SK
EN
Dekan Juraj Payer: Mladí doktori chcú pracovať v kvalitných podmienkach
Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a prednosta V. internej kliniky LF UK a UNB Nemocnice Ružinov, profesor Juraj Payer sa tento rok stal laureátom Krištáľového krídla v kategórii medicína a veda. Porota ocenila jeho výnimočný prínos v endokrinológii a liečbe metabolických ochorení kostí. Pri tejto príležitosti nám prezradil, aká je najlepšia prevencia pred osteoporózou či rozšíreným ochorením štítnej žľazy. Okrem toho nám povedal, čo si myslí o opatrení vlády týkajúcom sa zvýšenia počtu medikov na lekárskych fakultách.
Čo pre vás znamená, že ste získali Krištáľové krídlo?
Každého poteší, keď ocenia jeho prácu. Nevnímam to však iba ako svoje ocenenie, ale ako ocenenie ľudí, s ktorými pracujem – či už na pedagogickom alebo zdravotníckom poli. Ocenenie sa týkalo rôznych činností, ktoré sme spravili nielen v rámci Slovenska, ale aj v celosvetovom meradle pre pacientov s osteoporózou a niektorými inými ochoreniami.
Ste hlavným odborníkom v oblasti endokrinológie a osteológie na Slovensku. Čo vás na týchto odboroch najviac fascinuje?
Už vo štvrtom ročníku na vysokej škole som chcel spoznávať hormóny, čo sa mi podarilo naplniť, keďže sa celý život venujem endokrinológii. Hormóny ovplyvňujú akékoľvek dianie v organizme. Medzi cieľové orgány ich vplyvu patrí aj kosť.
Čo spôsobuje osteoporózu?
Jej najčastejšou príčinou je nedostatok ženských pohlavných hormónov. Ide o najrozšírenejšie endokrinné ochorenie, odhadujeme, že zhruba každá tretia žena utrpí osteoporotickú zlomeninu po 50. roku života.
Akým spôsobom je možné osteoporózu liečiť?
Základom každej liečby a prevencie je dostatok vitamínu D, vápnika a dostatočná pohybová aktivita. Máme tiež antiporotické lieky, ktoré zabraňujú kostnému odbúravaniu alebo budujú kosť. Lieky sa podávajú pomocou infúzie, raz za rok, iné podkožnou injekciou dvakrát ročne, alebo tabletovou formou raz mesačne. Máme veľké portfólio liekov, no liečba trvá dlho, okolo 5 rokov, často i viac.
Existuje pred týmto ochorením nejaká prevencia?
Prevencia pozostáva z dosiahnutia čo najväčšej kostnej hmoty, ktorá sa vytvára do 25. roku . Rizikovým obdobím pri ženách je vek okolo 50 rokov, u mužov dochádza k poklesu neskôr. Čím máte v staršom veku lepšiu hustotu kostnej hmoty, tým máte väčšiu šancu, že osteoporózu nedostanete. Aj genetika zohráva silnú úlohu, no okrem nej je dôležité prijímať dostatok vápnika, vitamínu D a mať dostatočnú pohybovú aktivitu, nefajčiť. Udržanie primeranej telesnej hmotnosti je jedným z dôležitých faktorov pri prevencii. Z pohľadu kardiovaskulárnych ochorení je vhodné mať nižšiu hmotnosť, no v tomto prípade to úplne neplatí. Napríklad, ženy s anorexiou majú napriek nízkemu veku veľmi nízku hustotu kostí. Vitamín D je dôležitý hormón, ktorý získavame za normálnych okolností zo slnka, pričom množstvo získané z potravín je malé. Preto je nevyhnutné, najmä v zimných mesiacoch, dodávať vitamín D v liekovej forme. Pred pár rokmi sme robili štúdiu, v ktorej sme u žien kontrolovali hodnotu vitamínu D po lete. Túto hodnotu mali nižšiu, aj napriek tomu, že sme očakávali v tomto období vyššiu hodnotu. V súčasnosti vďaka preventívnemu podávaniu vitamínu D v Covidovom období sú v našej populácii omnoho vyššie hladiny vitamínu D v krvi. V tomto bol pozitívny koronavírus, pacienti majú vysoké hodnoty vitamínu D, pretože každý ho počas pandémie začal užívať.
Kedy je potrebné zájsť k lekárovi, ktorý zistí osteoporózu?
Dnes je štandardným vyšetrením denzitometria, teda metóda na meranie hustoty kostnej hmoty. Ak má pacient od istého stupňa zníženú hustotu kostnej hmoty, hovoríme najprv o osteopénii, pri väčšom poklese o osteoporóze. Každá žena po menopauze je indikovaná na toto vyšetrenie. Slovensko má dostatok denzitometrov aj veľmi kvalitné terapeutické možnosti.
Najčastejším endokrinným ochorením je ochorenie štítnej žľazy. Ako sa prejavuje a kedy by sme mali zájsť k lekárovi?
