SK
EN
Do kosenia Kopaneckých lúk v Slovenskom raji sa zapojili aj študenti Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva
Zachovanie, záchrana a obnova vzácnych biotopov sú najdôležitejšie kroky ako prispieť k zachovaniu a zvyšovaniu unikátnej biodiverzity Slovenska. Tradičné kosenie ručnou kosou je najšetrnejším, najefektívnejším a najekologickejším spôsobom regulácie výšky porastov kvitnúcich lúk a stupňa biodiverzity rastlín.
Národný park Slovenský raj a Štátna ochrana prírody SR v spolupráci s obcou Vernár zorganizovali ručné kosenie Kopaneckých lúk, na ktorom sa zúčastnili aj študenti Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre – doktorand Ing. Denis Bechera a študentka bakalárskeho štúdia Simona Poluchová. Do kosenia sa zapojilo aj viacero absolventov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktorí pracujú ako odborníci v správe národných parkov či vo vedeckovýskumných inštitúciách alebo sú už na dôchodku. Každý účastník, bez ohľadu na množstvo titulov, vek alebo pracovnú pozíciu, si vyhrnul rukávy, vzal do rúk kosu a svojou prácou prispel k záchrane vzácnych biotopov Slovenska.
Kopanecké lúky sa nachádzajú v katastri obce Vernár. Patria k druhovo najbohatším lúkam svojho druhu na svete a držia rekord v počte identifikovaných a botanikmi potvrdeným počtom druhov vyšších rastlín na ploche 0,25 m2. Celkovo bolo identifikovaných 54 druhov vyšších rastlín (bylín). Biodiverzita Kopaneckých lúk v Slovenskom raji je vysoká nielen preto, že sa tu nachádza množstvo rastlinných druhov, ale aj preto, že na pomerne malej ploche tu nájdeme rôzne rastlinné spoločenstvá a zoskupenia s odlišnými podmienkami pre rast.
Podľa slov Ing. Denisa Becheru, doktoranda na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU, Kopanecké lúky sa kosia ručne, keďže terén je pre mechanizmy veľmi ťažko prístupný, ba v niektorých častiach až neprístupný. Ďalším dôvodom je obava, aby mechanizmy svojou činnosťou nepoškodili terén a rastliny. "Lúky sú tiež domovom významných druhov hmyzu, obojživelníkov a plazov, často chránených a činnosť mechanizmov by narušila krehkú rovnováhu v prírode. Nezanedbateľný je aj dôraz na kvalitu pokosu, keďže dobre nakuté a naostrené ručné kosy dokážu kvalitne odrezať nadzemné časti. V kombinácii so správnym agrotechnickým a biologickým termínom dozrievania semien sa tieto kroky prejavia v podobe bohatých kvitnúcich lúk, ktoré sú zdravé a plné života," vysvetlil študent záhradnej a krajinnej architektúry FZKI.
Denis Bechera sa ručnému koseniu aktívne venuje už tretí rok. Pravidelne navštevuje nielen súťaže, ale aj dobrovoľnícke činnosti, kosenie nedostupných a chránených lokalít a tiež tradičné remeselnícke a kultúrne udalosti spojené s ručným kosením. V auguste sa zúčastnil na nultom ročníku súťaže Kosenie pod Zoborom, ktorú zorganizoval Slovenský kosecký spolok v spolupráci so Slovenským poľnohospodárskym múzeom v Nitre. Medzi podporovateľmi súťaže bola aj Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva. Súťažilo sa v šiestich kategóriách – deti a dorast, ženy, muži 18-60 rokov, muži nad 60 rokov, muži nad 70 rokov a kategória 100 m2 bez obmedzenia dĺžky kosy. Hodnotila sa rýchlosť a kvalita pokosu.
"Ručné kosenie je zaujímavým spojením kultúry, tradície a športu. Skúsiť si ho môžu nadšenci pre tradíciu, kultúru, priaznivci folku a etna, ale aj ľudia, ktorí majú záujem vyskúšať niečo nové, prospešné a zaujímavé. Pri kosení si prídu na svoje aj športovci, ktorí si dokážu precvičiť nielen svaly, ale aj kondíciu a výdrž," zhodnotil Denis Bechera. "V prírodnom prostredí spolu s dobrými ľuďmi je to balzam na dušu aj telo,"dodal na záver.