SK
EN
Kvestorka Univerzity Komenského v Bratislave: Bijeme na poplach, aby sme v zime mohli učiť
Každá obnova stojí peniaze. Aj obnovovať internáty či fakultné budovy si samozrejme vyžaduje nemalé financie. Má univerzita dosť peňazí na to, aby investovala do opráv a obnovy v čase, kedy zažívame výrazný rast cien? Odpovede sme hľadali u najpovolanejšej osoby – financie Univerzity Komenského stráži kvestorka Ingrid Kútna Želonková.
S akým rozpočtom funguje v tomto roku Univerzita Komenského?
Máme viac balíkov, z ktorých čerpáme financie. Hlavným je štátna dotácia, tá je v tomto roku 124 miliónov. Z nej sa hradia základné veci – platy zamestnancov, bežná údržba, informačné technológie, občas technické zhodnotenie niektorej časti budovy. Druhým balíkom sú vlastné zdroje a podnikateľská činnosť, čo tvorí okolo 30 percent našich príjmov. Vlastné zdroje sú tie, ktoré získavame za činnosť, ktorá je náplňou práce univerzity, teda vzdelávanie, veda. Sú to napríklad za poplatky za štúdium, za rôzne kurzy či certifikáty. Podnikateľskou činnosťou je prenájom priestorov a podobne. Tieto peniaze sa využívajú napríklad na rekonštrukcie budov, ale aj na príplatky k platom zamestnancov, lebo z dotácie nepokryjeme niekedy ani tabuľkové platy. Na mnohých fakultách z vlastných zdrojov platia odmeny či osobné ohodnotenie.
Univerzita teda musí takpovediac podnikať. Dá sa povedať, z čoho získa najviac, pokiaľ ide o vlastné príjmy a podnikateľskú činnosť?
Nedá sa to presne povedať. Máme akademickým senátom schválený cenník, za koľko prenajímame rôzne druhy priestorov. A jednotlivé fakulty majú rôzne možnosti získavať zdroje. Napríklad farmaceutická fakulta má dve lekárne, z ktorých má príjem. Iné fakulty majú zase rôzne spolupráce s komerčným sektorom.
Štát nás vlastne núti do podnikateľskej činnosti, lebo zdroje od štátu nám nestačia. Môj názor je, že by to tak nemalo byť. Tvrdím, že škola tu nie je na to, aby podnikala, ale aby vzdelávala. Realita je však taká, že sme nútení hľadať, kde a ako zarobiť. Ale snažíme sa, aby prenájmy neboli len o najvyššej sume, ale aby priniesli benefity študentom alebo zamestnancom. Preto napríklad priestory na internátoch prenajímame s ohľadom na potreby študentov, sú tam práčovne, posilňovne, potraviny a podobne.
Zažívame v posledných mesiacoch výrazný nárast cien energií. Čo môže univerzita v tejto situácii robiť?
Na energie nám chýba v tomto roku 5,5 milióna eur. Pokiaľ nám nepomôže štát, čiže nenavýši dotáciu, budeme mať problém zabezpečiť od septembra bazálnu prevádzku. Napríklad internátu Družba, kde je zabezpečené vykurovanie plynom – a cena tejto komodity vzrástla päťnásobne – namiesto faktúry 30 000 eur mesačne dnes chodí 120 000 mesačne.
Nie je šanca niekde ušetriť?
To nepomôže. Mohli by sme sa snažiť šetriť – zhasínať, menej kúriť, využívať home office – ale to v žiadnom prípade nebude stačiť.
Čo plánujete robiť?
Snažíme sa začať biť na poplach aj s ostatnými vysokými školami. Za Klub kvestorov sme už písali ministerstvu školstva a upozorňovali, že v zime nebudeme môcť učiť.
Dá sa v takejto situácii vôbec hovoriť o peniazoch na obnovu?
Iba na niektoré čiastkové veci. Paradoxné je, že keď podávame na ministerstvo školstva žiadosť na obnovu nejakých priestorov, musíme vždy v projekte deklarovať, že obnovou ušetríme 30 % energie. Historické budovy UK na to, aby po rekonštrukciách ušetrili naozaj 30 % energie, by museli mať vymenené okná, strechy, systémy kúrenia, rozvody, zateplené fasády a podobne. Ale takú vysokú dotáciu nemáme šancu získať. Skoro všetky naše budovy v centre Bratislavy sú energeticky veľmi náročné, aj pavilóny v Mlynskej doline už majú svoje roky. Takže väčšina obnovy budov spočíva v menších čiastkových úpravách. V historickej budove na Šafárikovom námestí sme inštalovali nové elektrické rozvody. Je to investícia za vyše 200 000 eur. Na jeseň tiež v prístavbe historickej budovy na Múzejnej ulici vymeníme výmenník tepla, pretože teraz keď kúrime, teplo je len na spodných poschodiach, ale na piatom je zima. Každá fakulta má tiež svoj vlastný investičný plán.
V Mlynskej doline vidieť, že sa začalo s obnovou budov Prírodovedeckej fakulty a Fakulty matematiky, fyziky a informatiky.
Tie sú financované z extra zdrojov. Nie štátnej dotácie, ale z projektu ACCORD, čo sú zdroje Európskej únie. Tam ale tiež narážame na problém, že rastú ceny stavebných materiálov oproti výdavkom naplánovaným v projekte a vláda SR odmietla dofinancovať rozdiel. Hoci vo všetkých okolitých krajinách tak vlády urobili.