Existuje veľa typov ochorení štítnej žľazy. Pri zvýšenej funkcii ide o väčšie oči, búchanie srdca, zvýšené potenie, hnačky, poruchy sexuality či menštruácie, zlomeniny. Pri zníženej funkcii štítnej žľazy sú pacienti nevýkonní, mávajú vyšší cholesterol, vyššie riziko kardiovaskulárnych ochorení, zápchu či kožné zmeny. Okrem toho môže mať štítna žľaza aj normálnu činnosť, no jej problémom je veľkosť. Pokiaľ pacienta niečo tlačí na krku, nahmatá si zväčšený uzol alebo zacíti bolesť, jednoznačne by mal ísť k lekárovi. Samozrejme, tak ako pri iných orgánoch i tu je možnosť rakoviny.
Aká je prevencia pred ochorením štítnej žľazy?
Endemická struma, teda zväčšená štítna žľaza je dôsledkom nedostatku jódu v strave. Dostatok jódu je pri prevencii dôležitý. Našťastie na Slovensku od 50 rokov minulého storočia sa vďaka jodizácii, endemická struma nevyskytuje. Pokiaľ už niekto má ochorenie štítnej žľazy, najmä zvýšenú činnosť, neprospieva mu fajčenie. Veľkú úlohu však zohráva aj genetika.
Okrem vašich prínosov vo výskume za svoj najväčší úspech považujete vybudovanie najväčšej internej kliniky na Slovensku – V. internej kliniky Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Ktoré pracoviská považujete za najmodernejšie a prečo?
Ide o najväčšiu internú kliniku v Bratislave a som veľmi rád, že sa nám ju podarilo vytvoriť a udržať. Najmodernejšími pracoviskami sú napríklad Osteocentrum alebo centrá pre endokrinné ochorenia – Centrum pre liečbu rastových hormónov, Centrum reumatológie, kde pôsobí docent Zdenko Killinger, dlhoročný hlavný odborník MZ SR pre reumatológiu. So svojím tímom sa venuje aj biologickej liečbe pri reumatologických ochoreniach. Ďalej máme veľmi kvalitnú gastroenterologické oddelenie pod vedením docenta Kollera, kde vykonávame biologickú liečbu chronických zápalových ochorení čreva, ďalej kardiologické oddelenie pod vedením docenta Kamenského. Môj zástupca doktor Števlík, je špecialista na implantáciu kardiostimulátorov. Okrem toho máme kvalitnú diabetológiu pod vedením prodekana docenta Jackuliaka, kde sme zriadili Centrum pre liečbu diabetu inzulínovými pumpami. Súčasťou kliniky je 20 ambulancií – veľká lôžkovú časť s tromi veľkými oddeleniami plus oddelenie intenzívnej zdravotnej starostlivosti. Okrem toho sme aj vedecky činní, robíme kvalitný výskum. Získali sme ocenenie ako najlepší vedecký tím pred dvomi rokmi od ministerstva školstva. Teším sa, že Lekárska fakulta UK má špičkových odborníkov aj vo vede. Je to kruciálne pre úroveň našej fakulty.
Vláda nedávno predstavila niekoľko opatrení, ako zvýšiť počet medikov na lekárskych fakultách. Ako vnímate tieto kroky?
Dnes dostávame oveľa menej peňazí na študenta, ako nás študent skutočne stojí. Za vlády Petra Pellegriniho (v r. 2018 – 2020) sme prijali študentov navyše, za ktorých nám sľúbili navýšenie rozpočtu. Vláda zaplatila prvý rok, pričom ale ďalšia vláda toto opatrenie zrušila. Teraz sme sa dohodli na 45 medikoch naviac pre našu fakultu. Sme schopní ich prijať bez toho, aby sme zmenili chod vzdelávania. Na týchto študentov máme dostať extra peniaze s prísľubom, že budú prichádzať počas celého ich štúdia. Okrem toho, a to je najdôležitejšie, nám vláda sľúbila investície, ktoré vieme použiť na simulačnú medicínu či rekonštrukciu teoretických ústavov. Budeme mať síce o niečo viac študentov, no v oveľa kvalitnejších priestoroch rekonštrukcia ústavov je oveľa dôležitejšia.
prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., MPH, FRCP, FEFIM
je poprednou osobnosťou slovenskej medicíny v oblasti endokrinológie a osteológie. Je hlavným odborníkom MZ SR pre endokrinológiu a mienkotvornou osobnosťou pri koncepcii endokrinológie, osteológie a vnútorného lekárstva na Slovensku. Angažuje sa pri zavádzaní nových najmodernejších modalít diagnostiky a liečby interných chorôb.
Aké sú najčastejšie problémy týkajúce sa výučby?
