové organizácie a vedeckovýskumné inštitúcie. Rovnako pracujeme na vytvorení siete kontaktných bodov v rámci celého Slovenska, ktoré by rozvíjali popularizačné aktivity priamo v regiónoch. Radi by sme tiež vybudovali sieť tzv. centier vedy. K zážitkovému centru vedy Aurelium plánujeme vybudovať na Slovensku ešte tri centrá, samozrejme, každé zamerané na inú vednú oblasť. Centrá vedy sú v zahraničí samozrejmosťou a sú veľmi obľúbené.
Je skvelé, že ste ani po 13 rokoch a množstve rozbehnutých aktivít v centre, na ktorého čele stojíte od jeho vzniku, nerezignovali na ďalší vývoj, práve naopak. Čo táto práca znamená pre vás osobne?
Táto práca mi umožňuje spojiť dve veci, ktoré naozaj milujem, a to prácu s ľuďmi a vášeň k objavovaniu a získavaniu nových poznatkov. Ako ste naznačili, centrum som vybudovala, je to také moje štvrté dieťa, rástlo spolu s mojimi troma. Samozrejme, nedokázala by som to bez ľudí, ktorých mám vo svojom tíme. Som na nich nesmierne hrdá, sú pre mňa inšpiráciou a majú môj hlboký obdiv. Práca pre nich nie je povinnosťou, ale poslaním. A to je úžasné. Je pre mňa naozaj cťou s nimi pracovať a spoločnými silami tak prispievať k šíreniu dobrého mena vedy a techniky v našej spoločnosti. Súčasnosť, keď sa sociálnymi sieťami masovo šíria nebezpečné nezmysly a dezinformácie, je dôkazom, že primeraná komunikácia vedeckých poznatkov širokej verejnosti je jednou z najúčinnejších zbraní nielen v boji s pandémiou nového koronavírusu, ale i infodémiou, ďalšou ničivou nákazou, na ktorú však, našťastie, už vakcínu máme – celoživotné vzdelávanie spojené s kritickým myslením. Aj to pre mňa znamená popularizácia vedy. Teším sa, že toho môžem byť súčasťou.
Erika Hubčíková