Alfréd Trnka: Vtáky zabezpečujú rovnováhu v prírode

01.04.2020

Delenie vtákov na pekné a škaredé, užitočné a neužitočné či menej alebo viac dôležité je len náš subjektívny pohľad, ktorý z hľadiska fungovania prírody a postavenia toho ktorého organizmu v nej nemá opodstatnenie, hovorí profesor Alfréd Trnka, ktorý pracuje ako vedúci Katedry biológie Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Vlani mu vyšla kniha Nehaňte kukučku.

V apríli vrcholí migrácia našich vtákov
Je pravda, že ochranársku tradíciu zameranú na vtáctvo založil slovenský prírodovedec Oto Herman z Brezna?

Áno. Jeho zásluhou v roku 1900 bola oficiálne ustanovená akcia pre školy s názvom 1. apríl – Deň vtákov a stromov, ktorej tradície pretrvávajú dodnes ako Medzinárodný deň vtákov. V tento deň, ale v roku 1906, bola podpísaná aj Medzinárodná konvencia o ochrane užitočného vtáctva. Čo sa ale týka samotného Ota Hermana, treba podotknúť, že sa síce narodil na Slovensku v Brezne, ale svoj život prežil hlavne v Budapešti, kde pôsobil dokonca ako dlhoročný poslanec uhorského snemu. Keďže sa okrem ornitológie venoval aj entomológii, rybárstvu, archeológii, antropológii a študoval dokonca i jazyk uhorských pastierov, právom je pokladaný za posledného uhorského polyhistora.

Prečo si pripomínať Medzinárodný deň vtáctva?

Prvý apríl je začiatkom mesiaca masového príletu vtákov zo svojich zimovísk. Mnohé u nás ostávajú hniezdiť, iné letia ešte ďalej na sever. Apríl je mesiacom vrcholenia migrácie väčšiny našich druhov vtákov. A keďže počas svojej dlhej púte ako aj po prílete k nám musia prekonávať rôzne prekážky a nástrahy, vrátane tých, ktoré spôsobuje človek, zaslúžia si mať aj ony svoj medzinárodný deň pripomínajúci potrebu ich ochrany.

Ako sa môže každý z nás zapojiť do ochrany vtákov?

Akoukoľvek prospešnou činnosťou pre vtáky podľa svojej možnosti. V zime napríklad prikrmovaním, na jar vyvesovaním vtáčích búdok v záhrade či vo svojom okolí alebo vysádzaním vhodných krovín a drevín, poskytujúcich miesto na hniezdenie a zdroj potravy. A samozrejme obmedziť alebo zabrániť ich vyrušovaniu na migračných zastávkach a v čase hniezdenia. Podporiť ochranu vtákov môžeme aj tým, že sa staneme členom niektorých z mimovládnych neziskových organizácií zameraných na ochranu a poznávanie prírody a osobitne vtákov, akou je napríklad Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, alebo podporíme tieto organizácie finančne.

Vtáky zabezpečujú rovnováhu v prírode
Vo všeobecnosti – prečo sú vtáky dôležité?

 

Ak ich význam budeme posudzovať z hľadiska užitočnosti, tak hlavne pre to, že sú súčasťou zložitých potravových reťazcov v rámci jednotlivých ekosystémov a podieľajú sa tak na zabezpečovaní rovnováhy v prírode. Mnohé druhy pritom patria k významným konzumentom škodlivého hmyzu, hlodavcov alebo pomáhajú pri asanácii uhynutých zvierat. Ich význam však nie je len praktický, ale aj vedecký a kultúrny.

Práve výskum vtákov napomohol vznik nových vedných disciplín, akými sú etológia či biokomunikácia, alebo pri štúdiu viacerých javov vo fyziológii (Krebsov cyklus), medicíne (regenerácia zmyslových buniek, onkologické ochorenia) a ako významní indikátori stavu prostredia v ekológii a environmentalistike. Nemožno však zabúdať ani na ich kultúrny význam. Vtáky zohrávali dôležitú úlohu v náboženstve a mytológii starovekých národov a dodnes zastávajú významné miesto v ľudových tradíciách a v našej kultúre. A nakoniec, koho nepoteší nádherný spev slávika alebo pohľad na nejakého krásne sfarbeného operenca?

Vyvinuli sa vtáky z dinosaurov?

Vo všeobecnosti áno, hoci presnejšia odpoveď je trochu zložitejšia. V každom prípade môžeme povedať, že vtáky sa odštepili zo spoločných predkov v rámci skupiny prajašterov (Archosauria), kam patrili tiež dinosaury, ale aj napríklad krokodíly. Preto možno zveličene povedať, že krokodíly sú evolučne bližšie k vtákom ako k iným plazom, napríklad jaštericiam.

