Kvalita súkromného a verejného vysokého školstva je vnímaná rozdielne, väčšina Slovákov nemá predstavu o financovaní

24.05.2016

Pri posudzovaní kvality, dostupnosti, nedostatkov, ale aj financovania vysokoškolského vzdelávania na Slovensku vyvstávajú dva uhly pohľadu - súkromný a verejný. Ako vnímajú Slováci kvalitu súkromných a verejných vysokých škôl? Názor verejnosti sledoval reprezentatívny prieskum agentúry STEM/MARK pre Paneurópsku vysokú školu (PEVŠ).

Ø  Slovenská verejnosť vidí hlavné problémy vysokého školstva v oblasti jeho financovania (16 %), ale aj v nízkej kvalite vzdelávacích inštitúcií (14 %).

Ø  Väčšina Slovákov (72 %) vníma súkromné vysoké školy lepšie najmä v oblasti kvality vybavenia a  v individuálneho prístupu (71 %). Pre verejné vysoké školy je charakteristická finančná dostupnosť (65 %).

Ø  Viac ako 2/3 Slovákov (67 %) nevie, ako je financované súkromné vysoké školstvo - 29% si nesprávne myslí, že súkromné VŠ dostávajú na študentov dotácie zo štátneho rozpočtu, 38 % nevedelo na otázku odpovedať.

Napriek tomu, že v oblasti vysokého školstva na Slovensku prevažuje medzi ľuďmi spokojnosť, prieskum zadefinoval konkrétne problémy vzdelávacieho systému, ktoré vyplývajú z názorov širokej verejnosti. Až 16 % opýtaných vidí najväčšie nedostatky v oblasti financovania, množstvo odborov a nízka úroveň zase trápi zhodne 14 % populácie. Na ďalších miestach sa medzi nedostatkami objavili zlé uplatnenie (10 %), nekvalitní pedagógovia (9 %), korupcia (7 %) a nízke nároky na študentov (6 %). „Názor verejnosti na otázku kvality vysokého školstva naznačuje, že vnímanie tohto sektora na Slovensku kopíruje všeobecné nastavenie spoločnosti v definovaní problémov školstva ako takého," hovorí Václav Forst k prieskumu, ktorý bol realizovaný prostredníctvom internetového panelu agentúrou STEM / MARK.

Súkromné verzus verejné

Pri všeobecnom porovnaní kvality súkromných a verejných vysokých škôl panuje v názore verejnosti vzácna zhoda. Súkromné vysoké školy považuje za kvalitnejšie 27 % opýtaných, pričom túto skupinu definujú skôr mladí ľudia a mužská populácia. Takmer rovnako, 28 % respondentov, sa v tomto smere prikláňa ku kvalitnejšiemu vzdelávaniu na  verejných vysokých školách. Túto skupinu zase charakterizujú najmä starší respondenti a ženy. Približne štvrtina Slovákov (24 %) rozdiel v kvalite súkromných a verejných VŠ nevidí. „Výsledky prieskumu vnímame pozitívne. Teší nás, že verejnosť považuje súkromné vysoké školy za kvalitné. Dôkazom toho je aj obhajoba akreditácie študijných programov fakúlt PEVŠ, ktorá je potvrdením kvality a nášho záujmu rozvíjať súkromné vysoké školstvo na Slovensku. Komplexná akreditácia nás tiež posunula bližšie k ďalšiemu formovaniu Paneurópskej vysokej školy a nášmu cieľu stať sa vysokou školou univerzitného typu," uviedol Radan Jünger, podpredseda Správnej rady PEVŠ.

Súkromné školy dominujú vo vnímaní konkrétnych parametrov kvality

Výrazné rozdiely v kvalite súkromného a verejného vysokoškolského sektora potvrdil prieskum v porovnaní konkrétnych parametrov definujúcich vzdelávanie študentov. Až 72 % opýtaných Slovákov si myslí, že súkromné školy poskytujú svojim študentom kvalitnejšie vybavenie. Takmer identický názor prevláda u 71 % respondentov v parametre individuálneho prístupu.

