SK
EN
Ako sa začať hýbať - a vydržať pri tom?
Jedna vec je sledovať výkony športovcov na univerziáde či na olympijských hrách, tlieskať skvelým výkonom a obdivovať ich vytrvalosť. Úplne inou záležitosťou je však naše vlastné športovanie. Ako sa dokázať zdvihnúť z gauča? A nielen raz, ale pravidelne?
Z každej strany počúvame odporúčania odborníkov, aby sme sa čo najviac hýbali. Ale niekedy jednoducho nemáme chuť na žiadnu pohybovú aktivitu. Po dni plnom prednášok či učenia sme radi, že si môžeme akurát tak ľahnúť do postele. Počas učenia na skúšky je oveľa jednoduchšie ako športovanie leňošenie či vyjedanie rôznych dobrôt. Lenivosť by však v žiadnom prípade nad nami nemala zvíťaziť.
Disciplína je kľúčom k úspechu
Podľa športovej psychologičky, pedagogičky a prodekanky pre vedecko-výskumnú činnosť a zahraničnú spoluprácu na FTVŠ UK Petry Pačesovej by si mal každý študent stanoviť aspoň jeden malý cieľ týkajúci sa pohybu alebo zdravšieho životného štýlu denne. „Je nezmysel čakať, kým sa nám bude chcieť ísť si von zabehať alebo zacvičiť si do posilňovne. Je na mieste nahradiť čakanie na motiváciu disciplínou, lebo jedine tú môžeme mať skutočne pod kontrolou. Náš mozog sa potom sám postará o odmenu – v podobe dobrého pocitu, spokojnosti a lepšej nálady po cvičení,“ vysvetľuje. V takomto smere môžu pozitívne pôsobiť aj rôzne technológie. Skvelým pomocníkom sú napríklad smart hodinky, pomocou ktorých si môžete odsledovať svoje pokroky, zapájať sa do určitých výziev a kontrolovať svoju aktivitu počas dňa.
Majte parťáka
Veľkou nevýhodou je tiež to, ak športujete sám. Najlepšie je zacvičiť si s trénerom. „Ten dokáže celý proces optimálne nastaviť, zreálniť ciele z časového hľadiska a pomôže tak vyhnúť sa frustrácii človeka z nenaplnených očakávaní.“ Psychologička zároveň dodáva, že by nás aktivita mala baviť. „Niekto preferuje cvičenie v skupine, kde je významný sociálny aspekt, niekto rád cvičí pri hudbe a podobne. Dôležité je aj to, aby sme si na pohyb vyhradili čas, ktorý patrí iba nám a počas ktorého nebudeme riešiť nič iné.“
Vysoké ciele nie sú ideálne
Prekonávanie lenivosti je súčasťou práce na sebe samom, ktorá zahŕňa významný podiel vnútornej motivácie, teda akejsi túžby byť lepším v ktorejkoľvek oblasti. Pokiaľ je lenivosť silnejšia ako my, zo začiatku by sme si mali stanoviť menšie ciele. Čím máme vyššie športové ciele, tým sme menej motivovaní vykonávať ich a tým pádom je ich splnenie oveľa náročnejšie. „Zo začiatku by sme mali postupovať skôr po malých krokoch, čiastkových cieľoch. Pri extrémnych cieľoch máme totiž tendenciu po prvotnom zlyhaní viac v procese nepokračovať, lebo nadobudneme dojem, že ak sme cieľ nesplnili, nemá už cenu sa viac snažiť,“ vysvetľuje psychologička.
Dôležitá je aj rozcvička
Samozrejme, je oveľa ťažšie športovať, ak mali študenti online vyučovanie v pohodlí domova. Avšak ani v tomto prípade neexistujú žiadne väčšie prekážky. Sedavý spôsob života dnes predstavuje veľké nebezpečenstvo v oblasti fyzického i mentálneho zdravia. „Pandémia nás doslova posadila za obrazovky počítačov, čím netrpí len náš pohybový aparát, ale i naše srdce či hlava. Preto je namieste takto strávený deň kompenzovať pohybom,“ upozorňuje Petra Pačesová. Samozrejme, vhodná voľba pohybovej aktivity závisí od aktuálnej kondície človeka. Pokiaľ so športom len začínate, skúste napríklad rýchlu chôdzu či beh na kratšie trate. „Ako ľudia máme rôzne preferencie, avšak na začiatok sa hodí aktivita, ktorá človeka neodradí tým, že je pre telo i myseľ príliš náročná. Pre človeka, ktorý nemá žiadnu skúsenosť s cvičením, je dobrá rýchla chôdza, prípadne beh založený na striedaní tempa. Zabúdať by sme nemali ani na to, že každej aktivite by malo predchádzať rozcvičenie."
Nechajte si poradiť
Najmä začiatočníkov môžu pri športe odradiť prvotné neúspechy. Nesplnia si cieľ, ktorý si stanovili – namiesto dvoch kilometrov odbehnú napríklad len jeden. V takomto prípade je dôležité opakovať si, prečo sme začali. „To, že sme zmenili životný štýl a začali pravidelne športovať, hoci nenapredujeme tak rýchlo ako sme očakávali, nemožno považovať za neúspech. Práve v tomto nám pomôže nastavenie vhodných parciálnych cieľov, ktoré by nemali byť zamerané na výsledok, ale na samotný proces.“ Ak už s pocitom frustrácie bojujeme, je na mieste stanoviť si nové, reálne ciele, zamerať sa na to čo sa nám už podarilo dosiahnuť a užívať si, že môžeme robiť to, čo je pre nás najprirodzenejšie – hýbať sa.
Ak si nemôžete dovoliť navštíviť rôzne športoviská či fitnescentrá, postačí vám pohyb vonku, na čerstvom vzduchu. „Odporúčam napríklad prechádzku, beh či cyklistiku. Avšak dobrý tréning sa dá dnes zvládnuť už aj doma, a nepotrebujete k tomu stroje ako v posilňovni. Najmä v začiatkoch však odporúčam spoluprácu s odborníkom – trénerom,“ radí Petra Pačesová. V dnešnej dobe je známych už viacero výskumných zistení o pozitívnom vplyve pohybu na viaceré aspekty zdravia. „Okrem benefitov v oblasti fyzického zdravia nám pohyb pomáha cítiť sa lepšie, byť kreatívnejší, mať dobrú náladu alebo pomôže zefektívniť kognitívne procesy človeka. Inými slovami – rozhýbať telo a tým aj myseľ – sa oplatí,“ dodáva psychologička.
Radka Rosenbergová