Ako sa im vyvinulo perie a krídla?

Náhodou, ktorú však prírodný výber neskôr vyselektoval na nevyhnutnosť. Perie vzniklo z plazej šupiny najskôr pre okrasu a ako tepelná izolácia, a až potom sa uplatnilo aj pri lietaní. Kým známe vtákojaštery používali na lietanie kožné blany podobne ako netopiere, prvé známe perie nachádzame až u pravtáka Archeopteryxa, pokladaného za akýsi medzičlánok medzi plazmi a vtákmi.S krídlami, teda premenenými prednými končatinami, je to podobné. Vtáky nelietali hneď, ale najskôr len plachtili zo stromu na strom. Prestavba kostry prednej končatiny na krídla, ako ich poznáme u vtákov dnes, bol tiež zložitý a dlhotrvajúci proces.

Ktorý vták je najrýchlejší?

Za najrýchlejšieho vtáka vôbec sa považuje sokol sťahovavý, ktorý dokáže vyvinúť rýchlosť pri strmhlavom lete k zemi až 389 km/hod. Je to zároveň najväčšia rýchlosť, akú dokáže dosiahnuť nejaký živočích. Ak by sme však mali byť spravodliví a hodnotiť rýchlosť letu dosiahnutú vlastným mávaním krídel pri horizontálnom lete, potom k najrýchlejším kandidátom patria srp ostňochvostý z Ázie, ktorý dosahuje pri vodorovnom lete až 169 km/hod., a jeho príbuzný dážďovník obyčajný, žijúci aj u nás, s rýchlosťou cca 112 km/hod.

V apríli k nám prilietajú sťahovavé vtáky, vraj až 30 miliónov. Ako to naše „malé“ Slovensko dokáže zvládnuť?

Z tých 30 miliónov vtákov v apríli priletia asi dve tretiny. Ale stále je to čo do počtu úctyhodné číslo. Napriek tomu sa báť nemusíme. Naša krajina je stále ešte bohatá na lesy, lúky, vodné plochy a iné biotopy, vhodné pre týchto našich dočasných obyvateľov. Ba zvládli by sme ešte aj väčšie počty. Stačí, keď obmedzíme chemizáciu, rúbanie lesov, vysúšanie mokradí a zvýšime aj ich fyzickú ochranu.

Chrípka môže potrápiť aj vtáky
Sú vtáky odolné voči vírom a epidémiám?

Ako voči ktorým. Naše výskumy v spolupráci s Virologický ústavom SAV ukázali, že vtáky sú nosičmi rôznych vírusov a baktérií, vrátane mnohých subtypov vírusov chrípky. Napriek tomu sú voči väčšine z nich imúnne. Avšak skúsenosti s vtáčou chrípkou v minulých rokoch ukázali, že vírus chrípky môže potrápiť aj ich. Takže ani ony ako teplokrvné živočíchy to nemajú s vírusmi ľahké.

Ktorého vtáka považujete za najdôležitejšieho?

Každého, ktorý má svoje miesto a plní si svoju úlohu v prírode. Delenie vtákov na pekné a škaredé, užitočné a neužitočné či menej alebo viac dôležité je len náš subjektívny pohľad, ktorý z hľadiska fungovania prírody a postavenia toho ktorého organizmu v nej nemá opodstatnenie.

A ktorého zas za najvzácnejšieho?

 

Každého, ale určite najviac toho, ktorý je bezprostredne ohrozený vyhynutím. Zánikom každého živočíšneho či rastlinného organizmu sa naša planéta ochudobňuje o genetickú diverzitu. Známy je príklad holuba sťahovavého, ktorý kedysi žil v Severnej Amerike v počte viac ako 2 miliardy jedincov, čo predstavovalo cca 40 % počtu všetkých severoamerických vtákov. Ich kŕdle dokázali vraj zatieniť aj Slnko a pod ich váhou sa lámali konáre tých najmohutnejších stromov. A predsa od osídlenia Severnej Ameriky európskymi osadníkmi do roku 1900 boli tieto vtáky vo voľnej prírode úplne vyhubené. A podobný prípad sa môže stať hociktorému inému druhu, hoci príčiny môžu byť v súčasnosti už iné. Na Slovensku sme napríklad v dôsledku straty vhodných biotopov na hniezdenie boli v ostatných rokoch svedkami zániku hniezdnej populácie vzácnej krakle belasej.

foto: Trnavská univerzita/Barbora Likavská, Wikipedia, Unsplash

Zdroj: https://www.truni.sk/alfred-trnka-vtaky-zabezpecuju-rovnovahu-v-prirode