SK
EN
Koluje mýtus, že popri štúdiu medicíny človek takmer nič nestíha. Opak je však pravdou
Do pomoci v boji s koronavírusom sa zapojili stovky študentov medicíny z našej univerzity, medzi nimi aj Ján Chvála. „Ľudia, ktorí odmietajú nosiť rúška, by si mali uvedomiť, že lekári či zdravotníci ich musia nosiť nepretržite niekoľko hodín a zvládajú to,“ hovorí. Vo výučbe mu najviac chýba kontakt s pacientom a výstavba novej nemocnice by podľa neho pomohla vyriešiť viacero problémov. Rozprávali sme sa s ním o štúdiu medicíny, ale aj o tom, ako vníma aktuálnu pandemickú situáciu.
Kedy ste prvýkrát začali uvažovať o štúdiu medicíny a čo bolo vašou najväčšou inšpiráciou pri rozhodovaní stať sa lekárom?
Od detstva som sa aktívne venoval tenisu a vyhrával turnaje po celom Slovensku. Štúdium medicíny mi nikdy neprišlo ani na um. V puberte však začali prichádzať prvé športové zranenia a neskôr aj operácie. Zranenia boli vážne a od strýka ortopéda padol rozsudok, že sa športu môžem venovať už len rekreačne. Vidina profesionálneho tenistu sa rozplynula, a tak som musel začať premýšľať, akou inou cestou sa budem po gymnáziu uberať. Samotná inšpirácia a zaľúbenie do medicíny prišlo práve v čase strávenom v nemocnici, kedy som sa začal viac zaoberať anatómiou. Fascinovalo ma, keď mi strýko detailnejšie popisoval, ako funguje naše pohybové ústrojenstvo.
Okrem toho, že ste študentom v piatom ročníku, ste aj podpredsedom študentskej časti Akademického senátu Lekárskej fakulty UK (ŠČAS LF UK). Čo je vašou úlohou?
Základnou úlohou podpredsedu je spolu s predsedom koordinovať a riadiť činnosť ŠČAS, a zároveň zodpovedať za jeho správne fungovanie. Zastupujeme všetkých študentov medicíny vo fakultnom senáte a pomáhame riešiť akýkoľvek ich problém, s ktorým sa na nás obrátia. V rámci dištančnej výučby každý týždeň spracovávam spätné väzby študentov zo všetkých ročníkov a následne ich prezentujem vedeniu fakulty.
Ako sa vám študuje na Lekárskej fakulte UK? Čo sa vám páči a naopak, čo by ste zmenili?
Klamal by som, keby som povedal, že všetko funguje, ako má a nič by sa nedalo zlepšiť. Vzhľadom na to, že v študentskej časti akademického senátu som od 2. ročníka a momentálne zastávam funkciu podpredsedu, vnímam fungovanie a nefungovanie fakulty jasnejšie. Veľkým problémom je extrémne podfinancovanie a nemožnosť čerpať eurofondy v rozsahu ako napríklad Jesseniova lekárska fakulta UK. Pre lepšiu predstavivosť, štát napríklad posiela približne polovicu reálnych nákladov na jedného medika, takže fakulta musí hľadať zdroje financovania vlastnou cestou. Na druhej strane, treba vyzdvihnúť vedenie fakulty za to, že našli spôsob, ako čiastočne vyriešiť akútny problém s nedostatočnou priestorovou kapacitou. Fakulta odkúpila budovu na Moskovskej ulici, kde prebieha časť teoretickej výučby. Pri klinickej výučbe však chýba väčšia interakcia medika s pacientom, no na obhajobu našej fakulty musím povedať, že problémom je veľké množstvo medikov na jedného pacienta.
Vysoký počet medikov na jedného pacienta na jednej strane, nedostatok lekárov na Slovensku na strane druhej. Aké by bolo riešenie tohto problému?
Akceptujem, že ako najväčšia lekárska fakulta na Slovensku prijímame každý rok najviac medikov, t. j. približne polovicu z celkového počtu študentov medicíny. Avšak veľké množstvo medikov na jedného pacienta je spôsobené nedostatočným počtom nemocníc v Bratislave. Nová štátna nemocnica by pomohla pri výučbe medikov, odľahčila by počet lekárov v Univerzitnej nemocnici Bratislava, a v neposlednom rade by pomohla všetkým pacientom na Slovensku.