Snažíme sa o to, aby sme mali čo najlepších študentov a poskytli im čo najlepšie vzdelanie. Naši študenti sú uplatniteľní kedykoľvek, kdekoľvek, sú žiadaní a veľmi kvalitní doktori. Za dôležité považujeme kvalitné vzdelanie a chceme byť konkurencieschopní. Aj keď nemáme teoretické ústavy v optimálnych podmienkach, výučba v nich je veľmi kvalitná. Zriadili sme aj Špeciálny ústav vzdelávania simulačnej medicíny, kde si vedia študenti nacvičiť rôzne operácie. Problémom sú klinické predmety, ktoré nevieme ovplyvniť tak ako teoretické predmety. Klinické predmety prebiehajú v 10 nemocniciach. Najväčším problémom je stav nemocníc, v ktorých študenti vykonávajú prax. Jednoznačne musí vzniknúť nová univerzitná nemocnica s adekvátnou výskumnou časťou.
Zvýšením počtu medikov chce vláda dosiahnuť viac lekárov v praxi. V čom je podľa vás toto vládne opatrenie nedostatočné?
Nemyslím si, že vzdelávanie väčšieho počtu medikov vyrieši nedostatok lekárov. Problém slovenského zdravotníctva je niekde inde, musíme pracovať na tom, aby nám študenti neodchádzali do zahraničia. Ide predovšetkým o stav nemocníc. Platy sa zvýšili, no nie sú dorovnané voči okolitým štátom. Mladí ľudia chcú pracovať v kvalitnom pracovnom prostredí.
Vo februári tohto roka ste podpísali memorandum s Univerzitou v Užhorode a tiež s Univerzitou vo Viedni. Aké výhody prináša medzinárodná spolupráca vašim študentom či výskumníkom?
V prípade Užhorodu sme chceli partnerom ukázať, že pri nich stojíme v týchto ťažkých časoch. Rektor univerzity je neurochirurg a dohodli sme sa, že študenti z Ukrajiny môžu vycestovať na Erasmus na Slovensko. Mali sme debatu o vedeckých spoluprácach na úrovni laboratórnej medicíny. Okrem memoranda s Univerzitou Sigmunda Freuda vo Viedni máme podpísané aj memorandum s Newyorskou univerzitou, kde pôsobil jeden z našich významných absolventov, mikrobiológ Ján Vilček. Podieľal sa na výskume lieku infliximab, ktorý je základom biologickej liečby ťažkých reumatických a gastroenterologických ochorení. Za tento výskum získal prestížne ocenenie od vtedajšieho prezidenta Baracka Obamu, pričom časť peňazí venoval spolupráci medzi našou a newyorskou fakultou. Okrem toho založil aj fond na podporu našej univerzity. Ďalej spolupracujeme aj so Spolkom maďarských lekárov v USA, ktorý vedie náš absolvent. Vďaka tejto spolupráci môžu naši študenti vycestovať do USA. Pred podpisom máme memorandum o spolupráci s Masarykovou lekárskou fakultou v Brne.
Čo chcete zmeniť na lekárskej fakulte, aké sú vaše plány do budúcna?
Plánujeme rekonštrukciu budovy, ktorá patrí v súčasnosti Univerzitnej nemocnici v Bratislave. Nachádza sa medzi dekanátom a našimi teoretickými ústavami a robíme všetko pre to, aby sme túto budovu dostali do našej správy. Okrem toho sme získali ďalšiu budovu na Moskovskej ulici, takže rozširujeme naše teoretické priestory. Rozširujeme tiež výučbu prostredníctvom spoluprác a memoránd s nemocnicami – začali sme učiť v nemocnici Bory. Študenti tam absolvujú blokové stáže napr. na chirurgii a gynekológii. Chceme im tiež umožniť, aby mohli absolvovať predštátnicovú prax v 6. ročníku aj mimo Bratislavy. Študent zo Žiliny môže praxovať v Žiline, je doma. Veríme, že toto opatrenie zvýši počet medikov na Slovensku. Do Bratislavy by prišli iba absolvovať prax na špecializovaných ústavoch. Meníme aj kurikulum, ktoré nereflektuje, čo všetko sa zmenilo v zdravotníctve v posledných rokoch. Mám pocit, že neustále iba študentom pridávame, ale neuberáme. Prvé ročníky na medicíne sú z veľkej časti o memorovaní. Chceme, aby vedeli využívať najmodernejšie metódy v medicíne, ako aj umelú inteligenciu. Preto im uberieme z teórie, aby im zostala kapacita na využívanie moderných technológií. Okrem toho meníme pohovory pre študentov, aby sme získali čo najkvalitnejších študentov. Snažíme sa tiež pomáhať v tom, aby sa čo najrýchlejšie postavila nová Univerzitná nemocnica. Pôsobíme v rôznych komisiách, aby sa to aj vďaka nám urýchlilo. Bez dobrých podmienok v nemocniciach nikdy nebudete mať kvalitného lekára.
Radka Rosenbergová
Lekárska fakulta UK má špičkových odborníkov, tvrdí dekan Juraj Payer
Fotografie: Tomáš Madeja