Má univerzita viac problémov s historickými budovami v centre Bratislavy alebo s tými z čias socializmu, ako sú napríklad spomínané budovy PriF UK a FMFI UK v Mlynskej doline?
Je to dnes už v podstate jedno, lebo jedny aj druhé sa roky zanedbávali. Roky sa do nich poriadne neinvestovalo. Neboli peniaze, kapacity. Znášame následky toho, že Bratislava nemohla čerpať eurofondy na opravu školských budov a obnovy roky stáli. V tomto mala výhodu napríklad Jesseniova lekárska fakulta v Martine, kde mohli čerpať eurofondy.
Trendom pri obnove budov je zvýšenie ich udržateľnosti, dôraz na tzv. zelenú obnovu. Uvažuje univerzita aj týmto smerom?
Samozrejme. Snažíme sa pri plánovaní rozmýšľať týmto smerom, sledujeme výzvy na projekty, v ktorých by sa dali aj na našich budovách využiť obnoviteľné zdroje energie. Aktuálne podávame projekt Zelené internáty za 2 milióny eur, v ktorom chceme na Družbe aj na Mlynoch aj vytvárať rôzne zelené oddychové zóny, vybudovať závlahové systémy a podobne. Časť z týchto zdrojov by išla aj na revitalizáciu Botanickej záhrady.
Študentov pri téme obnova určite najviac zaujíma, kedy budú opravené internáty. Už v lete minulého roka univerzita predstavila plán úplnej obnovy výškového bloku B internátu Ľ. Štúra. Vizualizácia ukazovala študentské bývanie na úrovni 21. storočia (o projekte sme písali aj v č. 1/2021-2022 Našej univerzity). Kedy sa študenti dočkajú moderného bývania?
Máte pravdu, projekt je hotový od augusta minulého leta a pomaly sa posúva cez príslušné ministerstvá a úrady – ministerstvo školstva, ministerstvo výstavby a dopravy, Útvar hodnoty za peniaze. Snažíme sa ich urgovať, dodávame rôzne vyžiadané doklady, ale zatiaľ sa to veľmi neposúva.
Z akých peňazí by mala ísť táto obnova?
Pôvodne to mala byť osobitná dotácia ministerstva školstva. Uvidíme, kde a či ich nájdu. Dúfame, že možno pomôže aj Plán obnovy. Je to veľmi veľa peňazí – v auguste 2021 bola táto rekonštrukcia vyčíslená na 29 miliónov, a odvtedy ceny všetkého išli hore.
Dajú sa v najbližšej dobe čakať na internátoch nejaké opravy?
Snažíme sa z vlastných peňazí urobiť, čo sa dá. Pripravujeme komplexný projekt rekonštrukcie aj A bloku, podobne, ako sme ho spracovali pre blok B. Ale kým k nej dôjde, plánujeme na tomto bloku postupne vymeniť okná a jadrá. Na átriákoch tiež postupne na niektorých blokoch maľujeme, opravujeme jadrá, okná. Ale musím na rovinu povedať, že niektoré bloky átriákov budeme postupne odstavovať. Sú v takom stave, že ich nemá zmysel rekonštruovať, najmä nie rôznymi čiastkovými, provizórnymi zásahmi. Na Družbe sa opravila kotolňa, čo študenti pocítili, pretože pár dní nemali teplú vodu. Ale bol tam už naozaj havarijný stav.
Všetko zdražuje, budú sa v nadchádzajúcom akademickom roku zvyšovať aj poplatky na internátoch?
Áno. Súčasne ceny bytného sú neudržateľné. Je mi to ľúto, ale pokiaľ ceny za ubytovanie pre študentov, ako aj zamestnancov, zostanú v doterajšej výške, nebudeme schopní internát prevádzkovať.
Univerzitu tvoria aj zamestnanci, a tých určite bude zaujímať, či sa im v dohľadnej budúcnosti zvýšia platy.
Valorizácia tarifných platov vo výške 3 % bola 1. júla. K ďalšiemu navyšovaniu žiaľ tento rok zrejme nedôjde. Budeme radi, ak sa nám podarí udržať zamestnancom platy v rovnakej výške, ako doteraz. To znamená, že nebudeme musieť siahnuť napríklad na odmeny a osobné ohodnotenia. Žiaľ, viem, že niektoré fakulty musia prepúšťať.
Fakulty hospodária do veľkej miery samostatne, majú svoje rozpočty. Ktorá z 13 fakúlt je na tom najlepšie?
Podľa aktuálnej štátnej metodiky delenia finančných prostriedkov sú na tom finančné lepšie fakulty s prírodovedným zameraním. UK pri rozpise dotácie na fakulty síce dodržiava štátnu metodiku, ale zároveň máme aj istý mechanizmus solidarity. Finančne silnejšie fakulty pomôžu tým slabším.
Vo funkcii kvestorky, strážkyne financií na najväčšej univerzite na Slovensku ste tri roky. Ako tento čas hodnotíte?
Priznám sa, že keď som nastupovala, netušila som, aký široký záber problémov rieši kvestor univerzity. Od výmeny žiarovky na rektoráte až po projekty za milióny. Nie som síce zodpovedná za všetko, ale nejakým spôsobom som zapojená. Ale práve toto ma na mojej práci baví. Ešte vždy sa ráno, keď vstanem, teším do roboty, lebo vidím, že je zmysluplná. Teším sa, keď vidím, že rozhodnutia, ktoré sme urobili, prinášajú výsledky. Myslím si, že sa nám za tie tri roky podarilo našu storočnú „starú dámu“ trochu posunúť do modernej doby.
Barbora Tancerová