Ako sa cítime pri vianočných nákupoch ovplyvňuje aj akustika

Ako sa cítime pri vianočných  nákupoch či na káve s priateľmi, ovplyvňuje aj akustika

V nákupných centrách trávime pred Vianocami často hodiny. Sme unavení a premýšľame prečo. Dôležitú úlohu hrá okrem iného aj akustika. Čudujete sa? Výskumom hluku v nákupných centrách, reštauráciách a ďalších priestoroch sa zaoberajú odborníci zo Stavebnej fakulty STU. Tí odporúčajú nakupovať radšej na vianočných trhoch pod otvorenou oblohou.

„Nákupné centrá nás akustikov zaujímajú, pretože ide o nové typy priestorov s veľkými zasklenými átriami. Nachádza sa v nich minimum materiálov, ktoré pohlcujú zvuk, ba práve naopak, sklo, ktoré tu dominuje je mimoriadne zvukovo odrazivým materiálom a pri navrhovaní priestorov, v ktorých sa ľudia majú cítiť z hľadiska akustiky komfortne, nie je sklo dobrým kamarátom,“ hovorí Magdaléna Kaššáková, doktorandka na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (SvF STU).

Tím vedcov z oblasti akustiky vedie na fakulte profesorka Monika Rychtáriková, ktorá získala minulý rok ocenenie Vedkyňa roka SR. “Akustické prostredie hrá dôležitú úlohu nielen pri vnímaní pohody z prostredia, ale i pri komunikácii. Žiaľ, investovanie do tzv. zvukovej pohody sa pri projektoch verejných priestorov často podceňuje. Služby odborníkov na akustiku sa u nás využívajú najmä pri priestoroch, kde hrá zvuk kľúčovú úlohu, ako sú koncertné či prednáškové sály. Architekt pritom môže vhodným materiálovým riešením interiéru zlepšiť napríklad zrozumiteľnosť reči v školských triedach, znížiť únavu žiakov, ale aj zmierniť poruchy čítania u detí či pomôcť učiteľom šetriť si hlasivky. Vhodné akustické podmienky v reštaurácii alebo v nákupnom centre môžu zase znížiť únavu návštevníkov a v konečnom dôsledku aj zvýšiť príjmy obchodníkov,“ hovorí M. Rychtáriková (na foto).

Jej slová potvrdzuje prax:“ Veľkým problémom je, že ľudia z akustickej praxe aj mnohé dobré akustické riešenia navrhnú, no návrh sa nezrealizuje,“ hovorí absolvent STU Martin Jedovnický z firmy Akudesign.

V nákupných centrách je dominantným zvukom hudba, ľudská reč či zvuk z inštalácií. Navyše tu dominujú tvrdé odrazivé materiály – výklady, strop, dokonca schodisko či zábradlie je zo skla, dlažby sú rovnako na báze zvuk odrážajúcich materiálov - keramické, betónové a pod. Mäkkých, príp. pórovitých materiálov, ktoré pohlcujú hluk je tu, aj kvôli hygienickým normám, málo. Ak sú, tak najmä vo vnútri obchodov – koberce, polstrované materiály obaľujúce steny, prvky na báze dreva na podlahe či stenách, vystavené oblečenie. A nakoniec, aj samotní návštevníci môžu byť dôležití pri „pohlcovaní“ hluku – ak si neodložia kabáty v aute, ale vystúpia z MHD a nakupujú v nich.

„„Pri hodnotení priestoru z pohľadu akustického komfortu je dôležité aj účel využitia, či ide o priestor na relax, alebo komunikáciu. V nákupných centrách hrá často hudba, ktorá tiež ovplyvňuje náš subjektívny vnem. Výskum preukázal, že ak je reprodukovaná hudba v obchodoch hlasná, návštevník nakupuje rýchlejšie a minie menej peňazí. Do príliš tichého priestoru však vôbec nemusí vojsť. Dôležitý je aj typ stropnej konštrukcie a jej výška, ktorá zásadne ovplyvňuje hluku pozadia v interiéri. Preto sa cítime lepšie vonku, napríklad na vianočných trhoch, kde považujeme otvorený priestor za
absolútne pohltivý,“ hovorí Daniel Urbán z tímu SvF STU.