Študenti medicíny pomáhajú v aktuálnej situácii v boji s koronavírusom ako dobrovoľníci v nemocniciach, lekárňach alebo pri testovaní. Ako ste sa zapojili do pomoci vy?
Do pomoci s pandémiou som sa zapojil už počas prvej vlny. Aktívne som pomáhal pri testovaní v rámci Slovenska. Aktuálne spolupracujem aj pri mobilizácii a koordinácii študentov medicíny našej lekárskej fakulty, či už do Národného centra zdravotníckych informácií alebo do rôznych odberových miest na Slovensku. Počas celoplošného testovania som mal na starosti spolu s ďalšími medikmi pretestovanie zamestnancov slovenských elektrární a Slovnaftu.
V spoločnosti sa počas pandémie nového koronavírusu vyskytli aj názory, ktoré zľahčujú ochorenie COVID-19 a označujú ho za „chrípku“. Ako vnímate tieto vyjadrenia?
Veľmi ma mrzí, keď počúvam rôznych politikov a iné verejne činné osoby, ktoré zľahčujú ochorenie COVID-19. Osobne som poznal človeka, ktorý podľahol tomuto ochoreniu a nemal žiadne pridružené ochorenia. Každý človek, ktorý spochybňuje koronavírus, by mal navštíviť infekčnú kliniku, aby si vytvoril obraz o tomto ochorení. Väčšina ľudí má ľahší, prípadne asymptomatický priebeh ochorenia, no netreba zabúdať na to, že na spomínané ochorenie zomrelo na Slovensku už viac ako 700 ľudí. Záleží na každom jednom stratenom živote. Ľudia, ktorí odmietajú nosiť ochranné rúška a vyhovárajú sa na sťažené dýchanie, by si mali uvedomiť, že lekári či zdravotníci musia nosiť rúška a respirátory nepretržite niekoľko hodín a zvládajú to.
Že je štúdium medicíny náročné, o tom niet pochýb. Ako by znela vaša osobná rada pre úspešnú cestu štúdiom budúcim študentom?
Sociálna interakcia študenta medicíny je dôležitým pozitívnym faktorom počas nášho štúdia. Ja osobne sa teším z nášho krúžku spolužiakov, v ktorom sme sa pred pandémiou stretávali veľmi často. Po večeroch sa rozprávame nielen o škole, ale aj o starostiach aj radostiach bežných dní. Naše vzťahy prerástli do priateľstiev, ktoré, nebojím sa povedať, budú pokračovať aj po škole. Preto by som bol rád, aby si aj budúci nádejní medici našli vždy čas na svojich kamarátov a rodinu, prípadne na rôzne mimoškolské aktivity či koníčky, aby medicína nebola pre nich jedinou prioritou v živote.
Väčšina ľudí si študenta medicíny predstavuje „s hlavou neustále ponorenou v knihách“. Máte vôbec popri ňom čas aj na svoje koníčky?
Koluje mýtus, že popri štúdiu medicíny človek takmer nič nestíha. Opak je však pravdou. Počas prezenčnej výučby, v čase pred pandémiou, som si pravidelne chodil zahrať tenis v areáli nášho internátu Družba. Počas semestra často navštevujem aj náš Bratislavský spolok medikov (BSM), ktorý sa nachádza na pôde lekárskej fakulty. Človek si tam môže prísť len tak oddýchnuť alebo „pokecať“ s inými medikmi. Počas semestra tam organizujeme rôzne zaujímavé akcie, na ktorých sa dokážem odreagovať od učenia a úplne „vypnúť“.
Napriek všetkým ťažkostiam a enormnému stresu, ktorým si budúci lekári prechádzajú, v nich zostáva motivácia pomáhať ľuďom. Kde vidíte svoju budúcnosť vy?
Keď som nastupoval do školy, mal som jasnú prioritu – ostať na Slovensku a ísť v šľapajach môjho strýka ortopéda. Počas štúdia ma však veľmi zaujala aj onkológia, ktorá zamiešala karty. Mám ešte stále dostatok času na rozmyslenie, takže uvidíme, kam povedú moje cesty.
Ján Chvála
Študent piateho ročníka všeobecného lekárstva a podpredseda študentskej časti Akademického senátu Lekárskej fakulty UK. Tento rok získal akademickú pochvalu rektora UK za aktivity zamerané na aktívnu pomoc v boji s COVID-19. Vo voľnom čase rád hrá tenis a počas semestra organizuje so spolužiakmi rôzne študentské akcie.