Rozdiely v prospech súkromných vysokých škôl je badať aj pri parametroch kvality vzdelávania a dobrého uplatnenia. Takmer polovica opýtaných (44 %) sa prikláňa k vyššej kvalite vzdelávania a viac ako tretina Slovákov (42 %) si myslí, že uplatnenie absolventov súkromných vysokých škôl je lepšie. Pre verejné vysoké školy sú charakteristické najmä dva z posudzovaných faktorov - história (52 %) a finančná dostupnosť (65 %), v ktorých výrazne dominujú v povedomí Slovákov.

„Pestré vzdelávacie portfólio akreditovaných programov, ktoré zabezpečuje široký a najmä kvalitný pedagogický zbor vnímame ako sľubnú definíciu ponuky a kvality pre našich študentov. V oblasti kvality vybavenia môžem za všetky spomenúť aj profesionálne mediálne centrum, ktoré poskytuje našim študentom ideálne podmienky na vzdelávanie, rozvoj a ich následné uplatnenie v praxi," vysvetlil Radan Jünger.

Vzdelanie včera a dnes

Reprezentatívny prieskum agentúry STEM/MARK priniesol rovnako zaujímavé zistenia v porovnaní hodnoty vysokoškolského vzdelania z pohľadu doby a tiež sa dotkol oblasti financovania súkromných škôl štátom.

Až 44 % respondentov sa vyslovilo, že v súčasnosti je vzdelanie dôležitejšie ako tomu bolo v minulosti (34 %). Hodnotenie dôležitosti vzdelania v súčasnosti klesá s rastúcim vzdelaním, u vysokoškolákov prevažuje názor, že vzdelanie bolo dôležitejšie v minulosti.

Financovanie a efektivita použitia zdrojov

Zaujímavosťou je, že znalosť o reálnej situácii v oblasti financovania súkromného školstva je na Slovensku podpriemerná. Takmer tretina opýtaných (29 %) sa mylne domnieva, že štát prispieva súkromným školám na ich študentov. Ďalšia, viac ako tretina ľudí (38%) nevie, ako systém štátneho príspevku na študentov vysokých škôl funguje v praxi.

„Potvrdzuje sa náš predpoklad, že o tejto téme treba hovoriť. Ľudia často spomínajú, že súkromné vysoké školy iba odčerpávajú peniaze zo štátneho rozpočtu. Jediným príjmom súkromnej vysokej školy je školné, čiže my vlastne šetríme zdroje štátneho rozpočtu a dvíhame vzdelanostnú úroveň krajiny. Je dôležité hovoriť aj o efektivite využitia zdrojov, či už súkromných alebo verejných. Som presvedčený, že školy musia fungovať ako súkromné firmy s patričnými kontrolnými mechanizmami a finančnými cieľmi, inak úroveň kvality nebude rásť. Môžem poukázať napríklad na nerovnaký meter v možnosti získania financií z verejných zdrojov na vedu a výskum. Súkromné vysoké školy sú zo štátneho dotačného mechanizmu úplne vylúčené a sú závislé najmä od zdrojov zo zahraničných programov. To, že sme v zahraničí úspešní a naše projekty granty získavajú, iba potvrdzuje našu kompetenciu poukázať na túto diskrimináciu. Budeme sa uchádzať o pozornosť kompetentných a verím, že s novým ministrom školstva nájdeme spoločnú reč aj v tejto dôležitej oblasti," uzatvára Radan Jünger.

Kontakt na hovorcu:

Mgr. Jana Gemeranová

Tel: +421 917 341 742

jana.gemeranova@paneurouni.com

zdroj: Mgr. Jana Gemeranová

Priložené dokumenty:

prieskum 605.7 kB