Distribúcia akustického tlaku v priestore vypočítaná použitím počítačovej simulácie

Osobitným miestom v nákupných centrách, ale nielen v nich, sú reštaurácie či kaviarne.  V nich sme často nútení prekrikovať hlasnú hudbu. „Hluk rastie so zvyšujúcim sa počtom ľudí. A tí sa v reštauráciách koncentrujú na poludnie či večer. Ak k tomu hrá hlasná hudba, núti nás to zvyšovať hlas do maxima, to je asi 70-75 decibelov. Potom už radšej prestávame rozprávať. Ak ste sa teda chceli pri obede porozprávať so známymi, už sa to nepodarí. Riešením ale nie je hudbu vypnúť, pretože tá je v reštaurácií dôležitá z pohľadu súkromia reči, aby susedný stôl nepočul váš rozhovor. Akustické riešenia sú vždy otázkou optimalizácie rôznych faktorov ako pozadie hluku, tvar a rozmer reštaurácie, materiály, rozmiestnenie a veľkosť stolov a pod.,“ vysvetľuje doktorand Lukáš Zelem.

V rámci výskumu spolupracuje s Technickou univerzitou vo Viedni a Katolíckou univerzitou v belgickom Leuven, kde vykonáva merania. Meria hluk v bratislavských reštauráciách a v laboratóriu potom tieto zvuky cez otvorené slúchadlá počúvajú ľudia. Zvuk v slúchadlách sa zvyšuje a znižuje, pričom mikrofóny snímajú, ako na to testované osoby reagujú svojim hlasom. Meria sa aj súkromie ich reči od vedľajšieho stola. Cieľom je určiť, ako by mala vyzerať príjemná reštaurácia a vytvoriť bezplatné simulačné programy pre architektov, ktoré by im pomohli pri projektovaní takého priestoru.

Podobný cieľ má aj M. Kaššáková. Meria zvuk v konkrétnom priestore alebo simuluje vo virtuálnom 3D priestore a pomocou posluchových testov a dotazníkov zisťuje pocity návštevníkov s cieľom stanoviť objektívne parametre, ktoré by pri projektovaní nákupných centier pomohli architektom a umožnili im ľahšie určiť aké materiály a stavebné prvky použiť, aby sa ľudia cítili príjemnejšie.

Testovanie v laboratóriu - v slúchadlách testovane osoby počujú hluk z reštaurácie, mikrofón sníma ich konverzáciu a umelá hlava zaznamenáva počutie pri vedľajšom stole

„Je mimoriadne dôležité aby normy architektov neobmedzovali v tvorivosti ale naopak, aby im pomohli vymyslieť kvalitné riešenia. Preto je našim hlavným cieľom architektov akustiku naučiť tak, aby ich návrh bol intuitívne správny,“ hovorí docent Vojtech Chmelík z fakulty.

Tím sa podieľa aj na medzinárodných projektoch. V projekte COST – Novel Structural Skins (inovatívne pnuté fasády) merajú akustické vlastnosti inovatívnych zastrešení, ktoré v zahraničí nahrádzajú sklo a využívajú sa práve pri prekrytí moderných átrií. Ide o akési vankúše z fólie, oproti sklu sú ľahšie, majú väčšiu životnosť a pohltivosťou pozitívne vplývajú na akustiku v priestore. V Horizont 2020 sú partnermi v projekte MC RISE „papabuild“., kde skúmajú, ako rôzne izolačné materiály ovplyvňujú akustické parametre priestoru a vyvíjajú bezkontaktnú metódu merania izolačných stavebných prvkov laserovým lúčom priamo na stene či strope. Cieľom je aj stanoviť jednočíselné hodnotenie izolácie posluchovými testami.

„V rámci subjektívneho vnímania akustickej pohody vytvárame tiež dotazníky a  zisťujeme, ktoré faktory súvisiace s akustickým komfortom majú vplyv na výber nehnuteľnosti na bývanie. Do tohto zisťovania sa môže zapojiť aj verejnosť, dotazníky sú dostupné na internete http://papabuild.eu/questionnaire/. Sledujú sa tiež ekonomické aspekty, nakoľko sú ľudia ochotní doplatiť si za návrh a realizáciu stavebných konštrukcií a prvkov za účelom akustickej pohody. Podľa predbežných výsledkov ľudia tomu zatiaľ neprikladajú dôležitosť,“ hovorí Andrea Vargová z tímu.

Simulačná metóda používaná na objektívnu predikciu priestorovej akustiky